King of the road two times - test Honda Gold Wing Tour 2018 manuál aj automat 2/2

Matej Mularčík:

Už pri prvej zoznamovačke doma v garáži si všímam, že bezkľúčový systém funguje bezchybne. Pri priblížení sa vám podsvieti biely krúžok na otočnom ovládači Ignition, kde uvádzate motorku do života, ale bez štartovania. Na sedempalcovom TFT dispeji vás pekne privíta logo Goldwingu a rozsvietia sa svetlá a kontrolky, Golďas je pripravený na štartovanie. Hrám sa s nastaveniami, aby som si spároval telefón, najmä kvôli hudbe, ide to veľmi jednoducho a intuitívne. Už po pár sekundách mi hrá hudba, ktorú mám v telefóne a peckujem si ju na maximum, teda to má riadne grády.

Menu je prehľadné a nie je problém sa v ňom orientovať aj bez manuálu. Skúšam si pozrieť aj iné nastavenia, ako je nastavenie podvozku pre dvoch pasažierov, prípadne batožinu a podobne. Zoznamujem sa aj so spiatočkou, ktorá funguje tak, že musíte mať neutrál a stlačenú brzdu, stlačíte tlačidlo R (spiatočka) a potom stláčate páčku vedľa tlačidla R, aby sa Goldwing hýbal smerom dozadu. Keď cúvate, znie to ako autíčko na ovládanie :) Dvojspojková verzia má takýto pomalý pohon aj smerom dopredu.

Skúšam ešte bezkľučový systém, ako naň reagujú kufre. Funguje samozrejme na jednotku, už po menšom vzdialení sa od motorky sa kufre uzamknú. Tu už ozaj netreba vyťahovať kľúčik a používať ho, všetko sa deje samo a funguje ako má. Jediné čo musím vytknúť je malá priehradka pred jazdcom, ktorú má Goldwing s manuálnou prevodovkou (automat tam má airbag). Táto priehradka má trošku obtiažnejšiu manipuláciu a nie vždy funguje.

Sedadlá sú široké a veľmi pohodlné. Obrovským plusom je vyhrievanie oboch sedadiel, ktoré oceníte pri náhlom znížení teploty. Rukoväte sú, samozrejme, taktiež vyhrievané. Sedadlo pre spolujazdca je jedno z najlepších aké môžete ľadvinke ponúknuť. Dajú sa tam oprieť ruky, vzadu je obrovská chrbtová opierka, takže počas dlhej jazdy si môže ľadvinka aj pospať. V zadnej časti sú krásne zapracované zadné svetlá a veľké koncovky výfuku, ktoré sú chrómové a veľmi pekne vyniknú keď sú čistučké. Musím priznať, že teraz je to prvýkrát, čo sa mi páčia na motorke aj bočné oranžové odrazky. Sú zakomponované tak, že nekazia celkový vzhľad Goldwingu.

Skúšam ako sa narába s hlavným stojanom vzhľadom na váhu 379 kg (pohotovostná hmotnosť s manuálnou prevodovkou), ale nie je to nič náročné, podarí sa mi to celkom ľahko. Ďalším detailom sú padáky, a to hneď na oboch stranách dvojmo, jeden na motore a jeden na koncovke výfuku, to sa zíde najmä ak sa človeku niečo pokazí pri manipulácii a nedajbože mu motorka padne na stranu.

Menu sa ovláda počas státia na paneli, ktorý je pred vodičom a za jazdy sa dá ovládať na ľavej rukoväti. Poviem vám, že na ľavej rukoväti je tých tlačidiel vcelku dosť (ovládanie hlasitosti, telefón, trúba, smerové šípky pre ovládanie v menu a potvrdenie, hlavné menu, vrátenie sa späť, smerovky, výber Source, či chcete rádio FM/AM, Bluetooth, AUX a spiatočka). Keď som chcel prvýkrát trúbiť, tak som musel chvíľu hľadať medzi tými tlačidlami to správne tlačidlo, ale zvykol som si a časom to išlo hladko. Pravou rukou máte ovládanie na prepínanie módov, čo sa dá aj za jazdy, len je potrebné ubrať plyn, keď zmeníte mód. Ďalej je tu ovládanie tempomatu, štartovacie tlačítko a štvorblinker. Verte, že si zvyknete rýchlo a pri používaní tlačidiel už ani nespustíte zrak z cesty. Do nastavení podvozka a celkovo motorky je potrebné stáť na mieste, pri pohybe je to nemožné okrem spomínaných módov.

