História Harley Davidson, 2. časť (1930 – 1959)

Obdobie 1920 a 1930 dalo priemyslu obrovskú šancu vzostupu. Veď už v tom čase pripadalo jedno auto na 5 obyvateľov v USA. Zákazník si už vtedy kupoval všetko na úver a splátky, obrat spoločností išiel neúmerne hore, ale mzda len minimálne.

Krach sa nedal odvrátiť a začal boj o prežitie. Podnik HD sa držal, a synov Waltera a Wiliama Davidsona zlákala vojna. Syn Billa Harleyho tiež nečakal a vstúpil do armády. Továreň sa snažila udržať štandard a zamerala sa na export. Neplánovala sa zmena, nič sa nezlepšovalo. Alfred Child bol dobrým obchodníkom pre export a správne odhadol vstup HD na japonský trh. To bolo okolo roku 1925 a v 1930 pokles jenu voči doláru predražil HD v Japonsku na dvojnásobok. To bol koniec a trebalo nájsť rýchle riešenie. O to sa postaral Alfred a nakoniec po jednaniach sa dohodol s farmaceutickou spoločnosťou Sankyo. Tá kúpila práva na výrobu motocyklov Harley Davidson v Japonsku za 75 000 dolárov. To samozrejme pomohlo spoločnosti v obdobiach zničenej ekonomiky, pravda ale bola, že nik neveril v schopnosť Japoncov vyrábať motocykle. Nový motocykel sa začal predávať až v roku 1935. O rok bolo všetko inak. Spolupráca naberala vodu v krehkej lodičke a keď v roku 1937 nová japonská vláda uvalila 800 % zvýšenie cla na dovoz HD, bolo po „kocábke“. Dejepis nás naučil, že nepriateľstvo USA a Japonska gradovalo až do roku 1941 a prepuklo do vojny.

Každopádne zmena musela prísť. Nový prezident F. D. Roosvelt v roku 1932 zrušil prohibíciu a naštartoval reformu USA. Kríza končila rokom 1933 a o rok sa priemysel dostával znova na nohy. Stále síce vládla v „slobodnej krajine“ neskutočná nezamestnanosť no ekonomika sa rozbiehala. Flathead sa vyrábal ďalej od roku 1929 a legenda čakala na svoje zrodenie až do roku 1936. V roku 1932 sa objavuje úžitkové trojkolesové vozidlo Servi-Car. K jeho úspechu sa vrátime neskôr pretože sa vyrábal až do roku 1973! Pokles predaja na 7217 ks, v roku 1933 dokonca na 3703 ks takmer zničil spoločnosť. Po reformách ale nastal obrat a v roku 1934 produkcia zaznamenala predaj 11212 ks. Samozrejme nielen kríza ohrozovala motocykle, popularita auta takmer zabila motorku ako stroj pre každého...

Jednovalec HD v roku 1933 ukončil svoje pôsobenie na linke v Milwaukee a aj keď niekoľko inovácii Harley zaznamenal (nová elektrika, zapaľovanie, kontrolky na nádrži, nový piest atď...), nešlo o nič prevratné. Rozpočet bol na dne, tak sa vedenie rozhodlo pre najjednoduchšie riešenie. Zmenil komplet paletu farieb, od rámu až po nádrže, taktiež sa jemne zmenil dizajn pod dopadom francúzkeho umenia populárneho v tridsiatych rokoch.

Knucklehead v EL 61 bol nový motor HD, firma ho uviedla na trh v roku 1936 a stal sa legendou. Rozvod OHV nahradil zastaralé SVéčko a dal riadnu facku konkurenčnému Indianu. Motor sa dodával s normálnou, alebo zvýšenou kompresiou. Objem 1000cm3 dával podstatne vyšší výkon a mal štvorstupňovú prevodovku ktorá sa zatiaľ ovládala ručne. Prístrojová doska bola umiestnená na nádrži a dodnes používaný uzavretý mazací okruch s oddelenou vaňou. Ten sa montoval v dolnej časti rámu. Nová bola aj kvapkovitá nádrž ktorá bola kratšia a mala za následok lepšie ovládanie stroja. „Kĺbová hlava“ bola predvojom zachovania tradícii s Milwaukee. V roku 1941 sa zrodil aj model FL Special Sport Solo s objemom 1200 cm3. Ale najskôr sa Európa znova ocitla vo vojne a rok po úspechu nového motora zomiera výrobný riaditeľ podniku Wiliam Davidson.

