Supermoto retro – Ružomberok v zajatí hluku Pionierov

Našou prvoradou aktivitou bolo lyžovanie na Donovaloch, zúčastnili sme sa len samotného preteku. Napriek avizovaniu, že to bude vložený pretek do zimného Pionier Cupu, nebola účasť až taká ako napríklad na letných motocyklovýh zrazoch. Skúmal som miesto konania u obyvateľov Ružomberka, no neuspel som. Vyzeralo to ako tajný pretek o ktorom smú vedieť len naozaj zainteresovaní.

Asi po hodinovom blúdení ulicami som sa rozhodol pre naozaj radikálnu metódu. Navštívil som prezidenta veteránskeho klubu pána Silu. Bohužiaľ nebol doma, pretože veteránsky klub v Ružomberku mal akurát vtedy schôdzu. Usmernila ma aspoň pani Silová, že by to mohlo byť na pešej zóne. Naozaj to bolo tak. Zaparkovali sme v mestskom parku v pešej zóne a pomaličky sa presúvali k ružomberskej radnici. Nevedel som ako asi ďaleko to je od pešej zóny, no nemusel som sa vôbec strachovať. Doviedol ma tam hluk burácajúcich štvortaktov.

Najskôr som si myslel, že to bude asi niekde inde, veď klasický Pionier bol dvojtakt, no pri bližšom pohľade sa po parku preháňali tri terénne pitbiky a provizórne depo bolo len z pionierov. Návštevníci a jazdci, ktorí pripravovali svoje Pioniere naznačili, že je to pretek kategórie štvortaktných minimotocyklov. Pionieristi budú pretekať po nich.

Ako som v názve naznačil trať bola supermoto. Okruh bol situovaný pred radnicou s asfaltovým povrchom kombinovaný s mačacími hlavami a tí najrýchlejší si mohli dovoliť malé skoky z chodníka na cestu. Stromová alej mala dve jednosmerky s chodníkom uprostred. Aby to jazdci nemali tak fádne tak na každej strane bolo vykolíkované esíčko. Drevené kláty, ktoré ich vymedzovali však jazdci pri každom prejazde zhadzovali a preto organizátor tam mal prideleného regulovčíka.

Samotný pretek pozostával z dvoch kôl. Prvé jazdci zdolávali proti smeru hodinových ručičiek a druhé v smere ručičiek. Pri mapovaní strojového parku som narazil len na stroje v úprave cross. Boli tu klasické Mustangy z kategórie klasik a crossové špeciály, ktoré vychádzali buď len zo súčiastok Pionierov alebo mali vo výbave aj prispôsobené plasty svetových značiek. Všimol som si aj jeden stroj v úprave Trail, teda s prvkami Cross a Trial.

Mimo depa na náprotivnej strane aleje stáli dva klasické Pioniere Jawa 20 a 05, ktoré by určite boli povedomé čitateľom serveru Motoride a časopisu Veterán.sk. Prišli na nich cestovatelia, ktorých reportáž z ďalekej cesty do Baku práve na Pionieroch je hitom tejto sezóny. Autentické doplnky ako držiaky na náhradné motory a ostatnú objemnú batožinu boli ťahákmi nielen tohoto preteku, ale aj festivalu.

Pri sledovaní napínavých pretekov na ktorých excelovali ani tak nie stroje, ktoré mali už minimálne 30 rokov, ale ich jazdci, z ktorých niektorí sú za hranicou dôchodkového veku. Pri týchto pohľadoch som si zaspomínal na svoju pionierkovú éru a hlavne na enduro na báze Pioniera 555. Plecháče boli pomalšie ako klasiky a najrýchlejšie boli stroje s malými rozetami a hviezdicovými hlavami valcov.

Bohužiaľ najpomalší bol stroj s veľkou rozetou. Plecháče boli nepriehľadnuteľné, hlavne kvôli škŕkajúcim kapotážam a stupačkám na asfalte. Pretek bol vydarený, len s maličkou chybičkou krásy, že som bol len divák. Vyhodnotenie malo byť až po skončení premietania filmov, teda to sme neabsovovali, pretože sme sa museli vrátiť domov. Ak by niekto mal naozaj záujem o výsledky, tak tie určite budú na stránke organizátora Pionier Cupu motoklubu Fénix Nitra.