Moja žltá ohnivá búrka - Honda VTR 1000 F 1997

Ako skoro každý u nás, som aj ja začal brázdiť cesty najprv na pionieri, potom prišla 175-ka a nakoniec niekoľko Jawiek 350 rôznych typov. Jasné, že som stále túžil po niečom poriadnom, ale bubákov akosi študenti a vojaci nemajú. Nakoniec som sa dočkal v mojich 26tich rokoch...

Raz darmo ak raz niekomu učarujú motorky - niet pomoci, skôr či neskôr sa to dostane do štádia, že túži mať pod nádržou viac než Jawáckych 25 koníkov :-). Ja som na Jawkách odjazdil nejaké tie kilometre (na tej poslednej za 3 sezóny rovných 21 tisíc km) no stále ma bolelo pri srdci keď som stretával čoraz viac a viac našľapaných japonských mašiniek.

Kým som bol mladší tak som sa utešoval tým, že raz aj ja budem mať takú. Ale roky bežali a ja som bol stále pri 350-tke. Ostatní kámoši už veselo šantili na hondách a podobne. Rozdiel bol v tom, že im to zaobstaral bohatý tatuško, no ja som to šťastie nemal.

Ono to je aj fajn, lebo veľa z tých "šťastlivcov" si rozbilo čuňu - to tak dopadne keď malý maznáčik presedlá rovno z babety na 1100 XX alebo 600 F. Ja som sa jedného dňa rozhodol, že prišiel ten čas a kúpil som si stroj mojich snov: krásnu žltkastú VTR 1000 F, rok výroby 1997. Po nej doslova slintám. Je to mašinka ktorú mnohý odsudzujú pre jej spotrebu , malú nádrž, nepohodlný posed na dlhé trate a pod. Ja si nemôžem pomôcť ale mám chorobu pre cestné V-čka ako Ducati. A táto Hondička je jej dosť podobná. Pri kúpe som ešte váhal medzi TL 1000 S a SV 650 S ale nakoniec vyhrala srdcová Honda :-).

Kto ešte nevyskúšal ako krásne vibruje V-čko ten to asi nikdy nepochopí o čom tá mašinka je (ten ťah od spodných otáčok a krásny zvuk 2xViper). Predtým som si zabehal na pár cesťákoch ale viac mi učarovalo to V-čko. Som happy biker boy - želám všetkým veľa pohodových km...