2. svetová vojna sa začala v roku 1939 a 4. septembra 1941 vstupuje do vojny aj USA. Priemysel v Amerike začal vyrábať kvantum vojenského materiálu. Plán kongresu investovať do vojny 17 miliárd dolárov ročne sa zmenil na hodnotu 50 miliárd. Mimo 100 000 lietadiel, 80 000 diel a mnoho iného, Harley vyrobil takmer 90 000 motocyklov pre armádu. Model WLA 45 bol odvodený od civilného WL 45 a mal úspech. Ten ale neprišiel len tak. Prvé vojenské WLA 750 predal Harley do Ruska a Veľkej Británie. Až potom ho armáda USA zaradila do svojej výzbroje. To samozrejme prinieslo zlepšenie a vývoj motora 750. WLA mal 18-palcové kolesá, široké blatníky montované hore ako u terénnych motoriek. Airfilter mal chránenie a umožňoval prejazd cez rieku a spodok bol chránený jednoliatym kusom ocele. Nosič niesol 20-kilovú rádiostanicu a brašne. Vpredu bolo puzdro na samopal Thomson a naproti sada nábojov. Pre svoju váhu model WLA nedokázal ísť viac ako 80. Pre obrovský úspech motocyklov BMW na bojiskách sa rozhodla armáda napodobniť tento motocykel, a model XA 750 s boxer motorom a kardanom bol na svete.

Treba spomenúť, že túto možnosť dostala aj spoločnosť Indian. Prvých 1000 kusov modelu XA dostala armáda od HD na preskúšanie. Tá sa rozhodla pre objednávku. Ale aj spoločnosť Willys, vyrábajúca legendu Jeep, sa rozhodla pre spoluprácu, a to vyrábať malý minijeep s motorom HDF XA 750.. HD dokonca testoval použitie motora Knucklehead V –Twin 1000 pre použitie v kanadskom minitanku. Ten mal mať až dve tieto „véčka“ pod pancierom. Pre koniec vojny sa ale do sériovej výroby nikdy nedostal. To sa stalo aj novému modelu XA, jeho výroba skončila na posledných kusoch dodaných armáde. Harley ale stihol vyrobiť pre kanadskú armádu model WLC a pár kusov modelu ELC, čo bola vojenská verzia Knuckleheadov. Firma síce získala uznanie, a to ocenenie od US Army – Navy production award, viac ich ale tešilo že po európe získal model WLA povesť schopného a spoľahlivého motocykla. Podiel má na tom hlavne W.S.Harley. Ten motocykel prepracoval na použitie v ťažkých podmienkach a hlavne zriadil doškolovacie centrum pre vojakov ako sa postarať o svoj Harley na bojisku. Paradoxom ale je, že cez to všetko trvalo potom Harleyu 20 rokov pokiaľ vyhral konkurz a mohol znova dodávať svoje motocykle armáde.

Každopádne vojenská objednávka pomohla spoločnosti k rozmachu a ta pre uspokojenie dodávok dokonca kúpila pozemok vedľa továrne, aby mohla uspokojiť objednávku armády. Podobne bol na tom aj Indian Company. Nakoniec výroba fungovala 24 hodín denne na niekoľko smien. Harley tak zvládal dodávať včas potrebný počet strojov WLA 45 a WLA 74 vrátane dodávok ND. Keď model WLA 45 pre svoj úspech získal prezývku „Liberator“ tak v roku 1943 zomiera na infarkt Wiliam S. Harley.

Keď to zhrniem, tak Wiliama boj o zákazku pre US Army stál život. Totiž Harley nebol jediný na trhu a rovnakú možnosť dostal aj Indian. Vzhľadom na to, že šlo o jediné dve značky ktoré plne fungovali na novom kontinente, armáda nemala na výber. Nebolo to jednoduché, Harley ten boj vyhral, ale cena bola vysoká.

