História Harley-Davidson, 4. časť (1980 – súčasnosť)

Japoncov na koňa dostala vojna. Prečo? Po zruinovanom priemysle a zničenej ekonomike Japonsko vedelo, že treba začať od nuly. Vyhli sa zlému a ich napredovanie bolo preto rýchle. Harley to vedel a použil ich skúsenosť na seba. Preskúmal postup i fungovanie a naučil sa veľa nového. Výroba japonských motocyklov tak fungovala už 35 rokov a ručná brzda zvaná AMF im len hrala do karát. Ale vráťme sa k Vaughn Bealsovi.

Beals bol syn účtovníka a študoval letecké inžinierstvo. Pracoval aj na poste vývoja v jednej poprednej leteckej firme, kde sa stal aj jej šéfom. Neskôr prešiel rôznou zmesou zamestnaní. Tak sa dostal aj do spoločnosti Harley Davidson. Jeho podporujúce jednanie s managmentom dodal do HD spoločného ducha. Maximálne pomáhal dealerom a spracoval pre nich v ťažkej dobe odmenu vo forme zliav. Jeho cieľom bolo aj udržanie najvernejších zákazníkov HD vo firme a to použiť ako stavebný materiál pre neskorší úspech. Mimo to, že zaviedol vo výrobe 5-stupňovú prevodovku v 1970 a niekoľko vylepšení, sa rozhodol na svoju funkciu rezignovať. Naďalej ale pracoval v spoločnosti AMF.

26. februára 1981 dal ale Beals dohromady 12 najvyšších predstaviteľov spoločnosti Harley Davidson, ktorým nebolo po chuti spojenie s AMF a dal návrh, že spoločne Harley odkúpia. Jeho nápad pramenil z odhadu, že spoločnosť Harley Davidson sa už nemôže postaviť na vlastné nohy. To samozrejme malo aj druhú výhodu, jeho cena nebude vysoká a ochota predaja majetku bude rozumným postupom pre AMF. Nebolo to ale tak jednoznačné. Mimo komplikovaného jednania s AMF sa priťažilo aj s úverom. Ten zariadil Beals u spoločnosti Citicorp. Už v tom čase potápajúcu loď opúšťa John A. Davidson a v rodinnom striebre Ameriky zostal len Willie G.

No, nakoniec ale už teraz vieme, že ťažké jednania sa oplatia, neskutočná vernosť a Bealsová ochota bojovať za Harley Davidson priniesla svoje ovocie. 14. júna 1981 prezident AMF Ray Tritten zmluvu o predaji podpisuje. Lucky 13, alebo po našom - šťastnú trinástku tvorilo: John Hamilton, Jeffrey Bleustein, Kurt Woerpel, Chris Sartalis, James Paterson, Timothy Hoelter, David Lickerman, Peter Profumo, David Caruso, Ralph Swenson, Charles Thomson, Willie G. Davidson a samozrejme Vaughn Beals. A teraz len začala ťažká a dlhá cesta vracania sa k jedinečnosti. Získanie nezávislosti bola jedna vec, situácia na trhu ktorá nebola ružová, vec druhá...

On ten začiatok ako naschvál nejde nikdy podľa predstáv. Vedie plné nadšenia, samostatné pravé HD, sloboda a nezávislosť. Ale na prekvapenie vedenia úpadok pokračoval. Produkcia poklesla a konkurencia nespala. Ta ponúkla podobné stroje ako HD ale za polovičné ceny. Koncom roku 1981 dostihla nové vedenie tá najhoršia kríza. Na skladoch u dealerov nebolo dostatok náhradných dielov a veľa ich prešlo na predaj modelov japonských značiek. Našlo sa ale veľa aj takých, čo „lucky 13“ verilo. Lenže japonská výroba mala vo výrobe dôkladnú previerku dielov a výrobkov, inovácie modelov boli aj niekoľkokrát do roka. HD zaviedlo preto vo výrobe tri základné pracovné riešenia. 1 - EI (Employee Involvement), 2 - JIT (Just in Time Inventory), 3 - SOC (Satistical Operation Control). Taktiež sa nechalo priučiť od Japoncov a dodávateľské spoločnosti sa prispôsobujú novému fungovaniu spoločnosti. Hlavne vďaka tretiemu bodu SOC (každý zamestnanec si sám kontroloval a zodpovedal za svoju prácu) sa stalo to, že vznikla plodná komunikácia dodávateľ – výroba - predaj. To zabezpečovalo obnovu siete ND a zlepšenie dodania motocyklov po ich objednávke. Lucky 13 doriešilo aj jednu z podmienok. Každý zamestnanec mal buď jeden alebo hneď niekoľko strojov Harley Davidson. Nebolo zamestnanca vo fabrike, čo nesadol do sedla HD. Výhodný odber, participácia na propagácii a výhodné riešenia pre možnosť vlastniť motocykel ako zamestnanec pomohlo riešiť problém kvalita výrobkov – združenie zamestnancov – utužovanie kolektívu. To všetko firma podporovala. A podporuje dodnes.

