Neskutocna nahoda, ale potesi!!!

netradicny clanok na motoride, ale dobry...

ja mam tiez takeho kamosa zo skoly s ktorym sa "obcas" stretneme s tym ze si mame co povedat atd.. ale vacsinou si nestihneme ani pokecat ked sa stretneme.. veci naberu rychly spad a uz aj spime za stolom

Ja myslim ze nic sa nedeje nahodou aj ked suvis nieje vidiet ja verim ze ste sa poznali uz v minulom zivote cas je pojem relatyvny dnes si tu ? zajtra zas

Náhody nejestvujú...

Dobree, ja verim len na nahody, nie na osud. Toto je sakra nahoda a isto potesila. Vela stastnych kilometrov.

pekny clanok .. ako uz bolo spomenute .. neobvykly ale pekny

dobrí otpočinkoví článeček. Náhoda či osut. Osut oflivňujeme a náhodu pomenúvame

super chalani len tak ďalej

pekné, netradičné

Náhoda neexistuje, aj keď neverím aniv žiadnu deitu, ani v osud ani inú vyššiu moc, zatiaľ sa mi v živote dokázalo, že takmer všetko má nejaký význam a súvislosti

mikulec: Jaká hluboká myšlenka

Pekný článoček o nevšednom kolobehu života...

kamarát kupoval v Kutnej Hore litrového Fazera. kupoval ho asi trištvrte roka po mne. keď sme ho doviezli domov tak sme kukali jak puci. vyrobené v tom istom mesiaci a roku, kilometre s rozdielom 150km...

Ja som kúpil svojho hrocha od chalana, ktorý ho kúpil cez raptora,m ktorý ho doviezol tuším zo švajcu.

Keď som po cca. pol roku rozoberal budíky, našiel som tam tú etiketu s komplet výrobnými údajmi a zistil som, že motorka bola vyrobená na deň mojich narodenín

eNeM: tak to znamená, že motorka aňi virobená nebiua! Lebo Ti saa nenarodzius...Tis vzňikeus

haluz..vo vrbovciach mame chalupu.

Ked niekto veri v nahodu ci osud tak si nahod a osudov najde kolko len chce.

Ale clanok pekny

Noooo, tak to je fakt super nahodicka Inac pekne napisany clanok

super, osud sa vie pekne pohrat zo zivotom.

no veru ma to pobavilo a ked som si pred citanim pozrel najskor tu foto voobec som si to nevsimol

je nesmierne veľa vecí medzi Nebom a Zemou, ktoré ľudí fascinujú. Za všetky spomeniem aspoň Mesiac, aj keď si asi budú niektorí myslieť, že točím o niečom inom a som celkom mimo. Ale všetko so všetkým súvisí. Mesiac, náš súputník vekmi je s nami natoľko spätý, aj keď si to možno niekedy ani neuvedomujeme, že si určite zaslúži aspoň trošku podrobnejšiu zmienku. Pretože, tak ako je Slnko, na svojej nikdy nekončiacej každodennej púti od východu na západ od nepamäti vekov zvestovateľom dňa, Mesiac zase od pradávna pomáha ľuďom zorientovať sa v dlhších časových obdobiach. V noci, keď už Slnko zapadlo, vychádza na oblohu Mesiac, ktorý však žiadne dve po sebe nasledujúce noci nie je rovnaký. S neúnavne sa opakujúcou pravidelnosťou mení svoju tvár a ľudia si tieto pravidelné zmeny všimli už v dávnoveku. Keď v minulom storočí francúz René Castanei objavil tridsaťpäťtisíc rokov starú kosť, vyzdobenú deväťdesiatimi šiestimi vyrazenými značkami, vedci si dlho lámali hlavy, kým ich význam rozlúštili. Vek kosti bolo možné celkom bez problémov určiť rádiouhlíkovou metódou, ktorá je pomerne spoľahlivá. Ale značky predstavovali záhadu. Až výskum Johna Marshacka z NASA odhalil doslova senzáciu. Tie značky, tie vyrazené body na kosti zobrazovali polohu mesiaca na nebi počas dní jeho cyklu. A je nanajvýš pravdepodobné, že ten niekto pred tridsaťpäťtisíc rokmi, kto znaky do kosti vyryl, mesiac sledoval dlhé obdobie stále z rovnakého miesta. Musel ním byť nesmierne fascinovaný, keď prejavil takú trpezlivosť. Túto prekvapivú teóriu o tridsať rokov neskôr rozviedla a potvrdila istá francúzska šarmantná archeoastrologička, moja priateľka Chantal, ktorá nielenže lokalizovala polohu, z ktorej tajomný neznámy mesačné fázy do kosti zaznamenal, ale podala nespochybniteľný dôkaz jej pravosti. A senzácia bola na svete. Bol to prvý lunárny kalendár ! Náš vzdialený predok ho zaznamenal a treba povedať, že dokonca až s prekvapujúcou presnosťou, pred tridsaťpäťtisíc rokmi. Len si to predstavte! To je hotová revolúcia v myslení, ktorá stavia na hlavu všetky skeptické teórie o primitívnosti našich predkov tých čias. V tejto súvislosti potom už nevyznievajú až tak prekvapujúco zachované jaskynné maľby vo „ Valée des Merveilles “- „Údolí zázrakov “ alebo v okolí burgundského Dordogne, o ktorých Chantal a to aj napriek počiatočnému nesúhlasu, ba až výsmechu svojich mužských vedeckých kolegov, vďaka svojej vytrvalosti a nezlomnosti podala dostatočný počet dôkazov, preukazujúcich, že už ľudia staršej doby kamennej podriadili plánovanie lovu a zberu, ale aj prípravu na sezónne migrácie lunárnemu alebo solárnemu kalendáru. A začali sa nimi riadiť. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť ešte jeden objav tejto obdivuhodnej francúzskej madame. Pri skúmaní množstva rôznych jaskýň,( bolo ich celkom cez stotridsaťpäť ) v ktorých žili ľudia staršej doby kamennej, prišla k prekvapujúcemu zisteniu. Dobové maľby na kamenných jaskynných stenách sa vyskytovali výlučne v jaskyniach, ktoré boli orientované v smere významných dní – niektoré v smere letného, niektoré v smere zimného slnovratu, alebo niektoré v smere rovnodennosti. V žiadnej z ináč orientovaných jaskýň sa dobové maľby nenašli... Je to náhoda ?

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Romanka (15.04.2010 11:12)