Keď sa vojna skončila, potrebovala spoločnosť vzkriesiť dílerskú sieť. Civilná výroba sa rozbehla takmer až v roku 1947 a to s modelmi 1941. Zmena nastala hlavne v roku 1944, keď spoločnosť Cushman začala predávať v USA 4,8-koňové skútre pre mládež za cenu 150 dolárov. Skúter bol hitom na celom svete a obchodníci sa po obdobiach stagnácie pustili do predaja tohto zázraku. To samozrejme Harley ťažko strávil a preto v roku 1947 pohrozil svojim zástupcom, že predaj Harley Davidson bude vyhradený len pre dílera venujúcemu sa predaju motocyklov z Milwaukee. Predajcovia sa tak museli rozhodnúť čo chcú predávať.

A nebola to jediná starosť Harleya. Po vojne sa do kľudnej americkej vody hodil Brit. A to poriadne. Anglické stroje, obľúbené pre svoju ovládateľnosť a svižné a zároveň ľahké jednovalce či dvojvalce. Proti skútrom sa Harley obrnil modelom S Lighweight 125cm3 2T. Inšpirácia bola európska, vzorom bol model od DKW. Vzhľadovo to bol Harley ako má byť a dá sa povedať že sa stal praotcom nízko objemového choppra. Najviac zaujal ženy a stal sa dobre naplánovaným artiklom predaja. Jeho maximálna rýchlosť bola 80 km/h.

Nakoniec ale už v roku 1950 dovážané stroje ovládajú 40 % trhu. Harley sa ale veľmi nesnažil odvracať túto hrozbu, a bral značky ako Norton, Royal Enfield, BSA a Ariel na ľahkú váhu. Nové stroje, športová zrelosť modelov a aj kopa noviniek. Angličan už mal nožné radenie a spojku ovládanú rukou, cena pre podporu americkej legislatívy bola viac ako dobrá, clo pre dovoz výborné. Ariel bol známa značka na americkom trhu už od roku 1902, ale legenda menom Triumph, ktorá je staršia od Harleyu o rok, predala v roku 1947 až 10 000 ks motocyklov, a to je slušné číslo. Harley v tom čase ponúkal slušné množstvo „genuine Harley-Davidson accessories“, čiže doplnkov. Mimo nového krytu na batériu, prídavných svetiel a kopu dnes známeho tovaru Harley ponúkal napríklad koženú bundu s logom HD a plnú cvočkov. Už v tom čase HD organizovalo súťaž o najkrajší a najosobitejší motocykel. To samozrejme malo komerčný efekt, ale fungovalo to. Veď Harley nemohol mať o predaj strach, keď v roku 1946 predal 16 222 ks, 1947 20 115 ks a v roku 1948 už 29 612 kusov. Mal ale mať.

V roku 1947 Marlon Brando hral hlavnú úlohu vo filme THE WILD ONE. Film vznikol na základe udalosti v Hollisteri , kde skupina jedného gangu Booze Fighters bola obvinená za hrubé správanie a rušenie pokoja na motocykloch. Producent Stanley Kramer sa rozhodol natočiť film o tom aká je to hrozba. Zlý na HD, klaďas Marlon na Triumphe. A čo sa stalo? Reakcia bola opačná ako chudák Sten predpokladal. Každopádne to pomohlo predaju motocyklov. Tak ako tak. Takmer som zabudol. Ono mesto sa nachádza v štáte Kalifornia. Bolo to presne v tom čase, keď sa začal formovať slávny klub Hells Angels... Americká motocyklová asociácia týchto motorkárov odsudzovala a označila ich za 1 % motocyklovej verejnosti. A bolo...

