Fotoreportáž - Výstava EICMA 2019

Dám malý príklad: v minulom roku bolo na výstave 500 až 600 tisíc návštevníkov. Čiže celkom husto. Záleží na tom, kde si kliknete na návštevnosť. A áno, doprava tam aj späť (hotel - výstavisko) je metrom z centra alebo vláčikom z Bergama pomerne jednoduchá.

Pridám moju obľúbenú štatistiku z MOTOCICLISMA: v roku 2019 (medziročne v porovnaní s minulým rokom) sa predalo v IT 112 000 skútrov a 86 000 motocyklov. Teda každý tretí návštevník eicmy si, štatisticky, kúpil motocykel. Na jednej strane možno hlúposť, ale na druhej strane ... Medziročný nárast predaných mtc v Taliansku je už niekoľko po sebe idúcich rokov cca 5 až 8 %.

Pri prezentácii noviniek „vopred“ na nete je tak trocha jasné, že kde bude najväčšia tlačenica. A teda, že kde nebude možné urobiť dobrú fotku. Lebo dobré fotky, všakáno, sú už zverejnené deň vopred.

Ducati je Ferrari na dvoch kolesách a tomu zodpovedala aj návštevnosť stánku. Krásne motorky a obrovský záujem. Ale aj ostané značky z Apeninského poloostrova ponúkli veľa krásnych noviniek. Tie, ktoré ešte navonok majú talianskych majiteľov sú tak nejako európsky štíhle, ale tie pod čínskym vplyvom sú (...možno nie navonok) tak akosi ťažšie. Stačí si kliknúť na hmotnosť kubatúry 500 až 800 cm a ... je to tam. Možno menej ušľachtilé materiály, možno potreba dôležitého ázijského trhu vyrábať odolnejšie motorky.

Milujem európske motorky s ich dizajnom. Lebo je vidieť, že sú európske. Ani zamak nechcem urážať Japoncov. Talianov som spomínal. Triumph je pre mňa extra trieda. Novú 675 by som bral hneď. A po nej (pred ňou?) KTM 790 / 890 . Tieto motorky ukazujú presne tú (sexi) hranicu čo (napr. z motora) ešte ukázať aby neukázali príliš, ale zasa aby ani toho ani nebolo primálo. Pre mňa je toto ten správny mix dizajnu, výkonu a ... ceny? Ceny neviem posúdiť, ja si nekupujem nové motorky ktoré sa nekazia...

Určite sem patrí aj BMW (napr.900), ale to sa tiež pomerne zdarne zaplastováva. Japonci majú určite dokonalú techniku, ale podiel plastov zakrýva pohľad na partie, ktoré by podľa mňa k motorke mali patriť. Toľko autorove subjektívne názory na krásu motoriek.

Oproti minulým rokom mám pocit z razantnejšieho nástupu Ázie, hovoríme skôr o Číne, že? Už nie či, ale kedy! Mali celý jeden pavilón. Čo tu mali pred pár rokmi a bolo na smiech (no...) teraz priviezli vylepšené. Tí najlepší už sú na európskej / japonskej úrovni. Ale pod ich cenami. Dizajn im robí Kiska, plasty perfektne lícujú, ostrapky na odliatkoch zmizli, páčky sú hliníkové, motory vyrábané v 100 – tisícových sériách nemôžu byť šmejdi.

Kymco predalo za rok 19 000 skútrov. Nie každý taliansky chlapec, čo hrá dorastenecky futbal, má na to, aby i kúpil Apriliu. S tým istým Číňanom 125 ccm môže v Miláne na futbal dochádzať od dorastenca až po starých pánov. Na tej motorke sa nemá čo za ix-rokov pokaziť. A Číňania to vedia.

A je u aj indický Royal Enfield. Tak krásne s ľahkosťou nedokonalá motorka, až by človek zatúžil zajazdiť si na nej. Návrat ku koreňom.

V Miláne bol pomerne početný výskyt elektrobikov, ale z neobjektívnych príčin, je iba malé množstvo fotiek.

Čo dodať, samozrejme subjektívne, na záver? Kto ide do Milána na EICMU, ide si pozrieť možno 20 dokonalých svetových noviniek. 20 noviniek, ku ktorým sa poriadne ani nedostane, lebo tam jednoducho nie je priestor na to, aby si to človek mohol „vychutnať“. A potom „sa dá ísť“ do Bad Salzuflenu, kde je každý rok vystavených viacej či menej vydarených cca 400 originálov. Áno, je tam 200 šmejdov a možno 200 zaujímavých custom motoriek ktoré si nikto nikdy (až na pár výnimiek) nekúpi. Ale ten koeficient pozerania sa 20 ku 200 je lákavý...