Kokava 2007

Kokava 2005 bola náhoda, 2006 pokus a K07 bol test? Ale nie. Proste náčrt cesty ráno, a uvidíme ako ten deň dopadne.

Bob si to vzal na paškál a pravidelný účastník „zájazdu“ Smrťák chýbal. Škoda. Ráno sa začalo normálne, aj keď ako pre koho. Moje ráno je tak o 6:30 v sedle a tak včasne stretnete na pumpe len policajta. Po energetickej tyčinke som sa pustil za Bobom a Martinom. Počas čakania som dal von aj ich stroje.

Martin meškal a ja meškám nerád. Preto sa na Zlaté šlo po obchvate, nech sme tam čo najskôr. Najviac ma potešil Paťo a Kačena, že keď večer dorazil s BMW Chorvátsko – BA, ráno tam stál v plnej poľnej. Som sa potešil. Ako posledného som očakával Pajda, no nakoniec to bol Stano lebo sa nevedel dobiť do garáže. Každý upodozrieval jeho ženu, že mu čorla kľúče, no nik mu to nepovedal. Stretnutie prebehlo v pohode a „priateľsky zoznamovaco“. Následne sa zavolalo Granatke že asi budeme meškať a mohlo sa ísť. Keď som si bol istý, že sme komplet, tak som sa zbavil drobných u predajcu Nota Benne a odporučil som mu nech mne to nedáva a predá to skôr znova niekomu inému. Že nie som moc veriaca myška. Určite to prepil, ale to už nás netrápilo...

Cestu viedol Bob a nik netušil, že to bude tá náročnejšia trasa. Šlo sa najprv na Senec po E571 a následne cez Recu na Veľký Grob. Odtiaľ naša partia jazdiaca tak 80 - 100 smerovala na Veľkú Maču a cez Pusté Uľany na Sereď. Potom smer Pata a Nitra. Tam nás na pumpe čakala nie len Granatka s „Granátom“. Miňo totiž bol na cestu ready 7 dní pred ako sa konala. Tak tam chudák čakal sám pred Tescom. Teraz asi chcel mať istotu že nejde „blbie“, tak meškal. Ale v Nitre bol včas. Tam sa ale musel opravovať Andyho Drag Star 650. Motor si asi povedal že pre vložku vo výfukoch sa už ďalej ani nehne a cez šponovák pustil olej do plienok. Pekne sa leskol ten náš Volvák!

Po odbornom zásahu sa razila cesta na Vráble cez Veľký Lapaš. Potom smer Čitáre až po Kalnú nad Hronom. Bez problémov sa vychutnávala cesta a nemá zmysel tu opisovať ako to človek preciťoval. To poznáme. Bob to síce navrhol komplikovane, ale pekne. Následne boli v spätnom zrkadle aj Semerovce a pelašilo sa na Veľký Krtíš. Tam bola po tankovaniach dlhšia pauza a viac nás ani nevedelo kde je. Puco nás strašil čerstvou ranou po sekerke na jeho hlave a nás desil hlad. Ja sám som poriadne nevedel kde som a tak som nechal Boba nech nás ťahá smer Lučenec. Odtiaľ sa šlo nie ako po starom cez Detvu smer Hriňová, ale dáko bokom. V Haliči na Tomášovce cez Kalinovo a Brezničku cez Poltár, ďalej cez Zlatno a Kokavu nad Rimavicou do Hnúšte.

Tam v miestnom padol oddych a kofola. Chudák Albion prestal svietiť tak sa pustil do práce za asistencie Miňa. Nakoniec po dlhšej pauze všetko fungovalo a ja som pôvodnú Bobovú trasu na návrat zmenil podľa Smrťákovho návrhu na Kokave 2005. Šlo sa smer Tisovec, Muránska Huta, Heľpa, Polomka a smer Brezno. Tam smerom na Červený Kameň, to je Vám nádhera. Ta nás opantala celkom. Cesta sa točí neustále a nemá to konca. Ale potom nás prebral Zoliho pád a priznám sa že keď ma Miňo dobehol že Zoli nabral auto, tak som sa neskutočne zľakol. Keď som po otočke dorazil na miesto zrážky a jeho videl celého, neskutočný šuter spadol s môjho srdca. Hneď som si zapálil cigaru. Po nutnom šiel Ivan s políciou na prešetrenie Zoliho na oddelenie a náš ostatok pokračoval. Ono totiž už v Hnúšti sa odpojil ten, čo musel byť skôr doma. Cestou smerom na Poprad a potom Brezno vládla komornejšia atmosféra a prázdne brucho nás nútilo snoriť po reštauráciách. Po dvoch nepodarených pokusoch sa parkovalo pred Breznom pri odbočke na Tále. Aj keď to spočiatku tak nevyzeralo, bola to jedna super kuchyňa, s príjemným personálom a fajnovou cenou. O zábavu sa za stolom postaral Miňo s. r. o. a ja som nevládal... Ale to asi nik... Tam sa dozvedáme, že Zoli za asistencie Ivana nepríde na Kolibu jesť, ale že je už pred BB a chce pre rozflákané predné svetlo byť doma za svetla.

Cestu smer „dom“ si vzal na paškál znova Bob. Aj keď sem tam to už znelo tak, že zmokneme stále nás čakala maximálne len mokrá cesta. Čoskoro prestal fungovať môj krk a Martin na svojej XJéčke prestal vládať. Čas pokročil k polnoci a naše státie bolo častejšie. Keď Granatka rozpustila pluk, za TT šiel už každý takmer po svojom. Domov som sa dorasoval o 01:30 a ledva som zagarážoval Header.

Dnes ale viem, a poučil som sa, že budem reagovať na ponuku rodiny a nechám občerstvenie na nich. To znamená že K08 sa pôjde smerom na Zlaté Moravce cez Detvu do Hnúšte, kde už teraz mám sľúbenú kuchyňu podľa nášho výberu. Guláš alebo morka, to bude na nás. Ten bar/krčma budeme mať rezervovaný a po jedle budeme pokračovať na Heľpu. Tú cestu si dám rád aj stokrát! A pred Breznom si znova rád sadnem v tej Kolibe. Ja dúfam že vás o rok nesklamem.

Teším sa na Kokavu 2008!!!