Cestovanie po Rusku

Na ruských cestách som za posledné 2 roky odjazdil cez 12000 km a strávil v tejto krajine viac ako mesiac čistého času. Prvýkrát cestou na sever a napokon cestou až za Ural, na Sibír a späť. Moje skúsenosti nie sú z tých najhlbších ani najdivokejších, rád by som ale pomohol tým, ktorých to sem láka, no stále váhajú aspoň tak, že zhrniem špecifiká tejto krajiny a dám svoj názor na tie mýty, ktoré považujem za nepravdivé, alebo sa mi minimálne nepotvrdili.

Nebudem sa venovať tomu, prečo do Ruska ísť či neisť, to si musí každý prebrať sám. Venovať sa budem skôr len špecifikám, tomu na čo sa ma ľudia často pýtajú a veciam z ktorých majú ľudia bežne obavy. Niektoré veci tu skrátka fungujú inak ako od nás smerom na západ. Iných vecí sa niekto zase bojí. Takto to teda vidím ja:

Víza

Do Ruska je potrebné vízum. Ja som vždy vybavoval cez agentúru. Je to jednoduché a len o málo drahšie ako vybavovanie vo vlastnej réžií. Navyše ušetríte vlastný čas, ktorý tiež nie je zadarmo. V konečnom dôsledku môžu byť vlastnoručne vybavované víza vlastne drahšie.

V súčasnosti oficiálne turistické vízum je myslím na 30 dní a je ho možné použiť na maximálne 2 vstupy. V prípade, že 30 dní je málo, existuje len o málo drahšie vízum na 90 dní rovnako s 2 možnými vstupmi. Volá sa síce obchodné ale ako turistu vás nijako nelimituje. Pri mojej druhej ceste som využil práve toto vízum. V prípade, že vám 2 vstupy nestačia, je potrebné multivstupové vízum, ktoré je už ale výrazne drahšie.

Registrácia

Na podmienky registrácie sa určite spýtajte agentúry cez ktorú riešite vízum bezprostredne pred cestou. V súčasnosti (r.2016) je registrácia povinná len v prípade pobytu presahujúceho myslím 5 dní na jednom mieste (meste). Ak bývate v nejakom hoteli, tak registráciu sú povinní za vás vykonať, budú preto od vás pravdepodobne pýtať pozývací list, ktorý dostanete od agentúry.

Priznám sa, že netuším, či za mňa hotel v ktorom som býval len raz za celý čas, čo som strávil v Rusku registráciu vybavil, no problémy na hraniciach som s tým nikdy nemal. Rovnako odo mňa nikto ani nepýtal žiadne potvrdenie.

Hranice

Prechod hraníc je jednou z najčastejších otázok s ktorou sa na mňa ľudia obracajú. Prechody cez ktoré som prechádzal boli vždy pomerne dobre zorganizované. Administratívny proces je ale zdĺhavý a ak nebude hranica prázdna, tak je potrebné počítať pre vstup s časom okolo 2 hodín. Rovnako je potrebné počítať s komunikáciou primárne po rusky. Angličtina sa moc nevedie, keď tak len kľúčové slová.

Prvá je pasová a vízová kontrola. Okrem pasu si od vás pravdepodobne vypýtajú vodičák a zelenú kartu. Pred vjazdom si skontrolujte, či je na zelenej karte medzi štátmi aj Ruská federácia (RUS). Ak ju náhodou nemáte, pýtajte sa na možnosť zakúpenia strachovky. Malo by to byť možné niekde hneď po opustení hraničného priestoru. Ja som ju vždy uvedenú mal, preto som strachovku neriešil.

