Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1675 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Sumoto Brno

Anketa:

Mal by sa podľa teba Dakar vrátiť do Afriky?

Spolu odpovedi: 597
Áno, to sú terény kam patrí: 61% (363)
Nie, južná amerika je super: 39% (234)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (18)  [Verzia pre tlač] Tlač

Zimowy motocyklowy zlot pingwina 2013 – Elefantentreffen meets Metal Mulisha

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 17.01.2013 Autor: eNeM
Čitatelia: 5576 [Mototuristika - Európa - Moto-akcia]

Šťastie, osud, náhoda, či vôľa motocyklových bohov nám v roku 2010 pri mojom prvom Elefante dopriali, aby sme svoje stany zložili vedľa Sebastiana „Hopa“ Gazdu a jeho partiu nám podobne uletených cvokov, ktorí toto podujatie organizujú.

V ten pamätný januárový víkend pretiekli hektolitre handlovanej kukulky z produkcie Hopa samotného (karamelky rozpustené v 70% alkohole, strašná zloba, pozn. prekl.) a my sme Hopovi sľúbili, že „dojehame“. Nakoniec sme sa odhodlali skutočne sa zorganizovať a ísť ale až tento rok, aby sme potužili Poľsko – Slovenské priateľstvo a dohodli stretávku na tohtoročnom Elefante.

Pôvodne sme síce plánovali ísť pomerne veľká výprava a na motorkách, no nakoniec sme ostali iba osekané „tvrdé jadro“, rozumej ja, PeterKeke a krivoklat a šli sme klátikovym autom. Sprvu sme síce ľutovali, že mototátoše ostali doma, veď aj na Elefantov chodievame na moto, nuž ale, nakoniec sa ukázalo že naša podvedomá nedôvera v našich (a o to viac poľských) cestárov bola opodstatnená, keďže snežilo ako cestou tam, tak aj späť a cesty vyzerali tak trochen inak ako tie rakúske a nemecké...

Nuž ale prejdime k akcii samotnej, kým sú aj tie posledné a trhané spomienky ešte ako tak čerstvé. Zo Slovenska sme sa nakoniec stretli partia 10 ľudí, už spomínaná osádka auta 1, potom partia okolo kekeho bratanca a podtatranská dvojka, expediční experti Pišta a Stano + jedno prekvapenie (čítaj nižšie).

Na miesto akcie sme po miernom blúdení poľskými okreskami, ktoré statne vydrbali aj s GPS (vzhľadom na blízkosť Ostravy prekrstené na Gde P**a Su), aj s Google Maps, aj s nami troma (v jednom bode proste skončila cesta prvej triedy ceduľou stop a zákaz vjazdu a asi tak 500 – 800 metrov jej proste chýbalo, nič, niente, pole, offroad, orient) až za tmy a mierneho sneženia, takže nasledovalo rýchle a veľmi srdečné uvítanie s Poliakmi, s ktorými od prvého spoločného ročníka Elefantov stanujeme stále a ktorých veľmi potešila naša účasť, ešte rýchlejšie rozloženie základného tábora a následné utužovanie medzinárodných vzťahov. Je ale zase za potreby povedať, že nám GPS doprialo nevídaný zážitok, len jeden z mnohých počas tohto víkendu, kedy na železničnom priecestí z lesa vybehol statný diviačisko a po krátkom motaní sa medzi autami veril tomu, že prebehne popod vlak, ktorý ho z tohto omylu vyviedol pomerne rýchlym a svižným úderom do gebule, po ktorom nasledoval 180 backflip s následným pristátím do snehu na chrbát, pozviechaním sa a opustením nás smer les (Bohvie, ako je na tom teraz, sviňa jedna). Následne dorazili Pišta so Stanom, dvaja správne uletení podtatranci so silne expedičnými tendenciami. Oni prišli trochu lepšie pripravení ako my a za svojim „pravým Géčkom“ (Steyr-Daimler-Puch) si pritiahli offroadový expedičný minikaravan, ktorých výrobou, ako aj úpravou offroad áut sa Stano živí. Taký minikaravan to vám je statne luxusná hračka a obsahuje nejednu fičuru, ako kuchynka, voda, postele, možnosť vykurovania a tak podobne. Chalani doniesli aj centrálu, plynový fukár, stan na stojáka, kempingovú výbavu a tak sme v Sobotu mali dokonca aj vynikajúce vyhrievané miesto na jedenie, pitie a oddych od neustáleho sneženia, ktoré túto po poľsky „imprezu“ sprevádzalo. Tento flek sa stal veľmi populárnym najmä pre nejednu poľskú kobietu, ktoré boli skôr sprievodom pre pingwinov a teda takýto luxus vrele uvítali. Za tento luxus, ako aj za sobotné offroad povozenie patrí chalanom veľký palec hore a ešte väčšia vďaka.