Cez to všetko bolo pre Harley problémom zvládnuť upevnenú pozíciu predaja konkurencie. Ta na to všetko mala neoblomnú výhodu bezkonkurenčnej ceny. September 1982 dával novú nádej. Na žiadosť HD začala spoločnosť International Trade Commision riešiť problém ako pomôcť domácej značke. Prezident USA, Ronald Reagan, obdržal oficiálnu žiadosť, aby na 5 rokov zvýšil clo na silné japonské motocykle s obsahom nad 700 ccm3 (najviac predávaný segment v USA v tej dobe). Clo sa v roku 1983 zvýšilo na 45 %, no Japonci na to rýchle reagovali znížením objemu motocyklov na 699 ccm3. Taktiež sa preniesla výroba veľkých motoriek do USA a dovoz už pre Japonca nebol problémom. O rok už clo kleslo na 25 % a v roku 1987 dokonca až na 10 %.

Pre Harley Davidson to bola viac menej výhra len na oko, skutočná hodnota a prínos tam nebol. Politológovia ale uvádzajú, že Reagan to spravil pre to, aby dal Japoncom najavo, že v štátoch nebude tolerovať cenový dumping.

Čo ale pomohlo Harleyu? Lucky 13 dohodla pri oživovacom procese HD kontrakt s vojenským letectvom USA. Firma vo veľkej továrni mimo motocyklov vyrábala vo veľkom pumové závesníky. Tento kontrakt sa pre firmu ukázal ako jeden s najlukratívnejších a priniesol spoločnosti ročne viac ako 20 miliónov dolárov. „A bude lepšie!“ ...ako keby povedal Willie a stalo sa.

Motor V2 Evolution

V roku 1984 sa na trhu objavuje motor, ktorý nahrádza v tej dobe problémovejší Shovelhead. Motor úplne novej koncepcie, obsahu 1340 ccm3, motor zvaný V2 EVOLUTION. Žal úspech a ponúkal sa v piatich modeloch. Mal renomé motora, ktorý netečie, má výkon a hladký chod. Cez to všetko vyzerá ako pravý HD a znie ako HD. Pri rýchlosti 105 km/h mal motor 3000 ot/min a mal spotrebu zhruba 5,5 litra benzínu na 100 km. Ale mal aj veľa iného dobrého. Ploché mahleove piesty, plytšie spaľovacie komory, menší zdvih, lepšie dýchanie a hladšie radenie.

Willie v tom istom roku ponúka aj „drsný“ model verzie FX – Low Rider s motorom Evo. Objavuje sa aj model Sport Glide s pneumatickým nastaviteľným závesom a motorom Evo. Amerika a odborná verejnosť sa zhodovala, že Harley je z najhoršieho vonku.

1984 bol aj rokom modelu FXRS Low Glide, čo bola dobrá odozva pre jazdcov, ktorým bol Sportster jednoduchý a Electra veľká. Model mal motor Evolution a stupačky vzad. Liate kolá a silné kotúčové brzdy. Zadná časť pripomínala Sportster 1200.

Harley Davidson FXRT 1340 Sport Glide

Harley Davidson FXRS Low Glide

V roku 1985 chlapci s Milwaukee vkladajú nádeje do modelu FL Heritage Softail, ktorý evokuje spomienku na „zlatý vek“ HD v 50. rokoch. Najmenej bol menený len Sportster, fungoval síce dobre, no aj tak sa dožil v roku 1986 motora Evolution v objeme 883. Neskôr bola možnosť voľby štyroch prevedení a aj motora s objemom 1200 cm3.

Firma samozrejme pokračovala v overenej skúsenosti, výrobe špeciálnych sérií motocyklov. V roku 1986 bolo k stému výročiu vztýčeniu sochy slobody vyrobená špeciálna séria Liberty Edition. Najlepšie ale asi bolo, keď 18. júla vošiel Vaughn Beals sedlajúc Harley Davidson Super Glide Liberty Edition do newyorskej burzy cenných papierov. Tam potom prekvapeným maklérom oznámil vydanie akcií Harley Davidson. V tom istom roku kúpila naša trinástka aj firmu Holiday Rambler Corporation, obrovskú spoločnosť vyrábajúcu úžitkové vozidla špecializujúcu sa na kempingové prestavby. To umožnilo zisk v roku 1996, keď spoločnosť odpredala nazad. Zisk dostačoval na pompéznu modelovú obmenu plánovanú na rok 2003.

