Ducati Monster S2R1000

Ešte som sa ani poriadne nepovozil na šestke a neviem ani prečo a napadlo ma kúpiť si novú a samozrejme to musela byť Ducati. Značka, do ktorej som sa bezhranične zamiloval. Pretože s kúpou Ducati nekupuješ len motorku. Kupuješ si celú históriu firmy. Kupuješ si legendu. Kupuješ si provokáciu. Kupuješ si štýl. Kupuješ si emóciami nadupanú krásku. Kupuješ si Desmo. Kupuješ si tie úžasné pocity, ktoré Ti dá jedine Ducati. Kupuješ si DUCATI.

Asi aj viem, prečo ma napadlo kupovať novú. Je to prirodzený vývoj. S jedlom rastie chuť. Človek je taký zvláštny tvor, ktorý musí mať stále viac, lepšie a jedinečnejšie. Začalo to úplne nevinne, keď som sa s Maťom bavil o tom, že chce M900 predať a kúpi S4RS. Bola to novinka pre rok 2006, dali do nej motor s 999 - teda Testastrettu s výkonom slušných 130 k a 104 Nm. S ňou ako novinka pre ten rok vyšla aj S2R1000.

Ducati S2R1000. Motorka urobená pre mňa. Motor klasika dvojventil, vzducháč, suchá spojka. Žiaden prepych, žiadne zbytočné veci. Len dvojvalec do L, dve sviečky na valec, elektronické vstrekovanie Marelli, trubkový rám, plne nastaviteľný 43 mm upside-down, zadný nastaviteľný monoshock, letmo uložené zadné koleso, kolesá Marchesini, vpredu 2x 320mm kotúč, 4 piestikové strmene, v zadu 245mm kotúč s dvojpiestikovým strmeňom. A toto všetko vo váhe 178 kg, s výkonom 95 k pri 8000 ot./min a krútiacim momentom 95 Nm pri 6000 ot./min. A aby som nezabudol cenu. Cena bola asi jediná vec, ktorá nebola urobená pre mňa. Štyristodvadsať litríkov. Nuž ale čo už.

Ducati Monster S2R1000

A ako sme sa dali dokopy? Veľmi jednoducho a veľmi rýchlo. To sme sa raz tak z Maťom vybrali do Banskej Štiavnice pozrieť predajňu Ducati. A tam ju mali vystavenú. Ducati Monster S2R1000. V momente som chcel novú motorku. Novú S2R1000. Maťo ma stále nahováral na S4RS-ku alebo S4R-ku, ale ja som si mlel len svoje. Monster musí byť klasika. Vzducháč. Keby som chcel vodníka, kúpim si 999 alebo 998. V predajni som strávil asi štyri hodiny, ktoré ubehli ani neviem ako a už sme museli ísť domov. Celú cestu naspäť som si predstavoval, že idem na novej. Na úplne novej. Na S2R1000. Doma rýchlo uverejniť inzeráty na predaj šestky a už len vydržať to neznesiteľné čakanie, kedy bude doma moja nová láska. Trvalo to asi tri týždne a už som si aj pelášil pre ňu do ešte neotvorenej predajne Ducati v Bratislave. Ešte pár formalít a ......a už je moja. Je to pocit naplnenia, pocit uvoľnenia, pocit... Je to skoro neopísateľný pocit. Je to proste splnený sen.

Na výstavje, ešče ket nebyua moja

Celú spiatočnú cestou domov na novej kráske pršalo. To asi preto, aby som sa nebláznil a išiel opatrne. Pred domom som zastal o pol deviatej večer a vtedy aj prestalo pršať. Tak! Už mám odkrojených skoro deväťdesiat kilometrov z tisíc-kilometrového zábehu, kedy môžem jazdiť len do 5500 otáčok. Začína sa naše spoločné učenie a privykanie si na seba. Ono sa vlastne nezačalo naše privykanie na seba, ale moje privykanie na ňu. A veru že som si musel privykať. Posed bol podstatne športovejší a agresívnejší. No a samozrejme troška silnejší motor. Troška viac. Vlastne podstatne viac. Ten motor je úplne niekde inde ako ten v šesťstovke. Zabiehal som všade možne. Dlhšie trasy, technické pasáže a samozrejme Baba. Ale stále len do 5500. Už som si konečne privykol a v tom bolo po zábehu. Urobiť garančku a konečne voľnosť a dispozícia plného výkonu. Zo servisu priamo na Babu a vyskúšať, ako sa chová motorka nad tých 5500.

