Kawasaki Vulcan S 2015 - naháčovitý cruiser pre každého 1/2

Text: datadive, Martin Kňaze - matox
Foto: Juraj Odin Klačko,datadive

Vulcan pre každého

Prvé Kawasaki Vulcan s radový dvojválcovým motorom uzreli svetlo sveta v roku 1990 (EN500 v US Vulcan 500 LTD). Vyrábali sa bezmála 13 rokov a motor bol z Kawasaki GPZ 500. Po dvanástich rokoch pauzy (pre US sa vyrábal do 2009), Kawasaki zaradili v Európe do produktovej rady Vulcan, opäť stroj s radovým dvojválcom.

Prvý krát sme vám info o novom cruiseri priniesli keď sa skrýval ešte pod pracovným názvom EN650B, už vtedy na neho boli pozitívne ohlasy. Neskôr sme priniesli podrobnejšie informácie, pozitívne ohlasy ostali a teraz sa nám dostal na test. Apropo, vďaka požičovni motoriek Motorent si môže svoj vlastný test, spraviť každý z Vás sám a overiť si, že nekecám.

Keď som si pozeral nový Vulcan S 2015, tesne po výstave Intermot v Kolíne, hneď ma zaujala hmotnosť 225kg a podobnosť podvozku s ER-6, najmä skoro horizontálne uložený zadný tlmič bije do očí. Na prvý pohľad podobné, na druhý, si všimne človek rozdiel v detailoch. Oproti ER-6 má motor nižší výkon (71k vs 61,5k), ktorý však dosahuje v nižších otáčkach (8500rpm vs 7500rpm) a ochlp nižší maximálny krútiaci moment (rozdiel 1Nm), ktorý je k dispozícií skôr ako u ER-6tky (7000rpm vs 6600rpm). Iné sú dekle motora a absencia čisto čierneho kabátu dizajnu tiež prospela. V skratke, motor je síce prevzatý z nahača, ale poladený a oblečený pre cruiser. Ešte dodám, že papierovo má Kawasaki Vulcan S so 650tkovým motorom väčší výkon ako VN900vka.

Šesťstupňová prevodovka prenáša výkon vodou chladeného, radového dvojválca so štvorventilovou technikou na valec, na zadné koleso pomocou reťaze. Brzdenie 225kg vážiacej mašiny má na starosť dvojpiestik Nissin na 300mm kotúči vpredu a jednopiest, tiež Nissin na 250mm kotúči vzadu. Nami testovaná verzia má ABS, ale dá sa kúpiť aj bez. Okolo nového rámu zo zdvojených trubiek konštrukcie diamond, je postavená mašina s rozmermi 2310mm x 880mm a svetlou výškou 130mm.

Predná vidla je identická s ER-6, s rovnakým 130mm zdvihom a priemerom 41mm, len je k rámu pripevnená pod iným uhlom. Zadný tlmič má zdvih 80mm, takže podobný je len opticky. Podvozok dodala tradične firma Kayaba, predok je nenastaviteľný a vzadu sa dá nastaviť prepätie pruženia. Obutie 120/70-17 a 160/60-17 je identické s ER-6, teda aspoň rozmerovo, samozrejme na cruiser sú vhodnejšie iné gumy ako na naháča, ale možno ani nie :) . Prístrojovka je tiež identická. Okrem, podľa mňa zbytočného Eco indikátora, ukazuje klasiku TripA/B/ODO, priemernú spotrebu, aktuálnu spotrebu a dojazd. Keď sa rozbliká rezerva, ukazuje "range" 60km, keď načapujete plnú (14 Litrov) ukazuje dojazd 290km. Všetko prehľadné, ľahko čitateľné aj na priamom slnku, tak ako sme u Kawasaki zvyknutí. Ovládacie prvky klasika, všetko je tam kde má byť a s dôrazom na funkčnosť, akurát tie páčky (nastaviteľné!) čo vyzerajú ako rozpočtové a závažia (ževraj homologizácia nepustí) na konci riaditok sa mi moc nepáčia. Naopak páči sa mi tvar a riešenie svetlometu, rovnako zadné svetlo, ktoré nijako neruší línie.