Časovo najnáročnejšia je ale samozrejme následná colná kontrola. Tu sa 2x rovnako vypĺňa tlačivo (obojstranná A4), ktoré je možné si vypýtať v angličtine. Anglické a ruské tlačivo je identické aj štruktúrou, sú tu len preložené popisy polí. Niektoré polia sú ale preložené nesprávne, takže to chce trochu dôvtipu. V prípade problémov, vám ale určite ochotne pomôžu ostatní čakajúci, aj tak väčšinou nemajú čo iné na práci.
Po sprocesovaní tohto tlačiva, vám jedna kópia ostáva a je potrebné si ju dobre schovať, budete ju potrebovať pri výstupe. Potom prebehne kontrola batožiny, ktorá bola v mojom prípade skôr symbolická. Pootvárať kufre a maximálne sa v nich trochu prehrabali, ale žiadne vykladanie sa nikdy nekonalo. Rolku, či tankvak som nikdy ani neotváral. AK veziete lieky, tak doporučujem ich zbaliť niekam na dno kufra. Ak vám ich nájdu, tak sa nevyhnete otázkam na čo, je ktorý liek, atď. To som tiež absolvoval ale bez problémov. Iba vás to pripraví o čas. Následne po kontrole VIN ste vpustení na Ruské cesty.

Výstup je rýchlejší. Skontrolujú vám dokumenty, ktoré ste dostali pri vstupe, pas a možno batožinu a opúšťate Rusko. Tento proces z pravidla nezaberie viac ako pol hodinu.

Tankovanie

Je asi prvá vec s ktorou človek príde v Rusku do kontaktu a môže ho prekvapiť. Na väčšine púmp, teda rozhodne všetkých menších, je postup tankovania taký, že zaparkujete pri stojane kde chcete tankovať a následne idete ku pokladni nahlásiť koľko a akého benzínu chcete. Keďže ste asi jediný motorkár a neujdete tak pozornosti obsluhy, nebude potrebné špecifikovať z ktorého stojanu :-) Obsluhe teda nadiktujete koľko čoho, rovno zaplatíte, následne natankujete a ste voľní. Ja som odkukal ale aj spôsob tankovania do plna. V takom prípade sa obsluhy opýtate, či je možné natankovať do plna (možno do plna pažalsta?) samozrejme s udaním kvality (92 – devjanosta vtaroj, 95 – devjanosta pjať). V niektorých prípadoch sa obsluha ešte pýta, na maximálnu hodnotu, ktorú asi natankujete. Následne vám odomknú pištoľ a normálne natankujete koľko uznáte za vhodné. Následne sa vrátite k obsluhe a zaplatíte. Niekedy pri tankovaní do plna nie je možné platiť kartou (mám pocit, že záleží len na tom, či sa s tým chce obsluhe zaoberať alebo nie). V takom prípade sa tiež platí až po natankovaní. Pre zaujímavosť, určite to bola v mojom prípade náhoda, ale v celej európskej časti Ruska som bez problémov tankoval do plna a platil kartou, ale akonáhle som prekonal Ural, tak už to možné nebolo. Buď som musel platiť hotovosťou, alebo som musel odhadnúť kvantitu.

Na značkových pumpách je uniformovaný aj zákaznícky servis. Teda časom sa naučíte, že na pumpe Rosneft majú vždy na predaj okrem bežného sortimentu aj hotdogy, atď. Ja som si väčšinou v európskej časti Ruska vyberal práve Rossneft, či Lukoil, v ázijskej časti potom Gazpromneft.

Početnosti púmp sa netreba obávať, pokiaľ teda necestujete do nejakého bohom zabudnutého kúta krajiny. Ak sa budete držať na aspoň trochu významnejších ťahoch, ktoré sú asfaltové tak málokedy prejdete viac ako 50km aby nebola pumpa. Pre istotu by som si tankovanie nenechával na poslednú chvíľu ale nie je potrebné sa toho obávať.