a ešte skôr, ako ma moderátor stihne vymazať , pridám ešte niečo o lunárnom kalendári:
Niektoré národy sa ním riadia až dodnes. Veď si len spomeňte na Číňanov. Ale napríklad aj Židia, alebo Arabi riadia svoj lunárny kalendár podľa mesačných fáz. Lebo Mesiac je veľmi spoľahlivý ukazovateľ. V priebehu každého svojho nebeského cyklu prechádza vždy tou istou tvarovou transformáciou. Počnúc tmavým novom začína jeho fáza dorastania v tvare spočiatku nesmelých kontúr tvoriaceho sa D až do okrúhleho splnu, nasledovaného fázou ubúdania, alebo ešte priliehavejšie „ cúvania “ v tvare spočiatku vypaseného, ale s postupujúcimi nocami stále štíhlejšieho C opäť až do úplného novu. Niet divu, že slovo Mesiac v zmysle etymológie znamená vlastne „ merač “ a že celé toto periodicky sa opakujúce obdobie od jeho „ narodenia na oblohe “ až po nasledujúci nov bolo vo väčšine jazykov pomenované rovnako, ako nebeský úkaz samotný. Totiž, medzi každou zo štyroch fáz Mesiaca – novom, prvou štvrťou, splnom a poslednou štvrťou sa Slnko ukáže zakaždým približne sedemkrát, čo položilo ľudstvu celkom logický základ pre vznik sedemdňového týždňa a tak sa číslo sedem stalo magickým. Veď ho určilo samotné nebo. Takýmto spôsobom sa formoval aj lunárny kalendár a lunárny mesiac. Začína novom a v jeho prostriedku je vždy spln. A končí opäť novom. Už v období pred naším letopočtom však Číňania zdokonalili jednoduchý lunárny kalendár tak, aby zodpovedal striedaniu ročných období, ktoré zasa súvisia s postavením Zeme voči Slnku. Čisto lunárny kalendár s dvanástimi lunárnymi mesiacmi je totiž kratší než slnečný rok a tak pri ňom dochádzalo k posunom. Na čisto lunárnom princípe funguje napríklad moslimský kalendár. Preto je moslimský svätý mesiac Ramadán vzhľadom k nášmu solárnemu kalendáru každý rok o niečo posunutý. Aj preto Číňania určili isté solárne termíny, ktoré mali zodpovedať lunárnym mesiacom. Tak napríklad jesenná rovnodennosť je vždy v ôsmom mesiaci. Keď dôjde k prílišnému posunu – čo sa stáva približne raz za tri roky – vkladá sa do lunárneho kalendára jeden „vložený mesiac“ navyše, aby sa tento rozdiel vyrovnal a aby sa lunárne mesiace neposunuli voči solárnym termínom. A tak je vlastne čínsky kalednár fúziou lunárno-solárneho a jeho systém určuje veľa z východoázijskej kultúry. Tradičné východoázijské sviatky sú lunárne, čiže z nášho pohľadu sa „ posúvajú “, čo je aj prípad dvoch najvýznamnejších sviatkov, Nového roka a Sviatku prostriedku jesene. Z hľadiska lunárneho majú však svoje pevné dátumy – Nový rok je v prvý deň prvého mesiaca a Sviatok prostriedku jesene je v pätnásty deň ôsmeho mesiaca. Ale v ázijskom ponímaní zohrávala vždy nesmierne dôležitú úlohu aj symbolika čísel. Prvého prvý, tretieho tretí, piateho piaty, siedmeho siedmy a podobne boli významné dátumy, ku ktorým sa viazali rozličné sviatky a príležitosti. Keď napríklad Japonci prešli na európsky kalendár, hrozilo, že sa táto symbolika čísel stratí. A tak sa rozhodli uprednostniť symboliku čísel pred reálnym tradičným termínom daného sviatku. A tak je japonský Nový rok síce „ prvého prvý “, ale nie podľa lunárneho, lež podľa solárneho kalendára, čiže prvého januára. Sviatok dievčatiek je tretieho marca, Sviatok chlapcov piateho mája... Je ale nanajvýš zaujímavé, že niektoré sviatky sa aj v Japonsku dodnes oslavujú podľa lunárnych termínov, takže prastará tradícia lunárneho kalendára ani tu doposiaľ úplne nevymizla, a „ kjú-Šógacu “ – „ Nový rok po starom ( čiže podľa lunárneho kalendára)“ je ešte vždy pojem, viažuci sa k starým tradíciám japonskej kultúry. A keď už spomíname kalendárne zvláštnosti, v polynézskych jazykoch ako pozostatok počítania času na noci a nie na dni, ( lebo základom kalendárneho merania času podľa Mesiaca bola noc, len podľa tvaru Mesiaca v noci vedeli Polynézania zistiť, v ktorej fáze lunárneho mesiaca sa čas nachádza) existuje slovo aapoopoo – „ noc po noci “ ( „ poo “ v polynézštine značí „ noc “ ), čo znamená „ zajtra “. A nedovolím si nespomenúť ešte jeden významný termín, ktorý sa hlboko viaže v celej kresťanskej kultúre. Pre jeho objasnenie nemusíme ísť až do Polynézie. Židovský kalendárny deň sa vlastne tiež začínal večerom, trval od šiestej večer do šiestej večer. Aj z tohto dôvodu sa v niektorých kresťanských krajinách vrátane Slovenska Vianoce nezačínajú 25.decembra ráno, ale už 24. decembra večer. Je to jeden z nenápadných pozostatkov židovských tradícii v kresťanstve. A je ich omnoho viac, ako by sa niekomu na prvý pohľad mohlo zdať. Ak by sme chceli ísť úplne do dôsledkov, veľmi pravdepodobne by sme zistili, že všetky tri najznámejšie monoteistické svetové náboženstvá a to tak kresťanstvo, ako židovstvo ale aj islám majú omnoho viac spoločných, ako rozdeľujúcich prvkov...Ale o tom možno až niekedy inokedy a niekde inde. Možno si teraz pomyslíte, že som divný, ale naozaj si myslíte, že rovnaké čísla na značkách dvoch starých kamarátov sú úplná náhoda ? Aziati a mám na mysli múdrych starých aziatov by si to rozhodne nemysleli. Oni veria na symboliku čísel omnoho viac, ako my, európania. Dosť dlho som sa motal všelikde po svete, aby som bol o tom celkom presvedčený...