Dôvod Bealsovej cesty na burzu bol fakt, že spoločnosť Citicorp nemala dôveru v úspech značky Harley Davidson. Preto sa chcela od zmlúv stiahnuť. Neskutočná zhánka po peniazoch viedla potom Bealsa na burzu. A rovno na motorke. Tak dostal svoj finančný schodok pod kontrolu. Predaj podielov bol viac než úspešný a preto sa mu zdala ako vhodná investícia práve firma Holiday Rambler Corporation. A mal pravdu, ako sa neskôr ukázalo. Dá sa povedať, že národné cítenie hralo v obnove Harleyu veľkú rolu, no navrhovanie modelov vývojového centra možno väčšiu. Len do roku 1988, čiže 4 roky po uvedení motora Evolution, narástla produkcia motocyklov na 38 000 ročne a následne sa tento počet ihneď zdvojnásobil. Preto v 1988 (85. výročie založenia spoločnosti) bolo čo oslavovať.

Potom už modelov a noviniek pribúdalo neúrekom, jeden ale stojí za zmienku. Willie si ho pôvodne kreslil pre seba a dnes je už kultom. Fat Boy sa narodil v roku 1990 a je jeden s mnohých modelov, ktorý príjemne šokoval verejnosť. Harley posilnený úspechom heritage, springera a fat boya uvádzal rôzne variácie svojich modelov kde na plno využíval svoju vlastnú minulosť. Stalo sa to, v čo nik už nedúfal. Modely Honda Shadow, Kawasaki Vulcan a Suzuki Intruder sa všetky svojim spôsobom priblížili štýlu HD a pritom sa predávali za značne nižšiu cenu ako Harleye. Ale ani jedna z týchto značiek nemohla dosiahnuť celkový efekt motocyklov Harley, či už ako jazdec alebo ako divák. Milwaukee si v 1991 aj dalo spracovať štúdiu, kde zistilo, že 95 % majiteľov HD sú muži vo veku asi 38 rokov a s príjmom 40 000 dolárov ročne. 62 % ich je ženatých a stále podľa štúdie musia prekonať silný odpor svojich manželiek, až konečne vedia, že môžu bez vážnejších komplikácií v rodine doviezť miláčika domov. No HD aj tak žil ďalej popri snahe japonskej konkurencie. A Harley rástol.

Harley Davidson Fat Boy

Súčasťou motocyklového neba, úspechu aj pádov spoločnosti HD a hlavne neskutočného prínosu pre motocykel vo svete – Soichiro Honda umiera vo veku 84 rokov 5. augusta 1991.

Harley uviedol do roku 2000 neskutočnú paletu modelov a aj nový motor Twin Cam 88, ktorý posunul hranicu zase niekam ďalej. V roku 2007 to už bol Twin Cam 96. Ten už má pekných 1584 ccm. Zdvih šiel hore na 111,1 mm a vŕtanie 95,3 mm zostalo zachované. Nová 96 má až do 700 nových dielov ale naďalej zostal napevno v ráme. Nové sú aj valce, horná časť motora a vahadlá. Pre softail je určený model 96B, ktorý má potlačiť až 90 % vibrácií.

Motor Twin Cam 88

96 má 123 Nm krútiaceho momentu pri zhruba 3 400 otáčkach. Plusom je, že štartér je teraz vmontovaný do vnútorného primárneho krytu bez pomocného hriadeľa, čo zlepší studené štartovanie. Piest je ľahší a ojnica tiež. Tá je tiež odľahčená, čo malo za dôsledok zlepšenie výkonu. Aj keď „B“éčko je jemnejšie, celkovo má nová motorizácia kultivovanejšie správanie ako doteraz. Oficiálna správa ďalej tvrdí, že vačka je ľahšia a bol použitý super materiál, čo zaručí jeho dlhú životnosť.

Nové je aj to, že vačkovú reťaz teraz stráži hydraulický napinák. Pôvodne to obstarávalo valčekové ložisko. Olejová pumpa dokáže o 15 % viac cirkulovať a 25 % viac vyplachovať, to znamená že spolu s inteligentným adaptérom na sledovanie chladenia oleja nebude môcť dôjsť k prehriatiu. Pôvodné „íčko“ malo čo do vstrekovania prácu cez 8-stupňovú trysku, dnes to funguje cez 25-stupňovú, čo zaručuje lepšie rozprášenie paliva. To má za následok zníženie emisií. Nové je aj fungovanie senzor-výfuk-managment motora. Modul riadený počítačom ovláda príveru airboxu a zároveň to isté v každom výfuku. Ten to potom riadi podľa zaradeného kvaltu, otáčok a hodnotí pridanie plynu.

Nová je aj 6-stupňová prevodovka, nová skriňa má nové vnútorné uloženie a ložiská. Kolečká sú mierne do šikma a to má za následok lepšie, ľahšie a rýchlejšie radenie. Šestka má mať dobrú odozvu na spotrebu na diaľnici. Zadné kolo poháňa stále ozubený remeň, ktorý je ale teraz užší.

A to je všetko?

Ani nechcem veriť, že je koniec. A čo ja na to? Mám rád svoj Harley. Jazdil som slušné množstvo motoriek, a nepoznal som zlé, ale len jedna sa dotýka môjho srdca...