Ergonómia posedu je kapitola sama o sebe a je silnou stránkou Vulcanu S. Posúvať sa dajú klasicky riaditká, popr. ich vymeniť za užšie (- 44mm). Čalúnené sedlo (výška sedla 705mm) má ďalšie dve varianty. Prvé Vás posunie o 50mm dopredu a je užšie. Druhé o 25mm dozadu a obsahuje gelovú vložku. Stupačky majú tri pozície odstupňované po 25mm. Ideálny transformer pre menšie vzrasty a dievčatá, ale v pohode sa naň zmestia aj dlháni ako napríklad ja. Pre zmenu ergonómie je potrebné dokúpiť sety, cena sa pohybuje okolo 300 eur. Keď už sme pri tom sedle, zaujímavý je spôsob akým sa dáva dole. Treba otvoriť skrinku na ľavej strane pod sedlom, vybrať odtiaľ imbusák a odšróbovať ho :). Priestor pod sedlom, ukrýva lekárničku a ostatné náradie.

Dizajnu kraľuje matná čierna miesto chrómu a vkusne umiestnené kovové panely. Pri farebných kombináciách s bielou a zelenou je tá čierna trochu potlačená, pri fialovej pekne sekunduje a pri čiernej je jej tam až vagabundsky veľa. Páči sa mi aj prevedenie výfuku, avšak iba z jednej strany. 12V zásuvka a ukazovateľ zaradenej rýchlosti, z fotiek, je doplnková výbava. Ďalšia doplnková výbava, ako kufre, turistické plexi a opierky pre spolujazdca, prídavné svetlá nájdete v katalógu príslušenstva, je tam toho dosť.

Vulcan, ktorý pobafkáva presne a predvídateľne

Po mašinu si idem do Kawasaki, v areáli majú hneď dva Vulcany. Celé doobedie stála dvojica na slniečku a tak v kútiku duše dúfam, že mi dajú aspoň fialového a nie čierneho, ako to už býva ... po podpise papierov, beriem čierneho, aj tak sa mi páčil viac.

Po naštartovaní mám dojem, že v Kawasaki berú normu Euro3 až moc vážne. Zvukový prejav rozhodne trpí prílišným utlmením, melódia sa mi ale páči. Hneď po usadnutí do výborne vytvarovaného sedla a prvotných manévroch na mieste, musí oceniť ľahkosť s akou sa stroj posúva. Vyzerá rozhodne na vyššiu váhovú kategóriu. ODO ukazuje 2347 km, takže zabehnutý a ja ho môžem aj trochu potrápiť.

Na úvod si dáme mesto. Jednotka cvakne a začínam sa kotúľať vpred. Hneď si všímam, že v rukavičkách to nepôjde. V nízkych otáčkach (do 2500rpm) preradenie na dvojku kope a cez mašinu sa šíria vibrácie, ako sa blížim k hranici 3000rpm vibrácie miznú a aj radenie ide hladšie. Tak znova. Vytočím ho k trom tisícom, šup dvojka, plyn, šup trojka a všetko ide ako po masle, rýchlosti hladko zaskakujú, žiadne vibrácie a celé to sprevádza Vrr Vrr prebudeného dvojválca. Chápem, motor z naháča, Vulcan má rád otáčky.

Suniem sa mestom, užívam si posed, z pohody ma občas vytrhne diera v asfalte, ktorá cez pomerne tvrdý zadný podvozok, zaklope až pod deklom. Nieje to klasicky cruisrovo húpavé, ale skôr naháčovo tvrdé, resp. niečo medzi tým. Predná vidla filtruje výborne, ale aj tak sa snažím jamám i iným nástrahám bratislavského tankodromu radšej vyhýbať.

Odpich na križovatke je cruiser až moc hrrr, 50tka naskočí na tacháči hneď, preraďujem len preto, aby som nejazdil pomeste jak trapko na jednotke/dvojke. Na druhú stranu vrčanie Vulcana vo vyšších otáčkach prudko môôžem. Hodiny ukazujú štyri poobede a tak stočím smer obchvat. Dobrý dojem z ovládania v nízkych rýchlostiach pri posúvaní, kazia dve veci. Za prvé už spomínané vibrácie nízkych otáčok, za druhé až moc utlmený výfuk. Niekedy o mne vodiči v aute nevedia ani keď som takmer vedľa ich dverí a tak musím sem-tam jemne poštekliť klaksón, aby mi spravili aspoň trochu miesta. Ešte jedna vec mi trochu vadila, ale to pri všetkých mašinách s nízkym posedom počas jazdy v meste, to že nevidím ponad autá. Čo musí určite vynachváliť sú zrkadlá, majú výborný tvar a vidím cez dva pruhy a takmer za seba.