Upravené 3 krát. Naposledy upravil Romanka (15.04.2010 11:23)

velmi mile, urcite potesi. aj duch clanku, akych na motoride je malo.
s teoriami o osude nemozem suhlasit.
a s tymi spz-kami je to sanca cca 1:999, cize statisticky pomerne velka pravdepodobnost trafenia sa.
ale velmi pekne, poznanie kolko nostalgie sa vie skryvat aj v drsnych chlapoch

mikulec: ty téš vznikeus...kua

Romanka , dnes už to nemusí ryť do koštiaľov , ale šup s tým na fejsbúk , alebo na Motoride .

Z USA sa to šíri ako mor , ale aspoň viem , čím by sa mohol syn živiť .

Každý občan má právo na svojho cvokára ! (alebo aspoň každá rodina)

Teda , mal by zarábať toľko , aby si ho mohol dovoliť .

AD na ŠPZ je určite anno Domini - roku pána , už treba len rozšifrovať to číslo .

Upravené 1 krát. Naposledy upravil brazel (15.04.2010 11:32)

Zeze - k tomu cislu 1:999 si prosim ta kde dosiel? Asi nebudes matematik, vsak? Nieje to nahodou 999 znaciek pre jednu jedinu seriu? Vies kolko takych serii moze byt vydanych v ramci jedneho okresu/mesta?
Romanka, ja ta podozrievam, ze to z niecoho kopirujes. Ja by som za 5 minut nevedel napisat takmer 30 riadkov suvisleho textu ani nahodou. A este aby to malo hlavu aj patu a vsetky interpunkcne zalezitosti... Hmm?

podla toho kolko znakov z abecedy davaju na SPZ, cca 35 znakov, tz 999 x 35 na druhu to je asi 1:1 000 000 ale to len tak tipujem

inak pekny clanok

Romanka neraz si ma zaskocil ale teraz znova kedy sa stretneme pri kofolke abo jusiku ? to o tom mi musis porozpravat viac ja verim na cisla ked ze uz stary egyptania im davali vyznam

Ulba, to so starými egypťanmi máš pochopiteľne pravdu. Ale existovali pred nimi omnoho staršie civilizácie, ktoré boli podstatne vyspelejšie. To je však na inú debatu. Ale keď vedci Napoleonovej výpravy objavili Rosettskú dosku, ktorú neskôr rozlúštil Champollion, veľa vecí bolo odrazu jasnejších. Ale zďaleka nie všetky. To je ale asi naozaj na osobnú debatu. Ak som na Slovensku, nebránim sa jej Ale aby som aspoń skratkovito naznačil, o čo sa jedná, možno trošku z histórie nikoho neurazí

V marci 1798 Napoleon navrhol a nakoniec aj zrealizoval expedíciu do Egypta, provincie vtedajšej Osmanskej ríše. Za účelom chrániť francúzske obchodné záujmy a podkopávať britský prístup do Indie. Neobvyklou stránkou egyptskej expedície bolo zahrnutie veľkej skupiny vedcov do francúzskej armády, ktorí tam išli s Napoleonovou výdatnou podporou študovať egyptské dejiny a pamiatky. Celkom paradoxne, prvá bitka s Mamelukmi, dávnou veľmocou na Strednom Východe sa odohrala približne 6,5 kilometra od pyramíd. Bezpochyby najvýznamnejším vedeckým objavom tej doby bolo nájdenie Rosettskej dosky. Táto doska je považovaná za zdroj Napoleonovej oddanosti k princípom osvietenectva a cudzej práce ako majstrovským kúskom propagandy imprelialistických motívov invázie. Vo veľkom, ale neúspešnom úsilí získať podporu egyptského ľudu, sa Bonaparte vyhlásil za osloboditeľa egyptského ľudu spod vlády Osmanskej ríše. Napoleon nechal počas invázie premiestniť veľké množstvo egyptských pamiatok, vrátane preslávených pät metrov dlhých a dva metre vysokých kamenných sfíng, starobylej drevenej sochy nevyčísliteľnej hodnoty „ Nosičky obetí “ nesúcej na hlave košík s jedlom a držiacej v ruke nádobu s vodou alebo úchvatného Džedhorovho sarkofágu, zobrazujúceho na poklope bohyňu neba so slnkom na hlave a na dne bohyňu podsvetia, ktoré po uzavretí sarkofágu zobrazujú vyjadrenie večnej duše a kolobehu života do Louvru, kde nechal vybudovať celé oddelenie egyptológie. Jeho kurátorom sa neskôr stal Jean Francois Chapmollion, ktorému sa podarilo úspešne rozlúštiť egyptské hieroglyfy, k čomu zásadnou mierou prispela aj už spomínaná Rosettská doska. Kus kameňa, ktorý našli vojaci napoleonskej výpravy do Egypta 15. júla 1799, keď opravovali múry pevnosti St. Julian neďaleko mesta Rosetta (ar-Rašíd) pri ústí Nílu. Prítomní dôstojníci si pri pohľade na nápisy uvedomili, že sa celkom určite nejedná o bezcenný kus skaly. Z Paríža preto povolali dvoch odborníkov, ktorí urobili odtlačky nápisov. Rosettská doska je vysoká vyše metra, široká viac ako sedemdesiat a hrubá takmer tridsať centimetrov. Váži viac ako trištvrte tony. Do stély je vytesaný dekrét kňazskej synody z Memfisu, ďakujúceho v roku 196 pred naším letopočtom faraónovi Ptolemaiovi V. Epifanovi. Prečítať si ho mohol svet až po roku 1822, keď Champollion objavil kľúč k hieroglyfom. Po porážke v napoleonských vojnách museli totiž Francúzi Rosettskú dosku odovzdať Angličanom. V roku 1801 sa dostala do Britského múzea.

