Lombardia a Dolomity 2015 5/5

Mám aj jednu fotku kostola s námestím - Cortina d´Ampezzo

No a poďme cez Cortinu d´Ampezzo – rovnou cestou do Slovinska. Na to aké sú hory Tre Croci di Lavaredo krásne a slávne, Passo Tre Croci je úplný zhas a človek si ho ani nevšimne. Prejde okolo tabule ako keby to bol vjazd do obce.

Cez Sella Nevea sme prešli do Slovinska a vyrazili na Mangart. Minulý rok sme tu boli a cesta bola zasnežená - okruh hore sa nedal urobiť. Teraz sme to chceli dať celé.

Cesta hore uzunká, pomalá jazda v hmle miestami po celkom vzdušných zrázoch, ktoré útočili na morálku. Vyšli sme až hore k odbočke na chatu a tam zase zákaz vjazdu na okruh. Kvôli padajúcim kameňom. Samozrejme sme si povedali, že keď sme už tu tak to dáme kam to pôjde a uvidíme. V strede pod stenami bol desať metrový úsek s popadanými kameňmi. No keď sme už tu tak ideme. Hneď som si spomenul na našich bratov Čechov ako si určite toto isté hovoria v Tatrách.

Nástup na Mangart

Stúpanie na Mangart

Prešli sme okruhom a bol to pekný zážitok. Bolo už neskoro a tak sme vybehli do chaty a spýtali sa na ubytko. Že keď sme už tu, tak dáme zase iný zážitok a spať budeme na vysokohorskej chate vo výške 2050 m. n. m. (hovorím... "ako Téryho chata v Tatrách") Cena 8 eur na osobu za noc. Toto bolo jediný krát čo cena za ubytovanie bola menšia ako cena za alkohol. Na chate bola len mladá chatárka s frajerom a partia troch Čechov, ktorí tam prišli liezť ferraty.

Ožrali sme sa tam ako divé svine. Určite na nás budú ešte spomínať. Pozvali sme aj Slovincov a aj Čechov. Slovinci nám to vrátili a ulievali tiež no Česi nič :-(. Keď mali rozkázať išli jesť potme do auta paštéky a klobásky. Vypili sme dvaja jeden a pol litra Horca – alebo niečoho podobného nášmu Horcu (to sa nechválim, len chcem čo najvernejšie opísať ako sme vyzerali). Brácho okolo chaty ručal ako medveď. Schoval sa za skalu a ručal a ručal. Vyľakal ma k smrti.

Okruh pod Mangartom

7. deň / Mangart - Žilina

Zobudili sme sa „ráno“ o 13:30, rozbitý ako poštárske bicykle. Okamžite padlo rozhodnutie, že to potiahneme po diaľnici rovno domov. Od chaty sme vyrazili o 14:30 na dlhú cestu do domoviny. Bohužiaľ nám v ceste stál ešte Vršič, ktorý bol s ohľadom na náš stav najťažším horským prechodom aký sme počas tohto tripu dali. Boli sme tam už asi tretí krát, ale teda teraz to nemalo konca kraja. Ešte posledné passo Wurzenpass do Rakúska a potom už rovno do Žiliny. To bolo prvý krát čo sa mi išlo dobre po diaľnici – len pre boha živého nezatáčať.

Krátky záver:

Toto boli asi naše nejlepšie strávené dni na motorkách aké sme za tie skromné tri roky zažili. Cesty sme dobre naplánovali a vďaka perfektnému počasiu sme prešli všetko čo sme chceli. Boli to rýchle passá, kedy sme si fantasticky pojazdili (Passo Bernina, Tonale, Carlo Magno, Pordoi, Sella, Passo Giau atď.) aj pomalé, úzke prechody s neskutočnými vzdušnými úsekmi (Passo Gavia, Stelvio, Spina, Maniva, Dosso Alto, Duran, Mangart atď.). Obaja sme si prišli na svoje.

P. S. Fotiek mám viac než štyri :-)