Bosnianske šotoliny 2/2

Deň 5

Ráno sa naše cesty rozdeľujú. tryskac a snowden sa musia pre pracovné povinnosti vrátiť. Ja s Peťom pokračujeme v tripe ďalej. Pri moteli ešte opravujem vôľu na tisíchrane radičky každým dňom sa mierne zvyšovala. Vyrážame smerom na Lopatice - Prisoje. Pri osade Vrilo nás zdržuje kolóna nákladiakov nesúcich stĺpy na veterné elektrárne. Tak fotíme.

Pokračujeme smerom na Tomislavgrad no ešte pred mestom odbočíme na Vysielač Vitrenik posledných 8 km už idem sám. Je to trochu náročnejšie no väčšinou idem na dvojke. Na vrchole rýchlo fotím a hneď schádzam dolu nech Peťo dlho nečaká. Potom spolu frčíme okolo Tomislavgradu kde odbočíme smerom na Blidinje jezero donedávna bola táto cesta ešte šotolinová no už dokončujú posledné úseky asfaltu.

Pri jazere zabočíme vpravo a ideme 3 km po hlavnej smerom na Posušje. Tu odbočíme v ľavo na skvelú šotolinovú cestu ktorá vedie nádherným údolím.

Z vrcholu údolia ešte pokračujeme na Bare kde chcem vyjsť na Vrch Pločno Peter si netrúfa. Výjazd bol náročný no určite nie neprekonateľný. Po zjazde sa stretáme a ideme nádhernými šotolinkami do Reštauracia Bosiljna najedený by som sa najradšej vyvalil pod strom do trávy ale čaká nás ešte makadamový prejazd do Mostaru. Takže sa kúsok vrátime a ideme cez Bogodol klesajúc krásnymi scenériami.

Ja si ešte dávam kratučkú zachádzku sem Záchádzka pri Bogodole odtiaľ cez Goranci už po asfalte schádzame do Mostaru. Cez internet nachádza Peťo príjemný privát asi 5-10 min chôdze od centra za 30€ pre dvoch. Takže nesme chýbať večerná prehliadka mesta, ja som tu po tretí krát ale vždy je to mesto udivujúce.

Deň 6

Ráno balíme a vyrážame na kopec Kríž na Humu, Mostar odiaľ mierime cez Čitluk na Vodopád Kravica voda láka na kúpanie no vydržím, už sa vidím v Jadrane. Od vodopádov to k moru nieje ďaleko tak prechádzame mestečkom Čaplina za ktorým odbočíme na vedľajšie asfaltky cez Dračevo, Cerovica, Hutovo, Gradac a pri osade Duži vchádzame do Chorvátska. Poznám jedno dobré miesto na polostrove Peliešac takže cez most Bistrina a Ston do dedinky Žuljana. V miestnej turistickej kancelárii ľahko zháňam ubytovanie v apartmáne na dve noci za 70€ pre dvoch.
Je ešte skoro a tak zájdeme na obed do dedinky Drače ktorú nám odporučil pán domáci. Keď sme tu nemožno neochutnať miestnu špecialitu sveže školjke tu v Drače ich majú 100% čerstvé priamo vytiahnuté z mora pri reštaurácii. Chutia dobre no človek by ich musel zjesť za kýbeľ aby sa najedol pretože v jednej škebli je sotva jedna škvarka mäsa, a bolo by to drahé.
Potom ešte stihneme prehliadku starého mesta Staré mesto Ston a večer nesmie chýbať okúpanie v mori preto sme sem prišli, tiež to prospieva dutinám.

Deň7

Dnešný deň bude taký flákací. Ráno sme hľadali skrytú pláž ale aj nám zostala skrytá. Na motorke spravíme len 19 km do reštiky v Drače inak sa len váľame na pláži neďaleko dediny sušíme opraté oblečenie a tak... .