Prejdem ale k samotnej jazde. Ráno štartujem Goldwing, ktorý ma privíta príjemným zvukom šesťvalca. Výfuk má síce utlmený zvuk, ale na tomto type motorky mi to neprekáža, veď je to cestovateľ a neviem si predstaviť pri presúvaní stoviek kilometrov, že by mi hučal výfuk. Ešte nastavím podvozok pre dvoch a hor sa na výlet. Vyberám si na výlet Rakúsko, majú o niečo krajšie cesty ako my. Najprv sa prepletám Bratislavou a som prekvapený ako ľahko sa pohybuje takýto kolos ulicami. Ale až mimo mesta začína byť priestor na zisťovanie pre koho je Golďas určený. Zdvihnem si predné plexi najvyššie a zisťujem, že nepotrebujem mať ani zaklopené sklo na helme, vôbec mi nefučí do očí. Hudba sa krásne ozýva zo štyroch reprákov a so stupňujúcou sa rýchlosťou automaticky prispôsobuje hlasitosť, takže aj pre toto je lepšie mať plexi hore, aby ste si vychutnali muziku bez obtekajúceho vzduchu okolo helmy. Záťah motora je neskutočný a krásne ťahá už odspodu, takmer ako dieselový motor v autách. Keď sa dorútite za auto, tak doslova vidieť, že vodič pred vami má rešpekt a snaží sa pustiť vás.

Podvozok je famózny, nerovnosti doslova žehlí. Aj vo dvojici je komfort na nadštandardnej úrovni. Prekvapivé je aj správanie sa v zákrutách, podvozok sa nepohupuje, nevlní a drží si pekne stopu. Takýto komfort je nevídaný, najmä vďaka novej prednej vidlici, ktorá je v tvare písmena ypsilon otočeného naopak. Jediná nevýhoda je, že nemáte žiaden cit v riadidlách. Pri brzdení sa ale tak neponára predok, čo oceňujem vzhľadom na to, že sa vezieme vo dvojici.

Predsalen sa mi podarí nájsť aj v Rakúsku cestu v horšom stave, teda z panelov, ale ja ich cítim minimálne. Kamarát na druhej motorke sa mi sťažuje, že to s ním nepríjemne trasie, to ja som ako v bavlnke. Naspäť sa vraciam cez Záhorie a prechádzam kompou na slovenské územie. Už po prejdení hraníc viem, že sme doma, vďaka našim rozbitým cestám, no tentokrát majú smolu, ja mám v rukáve tromf v podobe Gold Winga. Vyberám si cestu cez Pernek a Pezinskú Babu, nedá mi to, aby som ju nevyskúšal aj tu. Už v druhej zákrute chytám stupačku o zem, a tak sa krotím. Manévruje sa mi ale pohodlne a s ľahkosťou, ťah smerom hore je neuveriteľný. Využívam tu naplno aj 6-piestikové brzdy Nissin vpredu a som vďačný akou silou sa dokážu s hmotnosťou moto vyrovnať. Miestami mám pocit, že idem na oveľa menšej motorke a bez ľadvinky.

Na druhý deň beriem Gold Wing do práce, chcem si vyskúšať ako sa s ním jazdí po preplnenom meste a v zápche. Už pri prvom kontakte so zápchou som zneistel, najmä kvôli rozmerom, ale nechce sa mi stáť, a tak to vyskúšam stredom. Predieram sa dopredu a naberám na sebavedomí, rozmery sú síce väčšie, ale vodiči si už pomaly zvykajú na motorky jazdiace v zápche stredom. Samozrejme, že mi v tom pomáha aj rešpekt, ktorý Gold Wing vzbudzuje, a prezradím vám, že aj keď sa našli arogantní vodiči, ktorí sa mi snažili schválne zatarasiť cestu, tak som použil naozaj silnú trúbu, a oni sa potom popratali k boku.

Do práce prídem s vypeckovanou muzikou a zisťujem, že cesta mi trvala ako aj na menších, v meste šikovnejších motorkách. Po práci rozmýšľam, že pôjdem domov menšou „skratkou“, opäť cez Záhorie a Pezinskú Babu. Vyberám si kus diaľnice do Lozorna, tu si skúšam maximálku, ktorá je 180 a ani za nič viac, vyzerá, že je elektronicky obmedzená. Skúšam aj tempomat, ktorý funguje bezproblémovo, na diaľnicu je ako stvorený. No ja sa aj tak teším na zákruty, nastavenie mám na jedného jazdca bez batožiny a SPORT. Odozva na plyn je ostrejšia, reaguje takmer hneď, aj podvozok je tvrdší, a to je dôvod dovoliť si na ceste viac. Vyrážam z Perneku hore na Babu a v zákrutách klopím až na stupačky, je až zarážajúce ako ma baví Gold Wing na Babe, sám som z toho prekvapený.

Hore parkujem na parkovisku a stretávam azda prvého majiteľa dvojspojkového Gold Winga na Slovensku. Začneme sa obaja smiať. Vymieňame si skúsenosti a názory a porovnávame, čím sa líši manuál od automatu. Ako tak idem dole z Baby smerom na Pezinok, tak dole sa otáčam a musím si to dať ešte raz, športovosť tejto motorke rozhodne nechýba. Svojho majiteľa bude Gold Wing rozmaznávať komfortom na dlhých cestách a v prípade zákrut v si môže vychutnať aj jeho športovú stránku.

Honda GL1800 Gold Wing 2018

Ceny vybraných dielov