MORE A ALPY 2003 6/25

Kupujeme nejaké pohľadnice a potom v supermarkete SHOPI instantné cestoviny (1 ks za 2 €), minerálku za 1 € a našiel som tam chutnú, pre motorkára kompaktnú pochúťku - párky s fazuľou v konzerve, ktoré stačí len prihriať. Cena je niečo málo cez 1 €.

Roquebrune

Monako

Zvažujúcou sa cestou prichádzame až do centra Monaka, uličky sú úzke, plné áut, skútrov a budovy vysoké. Parkujeme medzi skútrami kúsok od trate Formule 1 v prístave, teda vedľa šikany. Momentálne sa tu niečo prerába, povedal by som že len nedávno odstránili tribúny. Južným okrajom prístavu sa prejdeme okolo oceánografického múzea, schodmi vyjdeme hore do záhrad a spleťou uličiek s dokonalými výhľadmi na more prídeme až k palácu. Trávniky sú tu udržiavané, cesty čisté a autá drahé. Porsche, Bentley, Jaguar sú bežné vozidlá čo stoja pred hotelmi. Je vidno zopár rozľahlých domov s fontánami a trávnikmi pred vchodom, záhradníkmi pobehujúcimi s kosačkami po záhrade. Ale sú tu aj obyčajné, štvor až sedem poschodové staré bytovky, ďalej za centrom vysoké vežiaky s ultraluxusnými bytmi, kde vraj býva Ringo Star a Michael Schumacher. Aj veľa ďalších, ale ich mená som počul prvý raz v živote.
Monako je okrem iného daňový raj, mesto kasín, pracháčov a uzatvárania obchodov. Príjmy z hazardných hier tvoria vraj len 6% celkových príjmov, väčšina je však z turistického ruchu. Inak to tu celkom žije, dole v centre je rušno snáď celú noc. Veľa ľudí má Monako zafixované ako drahé mesto a ja im to nebudem vyvracať. Dať totiž 4,20 € za nálepku o veľkosti občianskeho preukazu alebo 32 € za obedové menu pre jednu osobu je trochu nekresťanské.
Potúlali sme sa tenkými uličkami kde nebolo ani živej duše, prešli sme malé parčíky s romantickými fontánami, hradby z roku okolo 1500, pofotili malé strážne vežičky, z ktorých kedysi dávno strážili horizont na mori a jednoducho sme nasávali južanskú atmosféru. Slnko už bolo po západe, ja som sa cítil fajn a nálada bola dobrá. Všetkému krásnemu aj škaredému je však raz koniec a bol čas vrátiť sa do kempu. Na motorke sme si prešli šikanu, išli sme stále po trati F1 cez tunel a ostrý vracák, prešli sme cez Monte Carlo a ťahali do kempu. Tam sme sa nažrali jak divé prasce a okolo 23:00 zalíhame jak mŕtvoly. Ako keby som nebol dosť unavený, v noci ma budilo kvákanie žiab, neustály cvkrot cikád a zopár metrov od stanu sa nám párili mačky. Dobré, ne?