Cesty

Okolo kvality ruských ciest kolujú doslova legendy. Niektoré z nich sú pravdivé :-) Ak budete niekde niečo čítať alebo vám bude niekto rozprávať niečo o kvalite ciest, určite si overte dátum ku ktorému sa tieto informácie vzťahujú. Rusko sa rýchlo vyvíja a to čo bolo pred 5 rokmi už dávno nemusí byť pravda. Napríklad cesta na sever do Murmansku je už komplet celá potiahnutá kvalitným asfaltom. V mnohých cestopisoch sa ale dočítate o štrkových úsekoch a pod. Väčšina hlavných ťahov, ktorými som prechádzal sú v dobrom stave, s kvalitným povrchom a nie je potreba sa obávať prejazdnosti. So znižujúcou sa dôležitosťou ťahu stúpa riziko, že cesta bude buď v zlom stave, prípadne úplne bez asfaltu. Ja som pri poslednom výlete ale plánoval trasu aj po cestách najnižšej kvality, ktorú pozná google a vždy bola cesta prejazdná. V niektorých prípadoch bola v horšom stave ale nikdy nebola neprejazdná. Pri plánovaní pomôže aj google street view, ktorý je v Rusku pomerne rozšírený, ale opäť pozor na dátum snímky. Pri rozlohe Ruska nie je streetview taký aktuálny ako v Európe.

Faktom je, že v Rusku je dosť ciest, ktoré nemajú asfaltový povrch. Rovnako je faktom, že je tu veľmi piesčitá pôda. Tieto 2 fakty znamenajú, že pokiaľ neplánujete prefrčať Rusko len po hlavných ťahoch, skôr či neskôr sa s pieskom stretnete. Či už pri hľadaní miesta na stanovanie, alebo skrátka bude povrch cesty viac piesčitý ako by bolo vhodné. Okrem piesku, môže zamiešať kartami samozrejme ešte dážď. S tým okrem voľby trasy nič nenarobíte, určite by som ale doporučil vybaviť sa takou pneu, ktorá poskytne na mokrom nespevnenom povrchu a zároveň sypkom povrchu patričnú oporu.

Existujú tu ešte cesty ktoré sa nazývajú „Zimnik“ a tým je potrebné sa vyhnúť.Teda pokiaľ nemáte za svoj jednoznačný cieľ túto, ktorú cestu pokoriť. Zimniky, sú totiž cesty primárne prejazdné len v období mrazov, keď bažiny, potoky a iné mokradiny umožňujú prejazd. Pokorenie takejto cesty je buď šťastím, alebo cieľavedomým krokom vykúpeným ohromnou námahou a množstvom nadávok :-)

Vodiči

O tom ako sa v Rusku jazdí sa veľa dočítate a dopočujete. Je to ale asi dosť subjektívna téma. Mne sa v Rusku jazdilo celú dobu dobre. Necítil som sa ohrozený viac ako hocikde inde. Jedinú krízovú situáciu som mal s autom autoškoly v Archangeľsku, to ale určite nebolo vedomé ohrozenie. Čo som sa ale v Rusku naučil je vnímanie vodorovného značenia, teda čiar na ceste. V Rusku takmer nie sú kopce. A cesta často vedie skrátka dlho-dlho rovno. No nie je to úplná rovina, prekonáva často malé horizonty, ktoré je na dlhej rovnej ceste len veľmi obtiažne vidieť. Preto na plnú čiaru je vhodné fakt dbať a drvivá väčšina ruských šoférov to aj robí. Ja som jazdil mimo mesto výrazne pomalšie ako väčšina ostatnej premávky, no cez plnú čiaru ma niekto predbehol len skutočne výnimočne. Konkrétne by som ale vodičov v Rusku rozdelil do 3 typov:

