Anketa:
Vyskúšali sme alternatívu k prémiovým tourerom - Victory Magnum 2015 1/2
ZdieľaťPridané: 19.09.2016 Autor: Peter Fischer
Čitatelia: 12232 [Testy a predstavenia - Test]
Tááák a máme tu ďalší riadny tourer, opäť z americkej zeme, tentoraz však od mladej značky Victory. Ako sa nám jazdilo s ich Magnumom na našich cestách?
Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer
Značku Victory zaregistroval hádam každý z vás, minimálne keď ju stretol na ceste alebo aspoň videl na obrázku. Vlastne všetky modely Victory zaujmú uhladeným dizajnom, takými "upratanejšími" a modernejšími krivkami než iné klasiky z tohto kontinentu. Najviditeľnejšie je to asi na modeli Vision Tour, ktorý má dizajn naozaj výstredný, celistvý a nadčasový. Victory je inak celkom mladá značka, má necelých dvadsať rokov, a bola založená americkou spoločnosťou Polaris ako odpoveď na čoraz modernejšie, sofistikovanejšie a úspešnejšie modely Harley-Davidson. Predpokladám, že Polaris netreba viac predstavovať, ide o veľkého producenta štvorkoliek a snežných vozidiel. Len nedávno, päť rokov dozadu, Polaris kúpil aj motocyklovú značku Indian.
Na statické oboznámenie sa s majestátnym Magnumom mám relatívne dosť času, lebo šéfko Awia čo? Šéfko Awia mešká :) A tak púšťam rádio, otváram kufre, skúmam detaily... Len nedávno som vyskúšal Electru Glide a Road Glide, na Gold Wingoch mám už čosi odlietané, tak viem porovnať. Dosť ma prekvapuje jednoduchosť celej prístrojovky, a teraz nenarážam na to, že by tam bolo prístrojov málo, ale skôr na jej akúsi prvoplánovosť či zastaralosť. Panel s kontrolkami vyzerá, a teraz úprimne, ako z čínskej motorky. Displej pod ním by bol možno v poriadku, nebyť toho trochu lacného fontu. Horšie je to s modro podsvieteným displejom rádia, ktorý ukazuje iba frekvenciu, nič iné. A to je škoda, pretože zvyšok motorky je pohodlne v kvalitatívnej norme, ktorá je štandardom v tejto prémiovej triede. Nehovoriac o tom, že prístrojovka je hádam hneď druhá vec, ktorú si ľudia všimnú pri obzeraní zaparkovanej motorky.
Náš testovaný kúsok je modelový rok ešte 2015 (novšie majú upravené lakovanie a malé dizajnové zmeny) a je dovybavený originálnymi tri-oval výfukmi a zvýšeným plexi. So sériovým sa vraj nedá normálne jazdiť :)
Ok, šéfko sa už dovalil, a tak po krátkej bojovej porade konečne odchádzame jazdiť a fotiť. Motor má inak pekný prejav a aj pekné vyzerá, tieto výfuky mu navyše dodávajú ešte väčší rešpekt. Najmä pri "gazovaní" riadne brumia, až tým plynom točím občas úplne zbytočne, len aby som si užil zvukovú kulisu. Aj podvozkovo je Magnum celkom v poriadku.
S týmto zvýšeným plexi sa jazdí pohodlne zhruba do 140 km/h. Potom už sú turbulenice okolo hlavy natoľko silné, že človek radšej spomalí. Možno by bolo lepšie úplne nizučké plexi, alebo potom zas aspoň raz tak veľké. Ale inak je to za riadidlami paráda - pohodlie bez kompromisov, dobrý posed, nohy na veľkých plošinách, do toho rádio a otáčajúci sa prekvapení ľudia... Sedlo je tu inak jasným dizajnovým prvkom, a to až do tej miery, že spolujazdcova časť je tvarovaná úplne opačne než je zvykom. Na turistických motorkách sú totiž zadné sedlá zvyčajne "lavórovitého" tvaru, tu je vypuklé. K tomu si predstav, že spolujazdec sa nemá o čo oprieť ani pohodlne chytiť (jediným držadlom je tu slučka, ktorá sa príležitostne vyberie spod suchého zipsu)...
Radenie mi inak veľmi pripomína H-D; dráhy majú hádam pol kilometra a kvalty tam skáču celkom kovovo. Tu je to však skôr zámerné, navyše s krútiakom 150 Nm ani nepotrebuješ toľko kvaltovať... Fakt, otáčky stačí držať hoci aj niekde jemne nad tisíckou, ideálne okolo dvoch. (Pri sériových výfukoch môžu byť tieto ideálne otáčky iné.) Motor má objem 1741 cm3 a hoci dobre schovaný chladič za predným kolesom vyzerá ako vodný, v skutočnosti je olejový. Rebrovanie na valcoch je mohutné, rebrá sú netypicky hrubé.Keď už som spomenul to rádio, jeho signál sa, ako takmer na každej motorke s rádiom, občas stráca. Ani kvalita reproduktorov nie je extra vysoká, pričom vzadu ani žiadne nie sú, a dokonca tu nie je ani ekvalizér, takže rozhlasový zážitok nebude nezabudnuteľný. Lepšou alternatívou je USB kľúč so svojimi MP3.
Z ďalšej výbavy treba spomenúť už samozrejmé ABS (brzdy inak chválim), tempomat a sériové bočné kufre. K nim nemáme žiadne výhrady - sú priestranné, ich veká sú zhora a vyklápajú sa do boku, pričom ich môžeš nechať buď stále odomknuté, čo je bežné kdekoľvek na západ od nás, alebo, keď prejdeš rakúsko-slovenské hranice, tak vždy vyťahovať kľúč zo zapaľovania a odomykať/zamykať. Žiadna prilba sa však do týchto kufrov nevojde. Aha, kľúč! Na tom mohli Američania tiež trochu popracovať, pretože to nie je žiadny výstavný kúsok, ktorý by si si ostentatívne položil na stôl v reštaurácii alebo kaviarni. Práve cieľová skupina tejto prémiovej triedy si na takýchto pózičkách dáva záležať.
Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video a technické parametre.
Pridané: 19.09.2016 Autor: Peter Fischer Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
- Na spojku môžeš zabudnúť! Nová technológia E-Clutch ju stláča za teba
- KTM predstavila 990 Duke - predné svetlo má ako zo Star Treku
- Štefan Svitko a Juraj Varga víťazi Hungarian Baja
- Koniec srandy. Budúci rok príde nová Kawasaki ZX-6R!
- Naživo: test novinky Honda CL500 zo Sevilly
- Legendárny V-Strom prichádza v terénnejšej verzii s 21-palcovým kolesom
- Plnokrvný turista za extra výhodné prachy - Honda NT1100 (2022)
- Futuristický teleport s nekonečnou výbavou - Kawasaki Ninja H2 SX SE (2022)
- Retro pre začiatočníkov - Kawasaki Z650RS (2022)
- Naozaj robustný maxiskúter Honda ADV350 (2022)
- ... zobraz všetky články od tohto autora