Celkovo by som v jazdu v meste na Vulcanovi napriek drobným nedostatkom hodnotil kladne. Najväčšími pozitívami sú určite ovládateľnosť, predné koleso nemá snahu sa zatvárať pri manévroch v nízkych rýchlostiach, úzka stavba, dravé zrýchlenie a zrkadlá, ktoré zaručujú dostatočný prehľad o dianí naokolo. Spotrebu mi v meste ukazuje okolo 4,2l/100km.

Jazdu na diaľnici opíšem ako nutné zlo. Ochrana pred vetrom začne chýbať od 120tky a dialničná 130tka po krátkom čase pekne lezie na nervy. Dynamické zrýchlenie je k dispozícií po rýchlosť 160kmh, potom to už naskakuje pomaly. Max. som z Vulcanu vymáčkol 187kmh pri 8000 otáčkach, aj keď normálne sa obmedzovač hlási až pri 10000. Ukazovateľ primernej spotreby zahlásil číslo 4,7l/100km.

Jazda okreskami je to pravé orechové pre tento bajk. Až keď som Vulcana vytiahol mimo mesto bolo zreteľne cítiť ako to má najradšej. Človek si sadne, rozvalí sa, natiahne nohy a gúľa sa vidiekom. Motor pri 90tke nieje skoro počuť, vietor jemne ovieva, cítim sa ako keby som telku pozeral. Viem si takto predstaviť celý deň. Občas si zavrčím, keď obieham šuchtáka, občas ťuknem do radičky aby som zmenil melódiu. Niekedy v dedine ani nepreraďujem, na šestke v troch tisícoch sa kotúľam tachometrovou 50tkou, sem tam prespojkujem, aby som sa vyhol príliš nízkym otáčkam. Moje lenivé JA si chrochtá blahom a aby som sa trochu prebral beriem Vulcana na PK Babu.

Do zákrut ide presne a stopu drží výborne. V ostrejších zákrutách pri vyšších rýchlostiach, príde tvrdší podvozok vhod a nieje badať ani náznak nejakého krútenia, alebo plávania. O zatváraní predného kolesa, alebo padania do zákrut nemôže byť ani reč. Čo sa týka náklonu, rozumnú hranicu určujú stupačky, gumy aj stroj by zvládli viac. Vďaka nízkej váhe, slušnému záťahu, výbornej ovládateľnosti je radosťou preháňať Vulcana po PK Babe hore dole. Nejeden "športovec" by bol prekvapený, že ten cruiser čo obiehal, nemizne zo späťakov tak akoby mal.

Brzdy sú na entry-level cruiser až moc dobré, čisto pocitovo by som určite nehádal jeden kotúč vpredu. Keby nebolo na mašine ABSko zadnou by sa dal bajk pekne šmykom rovnať do zakrut. Na to, že na Vulcanovi sedím ani nie tretí deň si s ním rozumiem až prekvapivo dobre, výborne mi padol do rúk. Zhrnul by som to asi takto: keď sa gúľate po okreskách, jazdí ako cruiser, keď ho preháňate po zákrutách, jazdí ako nahač, podľa mňa veľmi vydarená kombinácia, ktorá pridáva Vulcanu na fun faktore. To "S" v názve, môže byť kľudne Sport. Na okreskách, pri 90tke si pýtal 3,5L/100km, pri ostrejšej jazde zákrutami a števerním do kopca 4,5L/100km.

Aby to bolo komplet a otestovali sme aj jazdu vo dvojici, povedal som frajerke, že ju hodím do práce. Po jazde mestom sa jej pýtam, čo na to hovorí. "Pochvaľovala" si, že jej napravilo všetky platničky, že sa nieje čoho chytiť a tak musí ošahávať mňa :). Pri výjazde mimo mesto hodnotila pozitívne najmä, že sedí vyššie a ponad mňa má pekný výhľad, kým sa nejde cez jamy, je to super. Cez mesto by vzadu sedieť nechcela mimo mesto akokoľvek dlho.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.