V roku 1947 prišiel na svet aj motor Panhead. Jednalo sa o Knucklehead, ale nóvum bolo hydraulické zdvíhadlá ventilov. Po dvoch rokoch nasledovala novinka, teleskopické vidlica. V tom čase na trh dorazil Norton 500 a Triumph Thunderbird 600. Vzhľadom na to, že Angličan nesplňoval predstavu zákazníka o cestovnom stroji, Harley sa ich neobával. Harley rátal s prepadom predaja a ten klesol v roku 1950 na 17 168 ks až po 1955 na 10 000 kusov. Na obranu treba ale spomenúť, že dovozcovia do USA platili len 8 % clo, Harley v zahraničí až 40 %.

Keď Harley priznal, že nemôže konkurovať Angličanom v závodoch o cenu, prišla tragédia - Arthur Davidson a jeho manželka 30. 12. 1950 zomierajú pri ťažkej autonehode. Harley sa bez skúseného vedenia a pod tlakom zvýhodnených dovozov dostal do problémov s dílerskou sieťou. Firma požiadala Washington o rovné právo a žiadala 40 % dovozné clo. Bohužiaľ na opačnej strane stál Alfred Child, teraz pracujúci pre BSA, a ten sa pustil do HD cez reštriktívnu politiku až po neschopnosť Američanov zásobovať trh strednou triedou. Žiadosť sa zamietla, a Harley musel ísť na to inak.

Továreň v roku 1952 uviedla model K750. Ten nahradil model W750 a bol poslom noviniek. Harley začal montovať nožné radenie a „Káčko“ malo aj kyvnú zadnú vidlicu s tlmičom nárazov, a predok bol odpružený hydraulicky. O rok sa paleta rozširuje o model „KK“ a „KR“. Marketingom po vzore Arthura Davidsona bolo odprezentovanie modelu K750, ako motocykel kráľa – Elvisa Presleyho. Ten si zaobstaral model KH 900 (30 PS – 4 rýchlostná) v červenej farbe. Tento model je praotcom Sportsteru. Radilo sa inak na pravej strane, spojka na ľavú ruku, dole na ľavej strane bola zadná brzda.

V roku 1953 končí legenda menom Indian. Neustále menenie vedenia dohnalo túto spoločnosť do bankrotu. Harley zostal sám. Sám proti silnej neamerickej konkurencii. Zarovno model 125 zvyšuje svoj objem na 165 ccm. V roku 1956 sa inovuje model KH a KHK, výkon rastie na 38 PS a maximálka je 160 km/h. V tom roku už znova kraľuje Harley aj na závodoch a Carroll Reswebera prináša do továrne 4 majstrovské tituly.

Nakoniec v roku 1957 proti tvrdej konkurencii Angličanov uvádza HD na trh model XL 883 OHV. Ten ukončuje výrobu modelu K a na žiadosť dílerstiev sa na modele XLH Sportster upravuje kompresný pomer so 7,5:1 na 9:1. XL malo úspech, nie u starých zákazníkov, ale prinášal novú krv. Jazdil dobre a mal športového ducha. Éra superbikov bola v plienkach a Japoncov sportík XL dostával tak do varu, že sa u nich urýchľoval prerod mopedov na motocykle. Následne v roku 1958 sa objavuje DUO-GLIDE – výkyvné zavesenie zadného kolesa (zaniká pôvodné označenie Hydra-Glide). Harley mimo iné aj porozumel tomu že najlepšia cesta predaja je ťažiť s existencie charakteru značky HD.

Model FL sa rozdeľuje na niekoľko marketingovo stanovených modelov, FLH, FLE, FLEF a FLHF a tie majú pre zákazníka len inú výbavu. Nakoniec model FL 1200 dostáva aj zadnú hydraulickú brzdu. Ako novinka v roku 1958 sa v katalógu HD objavuje motocykel Hummer 125.

Časopis CYCLE sa v roku 1959 zmieňuje o vstupu novej značky na trh USA. Jednalo sa o japonskú značku, a na motocykle v tejto krajine nepadalo dobré svetlo. V tom čase bola kvalita na úrovni dnešného made in china a mimo 50 cm3 sa tam poriadne ani nič nevyrábalo. Lenže tá značka sa volala Honda... Nik jej nevenoval pozornosť a japonská stratégia bola jednoduchá, ponúknuť maximálne lacné stroje. To bola dobrá investícia ako sa tam usadiť.