Deň 8

Dnes ráno sa naše cesty rozdeľujú ja sa vraciam do Bosny, Peter ide pobrežím Chorvátska domov má šotolín dosť ja ešte nie no moja zadná E-09 áno má už len pár milimetrov snáď sa mi podarí nájsť niečo v Sarajeve. Vyrážam okolo 7:00 najrýchlejšou trasou do Mostaru mám totiž okolo neho vytipovaných pár trás snáď to ešte zadný plášť vydrží šotolina a ťažká ruka mu dali zabrať.
Takže Ston - Neum - Opuzen - Metkovič - Mostar (3 hraničné prechody) z mesta vychádzam na Vyhliadka Fortica odbočku nachádzam prekvapivo na prvý krát idem bez GPS a vo foťaku som si pred mestom pozrel odfotené google maps z Peťovho tabletu. Z vyhliadky sa kúsok vrátim a pokračujem po úzkej asfalte do dedinky Šipovac kde začína šotolinové stúpanie k Vrch Brasina. Z vrcholu sa vraciam kus nadol, stretám Nemca na R80GS vraj tu stratil brile žiaľ žiadne som si nevšimol.
Z úpätia pokračuje severovýchodne jedna cestička ktorá možno bude priechodzia smerom na Rujište a ďalej. Nepozná ju ani gúgeľ. Cesta sprvu vypadá dobre je tu aj smerovník. Niečo po nej občas chodí no neskôr v lese bola na dvoch miestach prekopaná ako keby niekto nechcel aby tam ľudia jazdili na 4x4 no dalo sa to obísť. No tretia priekopa sa nedala obísť jedine riskantne preskočiť. Tu nájdem dvoch Nemcov na ľahkých Husabergoch s roadbookom a GPS. Papier v RB nemali asi sa len vozili. Riešili ten istý problém čo ja ako prekonať prekážku. Prekopaná cesta bola našťastie v serpentíne a tak sme v jednom mieste kde to bolo možné oblámali konáre a zákrutu sme skrátili. Šiel som prvý a s 200 kg hebedom som vytvoril pre Nemcov cestičku. V opačnom smere nahor by som to nedal sám určite nie.

Kúsok za prekážkou sa cesta rozdvojuje ja idem na Gornje Zemlje oni na Nevesinje. Po chvíli sa šotolinka napriamuje a dá sa zaradiť aj 4-5 v jednom úseku ma prekvapí protiidúce auto minieme sa v pohode ale z opačnej strany. Radšej uberám a napájam sa na trasu Trasa: Potoci - Boracko Jezero cestou stretám partiu Čechov žiaľ nemáme spoločný cieľ. Dúfam že dnes stihnem prísť do Sarajeva.

Ešte pred dedinou Borci chcem vyjsť na Vrch Borašnica vraj naň viedla jedna RZta závodu Bosnian Warrior 2016. Z vrcholu zostupujem cez Borci a už po asfalte prechádzam okolo jazera Boračko smerom na Kalinovik. Odbočujem z tejto zapadnutej asfaltky smerom do ešte väčšieho zapadákova k dedinám Odžaci a Ježeprosina. Od nich na sever vedie krásnym krajom úzka cestička miestami striedaná šotolinou ja však hľadám odbočku pri osade Luka.

Po chvíli nájdem makadamovú cestu mierne stúpajúcu na náhornú plošinu. Toto je asi jedna z top trás v BiH nádherné scenérie, cesta kľuatiaca sa od salaša k salašu pomedzi pasienky - ťažko to opísať. Šotolina postupne prichádza k okraju kaňonu Rakitnice a okolo vreckových domčekov klesá dolu.

Pri schádzaní do kaňonu dobieham starý nákladiak plne naložený senom je ťažké ho predbehnúť lebo na úzkej ceste sa nemá kde uhnúť a cez široký náklad ma možno ani nevidí. No jedno miestečko sa našlo. Schádzam po serpentínach až ma spodok kaňonu len v posledných dvoch pravých vracákoch dva krát padám v malinkej rýchlosti. Neviem prečo asi som unavený. Dávam si prestávku pri nádhernom kamennom moste a naberám vodu z rieky.

Už sa balím keď ma predbieha ten nákladiak. Och, v úzkom stúpaní z kaňonu do dediny Dubočani pôjde strašne pomaly. Tak sa ešte poflakujem a fotím. Predbehnem ho až v dedinke.

Stúpam na náhornú plošinu pri Blace a dávam si zachádzku do dediny Čuhoviči a odtiaľ mierim na Lukomir. Krásne scenérie:

Je už skoro večer a je jasné že už do Sarajeva prísť nestihnem tak musím nájsť ubytko tu v Lukomír - Najvyššie položená dedina v BiH čo nieje problém. Je tu jediná väčšia chata s niečim ako reštaurácia tak nie je nad čím rozmýšľať. 45BAM večera + prespanie + raňajky.