V sobotu ráno si keke ako prvé dal rannú kávu, ja ranný keksík a Poliak zo susedstva hodil rannú šabľu. Halt, každému, čo jeho jesto.... Pomaly sa začali zbiehať ľudia. Popravde, niektorí pokračovali ešte od včera, tak nedivo, že jednému vytiahli z ohňa horiace nohy a druhý do neho spadol rovno taký dlhý, jak široký, ale všetko sa zaobišlo bez vážnejšej ujmy na zdraví a majetku. A práve tu sa ukázal rozdiel oproti Elefantom. Do okolitých, pomerne strmých svahov si vďaka malému počtu návštevníkov mohol dovoliť jazdiť kto chcel, na čom chcel, kedy chcel, ako chcel a akokoľvek nadrbaný chcel (dole kopcom sa dalo zviezť aj na vani a na klátikovi sa podvečer povozilo dokonca aj zábradlie, cez ktoré ešte jeden Poliak skočil freedive šípku, opäť bez veľkej ujmy. Silne mi to pripomínalo videá Metal Mulisha, motorky, sajdky, štvorkolky, offroady, proste krásne spontánny priateľský miš-maš v zime, medzi navážkami hlušiny z troch rôznych fabrík s partiou rovnako ustrelených cvokov. Ja osobne som sa povozil so Stanom na jeho Puchu a ukázalo sa, že to je ten pravý offroad, ako má byť, niečo ako defík, proste stará škola.

K večeru nás, čím musím rozšíriť zoznam zúčastnených Slovákov, prekvapili ďalší dvaja účastníci, ako som už bol býval vyššie spomenul, a to Quanto s kamoškou Dankou. Príjemné potešenie. Večer sa niesol v atmosfére bujarých osláv, kukulky, piva, whiskey, piva, kukulky, zubrowky, kukulky, piva a tak podobne a samozrejme živej hudby, (spoločensky)mŕtvych účastníkov, kade tade jazdiacich strojov, horiaceho klavíra (teda, videl som v živote hodne, aj lietadlo grcať, aj koňa cúvať, ale fortepiano v priemyselnej oblasti som videl na snehu ako sprievod k live hudbe horieť prvý krát v živote a asi to tak skoro ani neuvidím), srandovnej, furt zmrznutej, spoločnej poľskej novonadobudnutej kamarátky (vraj šofér pre zvukára, ale neviem, ako šli domov, nakoľko sa decentne spoločensky unavila), nachňapávacích súťaží a striptízu na záver (ktorý som už ale prespal). Keke dokonca vyhral pohár o najzábavnejšieho účastníka zrazu, akurát nevie, že prečo, nejako si to nepamätá...

Nedeľné ráno potom už iba klasicky vstať, zbaliť tábor a vybrať sa domov. Ako som zistil, quanto akýmsi spôsobom vydrbal s jeho GPS a navigovalo ho to úplne v pohode (asi má možnosť popri najrýchlejšia a najkratšia cesta aj „Droga Polska“) a tak sme sa v pohode, bezpečí a plnej zostave nakoniec vrátili v teplo našich bytov a domov obohatení o jeden veľmi silne netradičný (i keď autom, aj tak motorkársky) zážitok.

Malé porovnanie zimných motoakcií z môjho pohľadu. Elefanti sú krásne organizovaná masovka, zatiaľ čo pingwini sú kamarátske, chaotické a spontánne stretnutie kamarátov (zámerne nevravím komorné), takže jediné spoločné sú u nich motorky, zima a stany, inak asi vôbec nič. Hopovi a chalanom okolo patrí veľká vďaka za organizáciu a srdečné uvítanie našej výpravy a všetkým rovnako veľká vďaka za krásne strávený víkend v prostredí o niečo menej tradičnom, ako je lyžiarske stredisko v srdci rakúskych álp.

foto:

pista40.rajce.idnes.cz/Zraz_Pingwin_2013
peterkeke.rajce.idnes.cz/Zlot_Pingwina_2013

Pridané: 17.01.2013 Autor: eNeM pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (18)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku: