Preventívna akcia - Bezpečné letné prázdniny

Priamo pred mojimi očami havaroval osobný automobil PZ SR. Po výjazde z kríkov musím dobre pridať nad povolený rýchlostný limit, predbehnúť pár účastníkov cestnej premávky aby som sa dostal k miestu nehody. Som si vedomý svojej občianskej povinnosti.

Po príchode na miesto nehody vozidla PZ SR musím najskôr skontrolovať svoj občianky preukaz, vodičský preukaz a technický preukaz vozidla na ktorom som prišiel. Vozidlá PZ SR vraj TK nepotrebujú... Zvláštnu pozornosť by som venoval tzv. bielej karte. Samozrejme svojej, keďže vozidlá PZ SR to (vraj opäť) nepotrebujú . Hlavne kontrolujem jej dátumu platnosti.
Urobil by som všetko preto, aby som zistil moju/svoju prítomnosť alkoholu v krvi. Skrátka, či som pred jazdou nepožil alkoholické nápoje. Táto téma sa mi zvlášť páči, lebo všetky alkoholické nápoje som naozaj mohol použiť iba pred touto jazdou.
Po týchto prvotných úkonoch by som sa mal snažiť zaznamenať obrazovú stopu nešťastia. Vzhľadom k tomu, že nevlastním profesionálne obrazové a zvukové zariadenie na úrovni PZ SR, (dodané MV SR = Kali ) asi by som to urobil pomocou mobilného zvukovo vizuálneho zariadenia, tzv. mobilu. Po zhotovení budem musieť prizvať nestranného svedka, aby potvrdil skutočnú objektívnosť. Dvaja ľudia – svedkovia hlavne z polície – sú vraj nevyhnutní.

Postihnutých sa musím sa opýtať, ako sa „oni“ pýtajú nás: „Poznáte toto miesto? Viete kde sa nachádzate? A viete, akého dopravného priestupku sta sa dopustili? Aký paragraf ste porušili?“ Po krátkej pauze by nastalo pokračovanie. „Ste si vedomí svojho priestupku?“ Zranení väčšinou neodpovedajú, lebo sú v šoku .„Je to vážne!“ pokračujem. Sú zaskočení okolnosťami, rovnako ako aj my, všetkým tým pri policajnej kontrole, takže často by odpovedali ťaživým mlčaním.

„Ste ochotní aby sme vám pomohli a zachránili vás?“ Prečo sa to tak hanebne podobá na: „Ste ochotní zaplatiť pokutu, za to že vás ochraňujeme a pomáhame vám?“ Ticho. „Sadzba za záchranu je 2 ix, ale my vás zachránime aj za jedno ix.“ Pauza na premyslenie. „Ak nesúhlasíte, potom tri ix budete musieť vysvetľovať na príslušnej záchranke. Ale oni sa s vami nebudú takto priateľsky zoberať ako my tu a naparia vám rovno 4 ix. To chcete? To naozaj chcete, aby sa vami zaoberali ľudia, čo bez milosti dávajú 4 ix?“

Policajti, tak ako my všetci biedni (motorkári) sú iba ľudia. Nechcú 4 ix. Odsúhlasia jedno ix. Je to na istotu. Žiadne ďalšie otázky, žiadne oné...nepríjemnosti.

PZ SR nás neochraňuje a už vôbec nám nepomáha. Páni, skôr chlapci, (ako som videl toho posledného pupákového jednohviezdičkového výbercu do rozpočtu SSR) , vy jednoducho iba bez rozmyslu vyberáte pokuty. Ste novodobými výpalníkmi pod dohľadom vlády. Už som to (neraz) napísal. Koľko je prípadov, že kontrola polície sa skončí iba dohovorom? Mám 52 rokov a vždy, keď ma policajt/príslušník VB/ zastavil, dostal som pokutu. Jasné, som arogantný cestný hajzel. Aj by som súhlasil. Ibaže ... Napríklad od 15 do 45 rokov som hrával okresný agresívny dedinský konfrontačný derby futbal a nikdy som nedostal ani len tú sprostú žltú kartu. Hajzel bez žltej karty? Alebo že by to predsa len bolo inak?

Vráťme sa asi k nehode. Skrátka, po (amatérskom) zaistení formalít by sme mali pristúpiť ďalej. Po použití dýchania z úst do úst vyvrátime časť policajtovho žalúdka na okraj cesty. Krvácanie zastavíme prstami, ktorými sme pred chvíľou vyberali peniaze z peňaženky na pokutu za prekročenie rýchlosti pár kilometrov pred nehodou. Namiesto obväzov z expirovanej lekárničky použijem vlastné tremo prádlo (spisovne termo bielizeň). Motorku postavíme na okraj cesty tak, aby sme eliminovali ďalšie škody spôsobené čudujúcimi sa plechovkármi. Tí nám, pri pozorovaní nehody s otvorenými ústami, napriek tomu občas do motorky zaprú a zhodia mám ju do priekopy. Motorku stále nevnímajú ako rovnocenného alebo lepšie povedané šikovnejšieho účastníka cestnej premávky. Niektorí budú vymáhať škodu za poškodenie svojho vozidla iným vozidlom z dôvodu nesprávneho parkovania na krajnici.

Sanitka odváža zranených príslušníkov PZ SR. Na miesto nehody prichádzajú ich kolegovia. Kontrolujú naše vodičské, občianske a technické preukazy. Tým z nás, ktorým včera padla technická dávajú na mieste blokovú pokutu a prípad postupujú na najbližšie oddelenie PZ SR. Že nám dávajú „fúkať“ je samozrejmé. Veď je to už nutné pri každom dopravnom priestupku. Že ten priestupok urobili ich kolegovia? „Ale prosím vás, čo to tu splietate?“

Domov sa rozchádzame so zmiešanými pocitmi. Zopár ľudí telefonuje na STK a objednáva si termíny na prehliadku. Zopár ľudí si minerálkou z top caseov oblieva krvavé ruky a zagrcané ústa. Zopár policajtov obďaleč spokojne ráta vystavené pokutové bločky. Tržba predsa len bola.

A je to v suchu. Pomáhať a chrániť.