• Vodič európskeho typu – jazdí plus-mínus tak ako vodič u nás. Teda hlavne dodržuje rýchlosť s toleranciou, dodržuje plnú čiaru, stopky. Nemusí nutne ísť pomaly ale bude veľmi opatrný pri vašom predbiehaní. Takýchto vodičov by som povedal že som stretal tak okolo 10%.
• Vodič ruského typu – najzvyčajnejší druh vodiča. Obvykle nerieši povolenú rýchlosť v danom úseku, stopky, no dodržuje plnú čiaru. Mimo mesta jazdí pomerne rýchlo no ak vás dobehne, tak spomalí a netlačí na vás. Akonáhle sa uvoľní cesta, tak vás predbehne a rýchlou jazdou pokračuje svojím smerom. Platí aj v meste aj mimo mesta. Tento vodič si dáva pozor a vedome vás neohrozí. Týchto vodičov je tak cez 80%
• Vodič ukrajinského typu – skupina našťastie s najnižšou početnosťou. Toto je skupina o ktorej kolujú legendy a niekedy mám pocit, že si ľudia myslia, že v Rusku jazdia všetci tak. Od vodiča ruského typu sa líši tým, že jeho rýchlosť je obmedzená len jemu známymi okolnosťami a nerešpektuje plnú čiaru ani podobné vodorovné obmedzenia. Ak vás dobehne a nie je možné vás predbehnúť, tak na vás tlačí. Kvôli tomuto typu vodičov je nutné hlavne pri predbiehacích manévroch fakt dobre sledovať dianie za vami ale aj značne vpredu pred vami v opačnom smere. Je ich síce menšina, no nájdu sa. Týchto vodičov som málokedy stretal za deň viac ako jedného dvoch.

Značenie ciest

Značenie je pomerne svojské. Pokiaľ hlavné ťahy sú značené dobre, v predstihu a dobre viditeľnými tabuľami, bočné cesty už na tom tak dobre nie sú. Čísla ciest sa tu moc nepoužívajú, je potrebné poznať ciele. Preto pokiaľ sa navigujete bez GPS, je potrebné mať naštudované akým smerom v tom-ktorom úseku idete. Nie je problém naraziť na križovatku, kde smery budú rozlíšené cieľmi, ktoré od daného miesta môžu byť vzdialené aj viac ako 1000km. Preto je vhodné sa orientovať v tom, kde sa nachádzajú veľké ruské mestá, aj iné ako Moskva a Petrohrad.

Špeciálnou kategóriou je značka STOP, na ktorej je text samozrejme napísaný azbukou. Hlavne ale nemá neprehliadnuteľnú červenú kompozíciu, ako u nás, ale ide len o suchý čierny nápis na bielom podklade obdĺžnikového tvaru a o rozmeroch nie o moc väčších ako samotný nápis. Pozor na to!

V súvislosti so značením spomeniem ešte fenomém, ktorý mi zo začiatku dosť vadil. To je vodorovné značenie v mestách, resp. jeho absencia. Miestni sa vždy tak nejak automaticky radia do imaginárnych pruhov ale čiary na ceste často skrátka nie sú. Nie je to úplným pravidlom, no ani nič nezvyčajné aj vo veľkých mestách ako Volgograd, či Petrozavodsk.

Mapy

Zohnať papierovú mapu Ruska, obzvlášť v našich končinách nie je tak jednoduché a samozrejmé ako s mapami zbytku civilizovaného sveta. Okrem samotných rozmerov Ruska je problém aj klesajúca osídlenosť a hustota cestnej siete smerom na východ. Kým západ by mohol byť kľudne zmapovaný v bežnej mierke okolo 1:750 000, tak od Moskvy na východ už mierka menšia ako milión nemá moc zmysel a za Uralom natrafíte už skôr na mierku okolo dvoch miliónov, či viac. Úplne najjednoduchšie je tak vybaviť sa mapou vlastnou podľa googlu prípadne GPS (Maps.me alebo iný variant openstreetmaps.org je dostačujúco presná). Mne sa podarilo zohnať ruský atlas z českého webu www.karpatia.cz. Jeho aktuálnosť ale nie je úplne ideálna. Ak niekto vie kde zohnať niečo lepšie, tak uvítam tip.