Blížim sa k Babe, pomaly si zahrievam pneumatiky, prehadzujem si motorku zo strany na stranu a viac a viac povolujem koníkom uzdu. A je tu štart. Ideme na to. "Mikulec Corse má púlpozišn a má aj najlepší štart. Prvá f pohodze, druhá, trecí, štvrtá zátačka... furt to je šecko f porádečku. Á, plechofka pret nama, ideme na lof. Mám tam trojku, priblížim sa k ňemu, zátačku prejedem zavjesený na ňem, dám smjerofku, kuknem letmo do spjeťáku, dám do dva, plná denáš, motorka sa zduau a zapojiua asi šecky svoje dosťihové talianske teplokrevňíky. Zadné hrabáš, hnet na to predňí do luftu, rajdy jak ket je letadlo f turbulencii. Dávam trojku, štverku, oči mám na plexi, žalúdek v krku a co mám v trencloch pomlčím. Hore odstavujem, ruky sa mi klepú jak alkáčovi pred prvým ranným púdeci. Kolená roztrasené jak muadé tela, v hubje sucho jak na sahary. Aš pochvílke sa vracám spátky do reality." A až teraz si začínam uvedomovať čo sa vlastne stalo! "To co mjeuo byt?!" Pýtam sa jej. "Seš ty jako normálna? Sceš mňa zabit, lebo co?" Bolo to tak nečakané. Motor má veľmi dobrý záťah už od voľnobehu. Ale čo sa deje od šesť, šesť a pol, sedem až do deveť tisíc je to pravé "Capirexovské"! Nad šesť začína taký hukot a mezec, že hrúza. Toto bola lekcia, že dovidenia. A začína nové privykanie. Zase odznovu. Táto motorka mi stále ponúka nové a nové skúsenosti. Len ich treba zobrať a užiť si ich. Postupne sa zasa učím a posúvam hranice ďalej. Náklony sú s ňou skoro neobmedzené. Vlastne až potiaľ, kým ma nezastaví stojan a šaltpáka. Pri poslednej návšteve predajne Ducati sme jej troška pritvrdili pruženie. Uvidíme, či to pomohlo, aby sme ten stojan nedreli o zem. Dost často sa nám začína stávať, že pri výjazde zo zátačky sa pohráme s plynom a Newtonmetre napália zadnej toľko sily, že pneumatika to nezvláda preniesť na asfalt a začne preklzovať. Alebo pri agresívnejšom štarte (aj keď nechcem), predné sa odlepuje od zeme až po preradení na ďaľšiu rýchlosť. Tam to samozrejme pokračuje až po trojku, kedy sa motorka dotýka konečne dvomi kolesami zeme. Takéto výkony podáva na želanie a dokonca mám niekedy taký pocit, že keď ju chválim a hladkám, ona sa mi takto chce odmeniť a ukázať, že si tú pochvalu zaslúžila. Úplne z nej srší temperament a chuť pretekať. Ale veď je to Ducati. Tak čo by som tak asi iné čakal?

Je to tak brutálny stroj! Ona si úplne zaslúži to meno. Monster. Toto je Monster. S4RS má síce stotridsať koní, ale meno Monster mi tam tak nepasuje. Je taká načančaná a dosť namyslená. S2R1000 - to je ten pravý gladiátor. Žiadna načančanost, žiaden prepych. Je to motorka len na bláznenie. Rám je taký tuhý "že jak hovado" To asi iné naháče o takom iba snívajú. :-) Na dlhé trasy až taká vhodná nie je. Malý štítok, nízke rajdy, športovo umiestnené stupačky. Ale spravil som na nej za deň aj osemsto. Dalo sa to vydržať, no viem si predstaviť aj pohodlnejšiu jazdu. No ja nie som žiadny turista.

Na bedňi

Ja som Corse. Mikulec Corse! A ona tiež. Sme jedna duša! Duša pretekára! (nejsem nemocný?) Všetky tie posmešné pohľady a reči na jej zvuk prekoná to, "ket si ho valím na Babje alebo v Brňe a predbíhám kapotovaných japoncú a oňi sú pokorený hrkotavú talianskú Monstricú." Ten pocit je perfektný. "To sú porát orgazmi."

Nie som majster sveta a ani nikdy nebudem, ale keď predbehnem niekoho, tak nachvíľu aj som! Toto mi dáva táto moja Ducati. Vďaka nej som sa aspoň trocha priblížil tomu pocitu, ktorý som chcel zažívať už ako malý chalan, keď som pozeral, ako vyhráva Mike Doohan. Vždy som si chcel vyskúšať ten pocit stáť na tom najvyšom stupienku. A mať pod sebou jednotku. Toto som si splnil aspoň symbolicky v Brne... A keď pretekám s ostatnými motorkármi. Možno to je choré, trapné, alebo možno detinské, ale ten pocit za to stojí.

Čo sa týka nákladov, je to trochu náročnejšie ako pri šestke. Spotreba je od 5,5 ale s kľudom prehltne aj sedem aj osem. Zadnú pneu papá ako chutnučkú čokoládu. Vydrží jej tak 4500km (BT014), teraz tam je Qualifier, ten mám 3500 km a veľa z neho nezostáva. Ceny garančných prehliadok sú na tejto stránke. Samozrejme nová spojka, kryt spojky karbonové doplnky (my hand made). V pláne je sada filter, zvody a výfuky. Prepákovanie, gripy, stupačky, spätné a tlmič riadenia.

S novú spojkú

Karbonové doplnky, vlastná výroba

Táto Motorka (s velkým M) je skôr vhodná pre skúsenejších jazdcov a rozvážnejších. Pre mladého a bláznivého začínajúceho jazdca určite nedoporučujem.

Dosť ľudí sa ma začína pýtať na Ducati. Skúsenosti, odporúčania, či budú spokojný ... Každému hovorím to isté. Ducati si máš kupovať z lásky! Nie ako spoločenský kredit! Ak si ju kupuješ z lásky, vyberieš si to, čo hľadáš a očakávaš od motorky, nebudeš sklamaný. Týka sa to hlavne menších a starších modelov. Ducati je motorka, ktorá nesadne každému. Nie je pre každého. Tej motorke sa treba prispôsobiť. Nie je to žiadna "ďefka na prodej", ktorá sa ponúka a vnucuje! K nej sa treba správať ako k milovanej žene. Robiť ústupky, hýčkat si ju, chváliť ju, starať sa o ňu. A ona Ťa potom odmení a dá Ti to, čo od nej žiadaš. Musíš si to zaslúžiť! A o to je to krajšie!