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Romanka (15.04.2010 14:31)

tak bitka s Mamelukmi...aha, tak proto sa u nás ríká, že "To je takí mameluk..."

Aaaa Romanka.

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Richie (15.04.2010 15:02)

haháááá. Romankine texty su na internete dost casto ...
Vybral som len kusok textu, sup do googla a niekolkokrat najdene ...

www.google.sk/search?client=firefox-a&rls=org.mozilla%3...

Inak clanok pekny, taky na zamyslenie, mozno je nieco medzi zemou a nebom ...

Sonny, pochopiteĺne, všetko je na webe na to tu web je. Alebo si už videl niekoho, kto by prišiel na svet učený ??? Lebo ja ešte nie. Podstatné je však niečo iné. A to -vyselektovať v tej spúste informácií tie, ktoré majú esenciálnu podstatu niečo povedať. Lebo tliachať o ničom sa tiež dá, dokonca do nekonečna. Ale ukľudním Ťa, o Rosettskej doske, lunárnom kalendári ale nie len o nich, aj o spúste ďaĺších vecí som vedel už v čase, keď bol internet ešte len v nekonečných priestoroch Universa, ďaleko, ďaleko od Zeme . Ale otvorene priznávam, že web mi ušetrí nesmierne veĺa času , ktorý som predtým strávil v knižniciach a archívoch a vôbec na tom nevidím nič zlé. Nakoniec, je to určitá forma osvety a stále lepšia ako azet, pokec, alebo drogy. Aj keď dobrá tráva tiež nie je zlá. Po dobrej tráve sa nechodí, po dobrej tráve sa lieta... A je naozaj príjemné pridávať príspevky tam, kde ich čítajú vnímaví, bystrí a pozorní ľudia. Potom to má aj nejaký zmysel. Preto napríklad ani na pokec, ani na azet neprispievam

Upravené 2 krát. Naposledy upravil Romanka (15.04.2010 15:25)

duggo:motorky maju vzdy po cisle A-A,B,D,C.....
cize tych moznosti je 999 krat 24-23976 kusov SPZ na jeden okres,ci???

medzi zemou a nebom je len vzduch, oblaky a lietajuce čudá. Ešte sem zamontujte duchov a ufo a už to nemá chybu...

Po ***-AZ ide ***BA ... až po *** ZZ.
Takže tých možností je 999 x 24 x 24 = 575.424

V tomto prípade ide o (999 x 3) + 452 = 3449-te číslo v popradí.
--------------------------------------------------------------------------------

A medzi nebom a zemou behá ešte par trtkov, čo beru život vážne

budem sprosty ...
Photoshop ?

(just joke)

Pilgrim: a nemohlo bi to bit 999x24(na druhú) ?

mikulec, medzi nama jednoduhšíma by aj mohlo, ale inteligencia by po prečítani "na druhú", mohla začať otáčat monitor

ktym moznostiam 999 to este ujde aleeee tie pismenka kedze po a pride b je mensia lebo nemame tolko motoriek ale nieco to ma do seba cas ukaze preco to tak bolo

Náhoda, či osud, ze som sa vdaka clanku na motoride dozvedel o lunarnom kalendari, inych kulturach a "kulturnom" Napoleonovi?

pekny clanok

no keby to tak niekto chcel trafit, tak sa mu to s tymi SPZtkami urcite nepodari
super
btw, mohlo by tu byt viac clankov v tomto duchu, cita sa to totiz velmi dobre

Datadive to neni fotoshop.Gavor to opísal dopodrobna.On je také básnické črievko.Romanka je dobrýýýýý.

A ak to všetko vyjde ako má a Gavor bude mať čas a nebude v rakúsku tak sa uvidíme spolu v Malackách.

dobré čítanie, neuveriteľná náhoda

Osud je náhoda...?Osud je daný.Náhode sa nevyhneme Článok i príspevky

1976 : jasne ... len som si rypol ;) ... preto som to tak aj napisal

Zaujímavá príhoda, respektíve fakt, ale najzaujímavejšie je z tohoto príbehu to priateľstvo pomaly až za hrob.

Mazopapagaj, čo sa "kultúrneho Napoleona" týka, niečo Ti tu k tejto téme pripájam Sonny, aj toto vygoogliš ?

Pri všetkom bezpráví, zle a utrpení, ktoré si ľudia navzájom spôsobujú ( víťazi sú tiež len ľudia ), je však pozoruhodná ďalšia ľudská vlastnosť. Možno až schizofrenická. Je pozoruhodné, ako sa práve tí, z ktorých vôle dochádza k pustošeniu a drancovaniu celých národov, vypaľovaniu miest a odchodu pamiatok nevyčísliteľnej hodnoty do nenávratna na druhej strane vedia osobne zaangažovať a práve vďaka ich pričineniu dochádza k premiestňovaniu a koncentrácii ďalších pamiatok nevyčísliteľnej hodnoty v múzeách a ich zachovaniu pre ďalšie generácie. Je až paradoxné, že práve tí, ktorí sú na jednej strane príčinou nehorázneho ničenia sú zároveň na strane druhej iniciátormi vzniku nových monumentálnych diel obrovskej historickej aj umeleckej hodnoty a to ako v architektúre, tak aj vo výtvarnom, ale aj iných formách umenia. Kult osobnosti je nesmierne silný fenomén, ktorý bol veľmi často hybnou silou vzniku množstva skvelých umeleckých diel. Mocní tohoto sveta si vždy až príliš dobre uvedomovali, že práve prostredníctvom umeleckých diel sa natrvalo a nezmazateľne zapíšu do histórie. Práve umelecké diela totiž zásadným spôsobom prispievajú k jej poznaniu, práve ony sú jedným z hlavných zdrojov informácií a podávajú svedectvo od najstarších dôb civilizácie počnúc, od dôb, z ktorých sa nezachovali písomné, či iné pamiatky. Ale umenie pretrvalo dodnes. A víťazi si toto všetko veľmi dobre uvedomovali. Aj to, že žiadne víťazstvo netrvá večne a nič nie je ani definitívne ani nemenné. Pantha rhei. Aj preto sa víťazi nikdy nerozpakovali použiť umenie ako účinný nástroj v mene vlastnej propagandy a častokrát históriu upraviť vo svoj prospech. Ale, povedzme si úprimne, zachovali by sme sa na ich mieste ináč ? Odolali by sme pokušeniu ? Príkladov z histórie je nespočetne, nedajú sa spomenúť všetky, to by sa tento príspevok natiahol do nekonečna. Ale za všetky spomeniem aspoň jeden, ku ktorému mám vďaka svojmu úžasnému dedovi osobnejší vzťah, ako k ostatným. K obdivuhodnému, monumentálnemu obrazu „ Korunovácia Napoleona 1.“ od Jacquesa Louisa Davida, významného maliara svojej pohnutej doby, okrem tohoto diela známeho aj ďalšími ako sú napríklad „ Prísaha Horáciov “, „ Andromache smúti za Hectorom “, „ Sokratova smrť “, „ Maratova smrť “, „Pápež Pius VII “, „ Napoleon “ alebo „ Leonidas v Thermopylách “ a mnohé ďalšie. Nemajte obavy, nechcem sa tu pasovať na historika umenia, túto parketu rád prenechám povolanejším. Ale „ Korunovácia Napoleona 1.“ je z mnohých uhlov pohľadu a to nielen vďaka svojim impozantným rozmerom deväť krát šesť metrov také monumentálne dielo, že sa pri ňom musím pristaviť detailnejšie. David ho namaľoval na Napoleonovu žiadosť, alebo príkaz, ak chcete. Napoleon totiž vymenoval Davida za prvého maliara a poveril ho zobrazením korunovačných slávností. Od prípravy po dokončenie obrazu ubehlo takmer päť rokov (1805-1810 ). To bolo spôsobené okrem iných skutočností aj tým, že David poňal taký majestátny obraz skutočne do nesmiernych detailov, dokonca sústredil počas jeho maľovania vo svojom parížskom ateliéri kostýmy, ktoré mali Napoleon a Jozefína na sebe, aby ich detaily zachytil čo najvernejšie. David mal na základe Napoleonovej objednávky namaľovať okrem tohoto ešte ďalšie tri veľdiela, nakoniec z nich bolo už len jedno „ Rozdeľovanie orlov “, nakoľko si umelec zvolil dobrovoľné vyhnanstvo v Bruseli, kde si v roku 1815 otvoril nový ateliér, zatiaľ čo vedením ateliéru v Paríži poveril Grosa. Na tomto mieste treba podotknúť, že v časoch, keď bol David na vrchole tvorby pre neho v ateliéri pracovalo ďalších zhruba päťdesiat maliarov. Ale vráťme sa späť ku „ Korunovácii…“ Kolorit obrazu je vskutku pompézny. Na obraze je detailne portrétovaných približne dvesto osôb a to až do takej miery detailne, ža každá z nich by mohla byť poňatá ako samostatný portrét. Aj sám umelec na tomto obraze zvečnil svoj autoportrét ako maliar v dave, sledujúci priebeh korunovácie. Čo aj zodpovedalo historickej skutočnosti, nakoľko David na nej prítomný naozaj bol. Ovšem, niektoré detaily obrazu sa od historickej skutočnosti líšili a to na priamy Napoleonov príkaz. Oproti Davidovým štúdiám a skicám, ktoré slúžili ako predlohy k obrazu, nechal Napoleon niektoré detaily zmeniť. Tak v prvom rade, na skutočnej korunovácii korunoval Napoleon sám seba, čo pôvodne štúdie aj verne zachytili, keď ho zobrazili v póze, držiaceho pravej ruke korunu, ktorú sa práve chystá nasadiť si na hlavu. Na finálnej verzii obrazu už Napoleon korunovaný je a práve sa chystá korunovať pred ním kľačiacu Jozefínu. Táto verzia prišla Napoleonovi prijateľnejšia pre široké masy, ktorým malo byť následne po dokončení umožnené obraz vidieť v Louvri. Za druhé, na štúdii k obrazu sedí bezmocný a sklesnutý pápež Pius VII na kresle za Napoleonom, ako jasná deklarácia nadvlády moci Napoleona nad cirkevnou mocou. Na finálnej verzii obrazu už na Napoleonov príkaz Davidovi pápež zdvihnutou pravou rukou Napoleonovi žehná. Aj z týchto detailov je vidieť, že Napoleon moc propagandy rozhodne nepodcenil. Myslím, že toľko k obrazu samotnému pre účel našej knihy postačuje. Nakoniec, každý, kto chce, môže si ho pozrieť. Aj dnes je vystavený v Louvri, verejnosti je prístupný vo Veľkej Galérii, charakteristickej červenými stenami. A verte mi, že je neprehliadnuteľný. Preto až v Louvri najbližšie budete, v honbe za Monou Lisou si urobte krátku odbočku a pristavte sa pri ňom. Uvidíte, že neoľutujete.

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Romanka (15.04.2010 22:34)

No nebude dalšie spoločné foto na akcii Motoride.Teraz mi Gavor (guliverr)napísal že je v Kosove

Ahoj ludia. Dakujem vsetkym za prispevky.Som rad, ze aj vo Vas tento clanok vyvolal otazky a temy na zamyslenie. Chcem Vas zaroven vsetkych ubezpecit, ze fotka je prava a aj vsetko, co som napisal. Ziadny Photoshop ani nic podobne.Inak som rad, ze sa pridal do diskusie aj Palino z clanku(nick Edvencr). Ahoj Pali. Tesim sa na dalsie reakcie.

Ten Palinov nick je :1976 v kategorii Edvencr. hihi

dobry ste hh...

dobreee

Na byvalu motorku mi bolo pridelene evidencne cislo PP-010...po nejakom case mi udrelo do oci cislo serie na mojom vodicskom preukaze....Je to PP-010..

uplne super

tak toto je super.

Super, držím palce!!!

friends forever