Polícia

Polícia na ceste nie je úplne zriedkavý jav. Ja keďže som jazdil slušne nemal som nikdy žiadny problém okrem zlého parkovania. Zastavený som bol za celú dobu 2x. Skontrolovali mi doklady od motorky, vodičák, víza, zapísali údaje. Popýtali sa klasické odkiaľ-kam a ako sa mi v Rusku páči, prípadne ako sa žije u nás a po 15 minútach som pokračoval. Žiadne vymyslené priestupky na mňa nikto neskúšal. Na hlavných ťahoch je polícia samozrejme častejšia, na bočných som ich videl vždy len prechádzať autom, nikdy kontrolovať.

Komáre

Nech sa v Rusku vydáte v lete ľubovoľným smerom, pravdepodobne sa nevyhnete množstvu komárov. Po debate s miestnymi na tému kde som ako moc bojoval s komármi, som sa dozvedel, že viac ako lokalita rozhoduje práve obdobie. Nedovolím si teda tvrdiť, že tam kde som s komármi problém nemal a naopak tam, kde to už aj pre mňa bolo neznesiteľné to tak bude vždy. Jedno je ale isté, nezbavíte sa ich takmer nikde v Rusku. Vždy viac, či menej budú vašimi spoločníkmi.

Niekomu tieto živočíchy vadia viac, niekomu menej. Mne nejak extra neprekážajú, pokiaľ neprekračujú určité hranice. Vzhľadom na to, že sú ale všadeprítomné, tak som postupne úplne prestal so sofistikovanejšou prípravou jedla na variči a stravoval sa z vlastných zásob skôr výnimočne a výhradne suchou stravou. Viac v kapitole o jedle.

Kempovanie

Keď som šiel na sever moc som toho nenakempoval. To sa ale malo zmeniť počas dlhšej cesty na východ. Robil som trochu prieskum aj okolo zveri atď., ale nenatrafil som na žiadne výstrahy, či nebodaj zákazy. Kempovať sa teda dá kde uznáte za vhodné. Prekempoval som tu cez 20 nocí a jediný problém ktorý som mal bolo vždy nájsť aspoň trochu vhodné miesto. V Rusku je totiž veľmi pieskovitá pôda a tam kde nie, tak ju často nahradzujú bažiny. Toto sa vzťahuje na celý sever povedzme tak od Petrohradu severne. Južnejšie je to lepšie, na Urale a v jeho okolí nebol tento problém. No okolo Volgogradu bol piesok zase skoro všade. S ťažšou motorkou, prípadne ešte na cestných gumách, to môže byť dosť veľký problém. Veľakrát som najazdil aj 100km kým som našiel aké-také miesto. A to nie som moc vyberavý. Treba na to byť pripravený a nehľadať na poslednú chvíľu. Inak po stránke ohrozenia by som sa ničoho špeciálneho neobával. Okrem komárov.

Platenie

Platenie kartou je samozrejmosť v moderných obchodoch a pumpách, mne sa často práveže čudovali, že nechcem platiť bezkontaktne, ale po starom s kartou v mašinke a s pinom. Taktiež s druhom karty nikdy nebol problém, väčšinou som platil obyčajnou debetkou, ktorú mám k účtu.

Hotovosťou sa plati len v malých dedinských obchodíkoch, či zašmudlaných pumpách a kafe pri ceste. Zhruba tak, ako u nás. Za mesiac som minul zhruba 10 000 rubľov v hotovosti a som si celkom istý, že by sa to dalo minimalizovať. Netreba si z výberu hotovosti robiť ťažkú hlavu rovnako ako tu v európe. Niečo je dobré mať pri sebe pre každý prípad, ale veľa vyberať netreba.

Obchody

Vo väčších mestách nájdete bez problémov nákupné centrá, či supermarkety rovnako ako v západnej Európe. Sortiment klasický, ako sme zvyknutí, iba je potrebné prelúskať si všetko v azbuke.

