Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 3468 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29870
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17646)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12224)
Diskusia Diskusia k článku (14)  [Verzia pre tlač] Tlač

Prvá láska nehrdzavie - Simson skúter

 Zdieľať

Pridané: 10.05.2006 Autor: Boryn
Čitatelia: 23453 [Vaše stroje - Moja motorka]

Krátke rozprávanie o mojej prvej motorečke.

Písal sa rok 1999. Vyzdvihol som si svoj občiansky preukaz a moje kroky mierili priamo do autoškoly. Neuveriteľne som sa tešil a na radosti mi neubrali ani hádky, ktoré som v predchádzajúcich dňoch musel podstúpiť. Rodičia totižto nie vždy zdielajú s deťmi rovnaké názory a tak ja ako osoba mladšia a teda s názorom pod bodom hodnoty som si len ťažko presadil kúpu motorky. Každopádne sa to aj za cenu sĺz a kriku podarilo a tak som v ruke stískal prihlášku a ťažko zarobenú hotovosť a nemyslel som na nič iné, ako že o dva mesiace sa budem môcť slobodne prevážať po svete na motorke a to celkom legálne.

Kurz preletel ako voda vodopádom a v posledný školský deň som si vyzdvihol na polícií svoju novú ružovú kartičku, ktorá mi otvárala brány do sveta, na ktorý som sa tak tešil. Prvá etapa misie bola teda za mnou. Jazdiť som mohol a teraz som stál pred problémom na čom. Babety, Stely a podobné minimotorky som v myšlienkach ihneď zavrhol. Lenže moje finančné konto bolo viac než žalostné a tak som príliš na výber nemal. Mohol som si dopriať akurát tak pionier. No ja som túžil po simsone. Bol som zúfalý a nech som sa snažil akokoľvek, stále nejaké korunky chýbali. Z agónie ma vytrhli až rodičia, predtým tvrdo bojujúci proti akejkoľvek motorke mi z nenazdania požičali na simsona celú chýbajúcu sumu. A tak som si mohol začať vyberať. Pár som ich bol pozrieť, ale väčšinou to boli endurá a nie v dobrom stave. Nakoniec som našiel pekného bieleho skútra, pri ktorom mi srdce kričalo od radosti. Úprimne povedané, ani on nebol v dobrom stave. Ale keď sa človek zaľúbi, tak odpustí aj najväčšie prehrešky. A tak som si ho vzal domov.

No prvé dva roky som sa príliš nevozil. Väčšinu času bol rozobratý raz pre takú, inokedy pre onakú závadu. Dopadlo to teda tak, že som ho celého zrenovoval. Pri tom mi opäť výdatne pomáhal otec, ktorý ako strojný inžinier riešil otázky strhnutých závitov, nezohnateľných dielov a podobne.

No aj potom, čo bola motorka hotová, som sa na nej nemohol vyblázniť, ako by som chcel. Rodičia sa báli, že niekde havarujem a tak som sa musel pravidelne hlásiť a pohybovať po trasách predom nahlásených.

Situácia sa ale postupne začala meniť a ja som dostával stále väčšiu slobodu. A v tedy nastali najkrajšie časy, ktoré som so svojim simsonom prežil. Jazdili sme na množstvo výletov a dovoleniek. Každoročné výjazdy na Senecké jazerá, ale aj cesty do Maďarska, či prejazd alpskými priesmykmi. Výlety po Morave, či do Viedne. V poslednom roku aj pravidelné jazdy do Brna a späť, proste sme si spolu užili, ako sa patrí.

Samozrejme, nie každá cesta sa zaobišla bez poruchy. Ale ich sumár je v pomere ku kilometrom a veľkosti motorky primeraný. 2 x sa mi utrhol drôt od zapaľovacej cievky. Porucha to neopraviteľná na mieste, a tak si vyžiadala odťah na prívesnom vozíku a neskôr úplne novú elektriku. Jeden krát mi nasal plavák benzín a tak preplavovalo karburátor tak, že simson striekal benzín okolo seba. Našťastie jeden milý mechanik pri Brne mi za 50 korún plavák vymenil za iný a bolo po probléme. No a do tretice defekt na predné koleso v Drahovskej vrchovine pri zjazdovaní serpentín na plný plyn, čiže asi 80 km/h. No, veru mi nebolo všetko jedno... A následné asi 10 km tlačenie motorky plne naloženej bagážou bolo tiež super.

Každopádne chyby sa občas vyskytnú, ale simsoník je plne motoricky spravený a tak sa naň vždy môžem spoľahnúť. Tento článok je pre mňa vlastne takým malým sumárom pri príležitosti rozlúčky. Pred týždňom bol totižto odovzdaný z mojich rúk ďalšej motorkárskej pologenerácií v podobe mladšej sestry a ja sa idem vrhnúť do sveta veteránov. Možno sa vám s mojim novým pokladom onedlho pochválim.

 Podsvietenie neónmi
Podsvietenie neónmi

Pridané: 10.05.2006 Autor: Boryn Zdieľať

Súvisiace články:

Diskusia Diskusia k článku (14)  [Verzia pre tlač] Tlač

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »