Anketa:
Buldog Rally Duchonka 2005
ZdieľaťPridané: 09.07.2005 Autor: jawka
Čitatelia: 14499 [Mototuristika - Západné Slovensko - Moto-akcia]
Duchonka je zraz, na ktorý sa tradične teším snáď najviac zo všetkých akcií a ktorý si nikdy nenechám ujsť. Najväčšiu zásluhu na tom má rally, ktorá je ústredným motívom tohto zrazu a na ktorú som si brúsila zuby aj tento rok.
Tento rok ju určite vyhrám! – hovorím si, rovnako ako v predchádzajúce roky a rovnako ako v predchádzajúce roky ten prísľub neberiem priveľmi vážne – veď sa idem hlavne povoziť a na trať sa veľmi teším. Len aby vyšlo počasie! Sobotňajšie ráno sa prezentuje modrou oblohou bez jediného mráčika a slniečko sľubuje príma vozenie. Balím nevyhnutné do tankvaku, po krátkej úvahe priberám ešte plachtu – čo keby – a vyrážam smer Duchonka. Pneumatiky pohládzajú teplý asfalt a svištiac ukrajujú vzdialenosť, okolo mňa prebieha krajina, dedinky striedajú polia, tradičná slovenská panoráma, ktorú mám tak rada a ktorá ma vie vždy zohriať pri srdiečku. Blížiac sa k Duchonke stretávam čoraz viac motorkárov, zdravíme sa a mňa sa začína zmocňovať priam slávnostná atmosféra. Zrazu zbadám motorku v priekope vedľa cesty a pri nej bezradne postáva jazdec; fajn, prežil to, bleskove zhodnocujem situáciu a v duchu za to blahorečím pánbožkovi, brzdím a zastavujem.... veď to je Herghott! Vykročil ku mne a až vtedy mi začína pomaly dochádzať, že sa vôbec nespráva ako niekto, kto práve poslal do jarku Varadero. Po ubezpečení, že je to naozaj len akože, nehoda je fingovaná a nastražená ako tajná kontrola v rámci rally sa lúčime a za pár chvíľ už parkujem v areáli zrazu.
Fingovaná nehoda |
Privítania, pozdravy, stretávam kamarátov, známych, dávame si kofolku na privítanie a ešte teplú motorku staviam na štart rally. Na nádrž nalepujeme itinerár, posledný pohľad do mapy a ide sa. Trať merala skoro 200 km a bolo to 200 kilákov krásneho vozenia, až na ten kúsok cesty na Jankovom vŕšku, ktorý bol fakt v dezolátnom stave a kde deklarovaná 60-tka bola priam samovražedné tempo. Po skúsenostiach z minulých ročníkov, kde som bola príliš pomalá, som zvolila taktiku ČoToDá, t.j. tak rýchlo, ako sa len dá, a tak som si vychutnávala každý kopček a každú prehľadnú zákrutu; adrenalínovú vložku predstavoval posypový štrk, huncútsky porozsýpaný hlavne v zákrutách a okolo výtlkov. Obzvlášť som to oceňovala pri prejazdoch zalesnenými zónami, kde konáre visia ponad cestu a listy vrhajú na cestu škvrnky tieňov, ktoré sa prelínajú s fliačikmi asfaltu, osvietených slniečkom, takže niekedy fakt nevidíš na cestu, ktorou sa ženieš, tak tomu hovorím adrenalínová jazda! Do cieľa som vchádzala s výborným pocitom z peknej trate, dúfajúc, že mám čas ako-tak obstojný, no veď uvidíme, hovorím si. Na výsledky som si nakoniec musela počkať až do vyhodnotenia, pretože hoci personál na štarte i na kontrolných stanoviskách bol veľmi milý, odporúčané časy sa mi z nich vymámiť nepodarilo :o)
V areáli sa to hemží ľuďmi, motorky prúdia cez vrátnicu a parkovisko sa plní. Veľmi kvitujem prácu chlapcov – ochrankárov, ktorí svedomito kontrolujú príchodzích i jazdcov, opúšťajúcich strážený areál, som rada, že dávajú pozor a hliadkujú aj pri motorkách. V bufete ma milo prekvapili ceny kofoly i pifka, kupujem jednu veľkú, v bufete si dávam palacinky s tvarohom a teším sa na avízované predvádzacie jazdy vznášadla. Na moje nemilé prekvapenie sa vznášadlo nakoniec nekonalo, chlapík ho naložil na príves a odišiel. Usporiadateľ k tomu nepridal ani slovko vysvetlenia. Škoda. Zapadajúce slniečko medzitým spustilo večerný program na pódiu, hrá tam nejaká kapela, ľudia sa začínajú pomaly trúsiť k pódiu. Idem tiež, som zvedavá na výsledky rally. No jasné, zas som sa neumiestnila. Nevadí! – zaskandujem si v duchu, tlieskam víťazom a teším sa z toho, ako sa Čendina teší z digitálneho foťáku, som rada, že je to práve ona a že jej foťák urobil takú veľkú radosť :o) Nasledujú tradičné zrazové súťaže, tak trochu ako na bežiacom páse, vnímam ich len zbežne. Situácia sa mení vyhlásením súťaže o najkrajší zvuk motorky, publikum ožíva, vidno, čo sa motorkárom páči, za búrlivých ovácií napokon zaslúžene vyhráva Kawasaki.
Kapela Brickfield a ich fanúšik |
Viac fotiek nájdeš tu.
Pridané: 09.07.2005 Autor: jawka Zdieľať
Súvisiace články:
- Buldog Rally Duchonka 2004 - Awia
- 5. BULDOG RALLY DUCHONKA: 17. – 19. 6. 2005 - Awia
- FIM Rallye v Estónsku a Fínsku 2005 - backo11
- 6. Buldog rally Duchonka, 16. 6. - 18. 6. 2006 - Herghott
Ďalšie články tohto autora:
Moto videá:
Tričko Motoride.sk
Vtip
Pridal: Toman
"Soudruhu plukovníku, během mé služby se nic zvláštního nestalo. Teda...zlomili jsme násadu od rýče, když jsme zakopávali služeního psa."
"Co se mu stalo?"
"Přejelo ho hasičský auto."
"Co tady dělalalo hasičský auto?"
"Jak bouchnul ten muničák..."