Vo väčšine dedín sa taktiež nachádzajú potraviny pod názvami magazin, či produkty. Samotní Rusi mi nevedeli vysvetliť rozdiel medzi týmito dvomi označeniami a polemizovali na túto tému medzi sebou. Pre účely cestovateľa by som považoval teda obe za rovnocenné. V menších obchodíkoch na dedinách je ale už bežné platiť skôr hotovosťou. Koncept je podobný ako v Rumunsku. Zoženiete tu všetko bežne potrebné. Sortiment je aj keď chudobnejší, vždy mi bol dostačujúci.

Jedlo

Jedlo v Rusku pre nás nie je nejak extra neobvyklé. Ja nepatrím medzi veľkých gurmánov. Z miestnych špecialít som väčšinou volil boršč, ktorý má veľmi premenlivú podobu, niekedy s mäsom, niekedy bez. Prípadne mäsové guličky pelmeni a inak skôr polievky na rôzne spôsoby. Lúštenie jedálneho lístka v azbuke nepatrí medzi moje obľúbené činnosti, hlavne keď už som hladný, takže som často volil overené jedlá.

Ako som spomínal v kapitole o komároch, tak postupne som si prestal variť. Dôvodom okrem komárov bola aj veľmi jednoduchá, lacná a popri ceste častá možnosť najesť sa v zriadeniach s názvom kafe. Sú to klasické jedálničky, kde majú vždy pripravené nejaké teplé jedlá, či chladené nápoje. Nachádzajú sa v každej druhej dedinke a ceny sú tu viac než priaznivé. Väčšinou sa tu platí v hotovosti. Nie je nezvyčajné si dať boršč s chlebom, kávu a nejaký koláčik a platiť okolo 100 rubľov. No varte si potom vlastné jedlo...

Mobilný signál

Pokrytie Ruska mobilným signálom nie je také husté, ako sme z Európy zvyknutí. Hlavne v odľahlejších častiach sa v častiach mimo civilizácie často signálu nedočkáte. Naproti tomu ale drvivá väčšina obývaných dedín je pokrytá signálom vlastným vykrývačom. Rovnako teda v prípade, že už signál máte, je k dispozícií aj rýchly internet. Ako pomôcka môže byť teda fakt, že ak sa v telefóne objaví nejaký signál, je to predzvesť blížiacej sa civilizácie.

Ceny za mobilné služby sú tiež takmer z ríše snov. Preto ak tu plánujete stráviť čo i len niekoľko dní odporúčam zakúpenie SIMky miestneho operátora. Mne boli odporúčané spoločnosti Megafon a Beeline. Zvolil som Megafon a bol som veľmi spokojný. Za 300 rubľov som dostal predplatených 300 minút, 300sms a 3GB dát. Ďalších 100 vložených rubľov mi pokrylo všetku potrebnú komunikáciu (sms) aj mimo Ruska na celý mesiac. Pozor si je potrebné dať na to, že niektorí operátori alebo možno programy sú len v rámci kraja, republiky či oblasti. Preto je nutné pýtať taký, ktorý bude fungovať v celej federácií. V každom prípade vrelo odporúčam.

Záver

Cestovanie po Rusku teda nie je podľa mňa nijak zvláštne náročné, či nebezpečné. Rusi majú nás Slovanov celkom radi a v prípade potreby pomôžu, rovnako radi sa s vami sami od seba porozprávajú. Je sem potrebné vybavovať víza, ale vynaložené financie sa vám vrátia za lacný benzín, jedlo a vlastne väčšinu sortimentu, ktorý nepodlieha dovozným sankciám. Nie každému sa v Rusku musí páčiť, ja ale patrím k tej skupine ľudí, komu Rusko učarovalo a určite sa sem budem rád v budúcnosti vracať.

Ak som niečo opomenul, alebo máte nejaké otázky, napíšte do diskusie, či správu a pokiaľ to moja znalosť umožní, tak zodpoviem. Rovnako ak som v článku uviedol nejaké nepresnosti, tak dajte vedieť, sám si rád upravím svoje znalosti.