Krásna kamenná dedina na kraji kaňonu uprostred pohoria Bjelašnica - skvele miesto.

Deň 9

Po raňajkách prechádzam fantastickým údolím pod najvyšší kopec pohoria scenérie neskutočné:

Nemôžem odolať a musím dať znovu výjazd na Vrch Bjelašnica 2067 m. Oplatilo sa prísť. Od minula tu pribudla nová sedačková lanovka a krajší výhľad keďže som mal vtedy horšie počasie. Pri prehliadke ma napadá diabolská myšlienka cestu nadol po južnej strane poznám ale čo tak skúsiť tú severnú po zjazdovke. Sprvu to vyzeralo dobre no potom to bolo riadne strmé až tak že teoretický návrat by bol nemožný. Vlastne som nevedel či to možno celé zisť. Našťastie strmé úseky neboli dlhé a končili rovinkou.

Na obrázku to nevyzerá ale pik-up idúci k medzistanici lanovky je na svahu riadne vysoko a má čo robiť. Odtiaľto už po zjazdovke nepokračujem mám dosť zídem po obslužnej šotolinke do centra strediska kde začína asfalt. Ďalej mierim k Ruina hotelu Igman.
Od zrúcaniny schádzam do hlavného mesta a skúšam len tak nájsť nejaký obchod s pneumatikami no nedarí sa mi. Po asi hodine blúdenia po meste to vzdávam bez GPS to asi nenájdem. Samého ma to tu aj tak nebaví a otáčam domov. Tak ešte pol hodinu vychádzam z mesta smerom na Vogošču odtiaľ na Olovo čo je v celku pekná trasa v horách. Z Olova na Kladanj sa cesta tiež pekne kľukatí. Z Kladanju na Tuzlu. Z mesta trošku blúdim hľadám prejazd z Gornej Tuzly do Lopare. Miestni mi poradia, je to taká zabudnutá úzka asfaltka s mizerným povrchom ale riadne zakrútená a občas prekvapí uprostred zákruty makadam. Potom cez Čelič do mesta Brčko kde kupujem v supermarkete pár zásob a vchádzam do chorvátska. Za Županjou má XTčka milé jubileum:

Odtiaľto to už poznám takže klasika Beli Manastir - Moháč - diaľnica - okolo Budapešti - Zsambék - Pilisjászfalu - Štúrovo a po polnoci prechádzam Donovalmi. Týmto chcem poďakovať jednej zelenej octavii III s BL špztkou ktorá ma predbehla za BB. Zavesil som sa za ňu a nikdy v živote som tak rýchlo neprešiel cez passo Donovaly ako vtedy. Keby som šiel sám netrúfol by som si tak rýchlo. Bál by som sa zvery v noci. Je to fajn keď niekto rozráža cestu. Okolo jednej ráno som doma.

Musím sa do Bosny vrátiť pretože som neprešiel všetko čo som chcel. Okrem toho ostalo mi 92 mariek. Niečo som už prešiel minule ako napríklad:
Paljenik 1933m,
Prokoško jazero
Trasa Gornij Vakuf - Krešovo
Bjelašnicu,
trasu zo Šabiči do Kalinoviku
trasu cez pohorie Zelengora tj Kalinovik - okolo Orlovačka jezera a dolinou Neretvy do Ulogu
Bosanský "Drumitor"
Bosnianske pyramídy
Výjazd na Pyramídu Mesiaca

Tiež mi chýba pár trás z českého sprievodcu:
Pieskové pyramídy
Ravna Greda
Veliki Vitorog

Čo by som chcel prejsť a nieje ani v sprievodcovi:
oblasť okolo Kupres - už mám zmapované
kaňon Prače - to by mala byť easy cesta po bývalej železnici
Opustená bobová dráha v Sarajeve
stará železnica medzi Sarajevom a Pale - ale tá je asi na 99% nepriechodná
pohorie Jahorina (vrch Kosut)
Ravna Greda - Klinje Jezero - Gacko
a možno pár ďalších neprebádaných ciest.

Ešte jeden tip:
Bosna nie je v EU to znamená že volanie je drahšie, tiež výbery a platby kartou sú v niektorých bankách spoplatnené.