Test Yamaha WR 250 R

Zoznámenie

Už som sa bál, že nepríde, ale po klasickom meškaní je predsa len tu. Prvý pohľad mi padol na gumy. Ťažko definovateľný variant cestných enduro gúm a intenzívny dážď predchádzajúcich dní sľubujú naozaj zaujímavé zvezenie lesom. Je mi však vysvetlené, že je to dual moto, na cestu aj do terénu, a gumy sú také, ako majú byť. Pri zbežnom pohľade sa dosť podobá s ostrejšou sestrou, pri pozornejšej prehliadke vidieť rozdiely. Asi najväčší je v rámoch a kyvke. Na môj vkus trochu veľa zbytočností, aj keď sú to vlastne iba nevyhnutné veci, čo musia byť kvôli homologizácii na cestu. Niektoré zvláštne detaily, hlavne panel uchytenia ŠPZ, celkovo pôsobí trochu „chudým“ dojmom, možno aj svetlo mohlo byť trochu agresívnejšie, to však neznamená, že výzoru sa dá niečo vyčítať.

Terén

Konečne kopem jednotku a skúšam prvých pár metrov, naklopení, pribrzdení, kôl... Za normálnych okolností som po 10 - 15 minútach ostrej jazdy na trati unavený a potrebujem oddych. WRka ma len dobre rozcvičila. Ergonómia je na jednotku, všetko ideálne rozložené, riadidlá majú správny tvar a polohu, celá moto sa drží ľahko ako pierko, aj vďaka posedu v správnej výške. Skúšali sme ju na poľných cestách, na presunoch, na trati so skokmi, zjazdmi, výjazdmi, toboganmi aj všade inde. A bolo to rovnaké, ľahké a jednoduché. Nejazdili sme iba v lese (resp. pokúšali sa jazdiť iba chvíľu, kvôli blatu a zlému obutiu), ale som si istý že aj tam by to bolo bez problémov. Vďaka jednoduchosti ovládania sú aj rýchlosti vyššie ako by sa zdalo, takže občas je treba čakať na ostatných.

Motor nie je papierovo bohvie čo, nenápadný, nie je prehnane silný, zbytočne „nevyťahuje“ ruky. To ale neznamená že je slabý. Nepozná situácie kde by nevládal, ani prudšie výjazdy nie sú problém, dostatočne akceleruje, rád sa nechá vytáčať. Noo, na motokrosovej trati s ním asi prvé miesto nevyjazdíte, ale všade inde hanbu neurobí. Celkovo príjemne naladený a vyvážený. Mierne výhrady mám k nižším otáčkam, tam sa mu až tak veľmi nechce, ako keby reagoval trochu spomalene. Ale pri tejto moto je škoda jazdiť v nízkych otáčkach, takže žiaden problém. Možno by prospelo zmeniť reťazovú sadu trochu do pomala, na ceste to síce uberie z maximálky, ale v teréne by to pomohlo.

Rýchlosti zapadajú so spojkou, bez spojky, ako mi napadne a stále tak, ako treba. Ide to tak ľahko, že som vlastne ani nepostrehol koľko má rýchlostí (až neskôr som zistil, že 6).

Pruženie ideálne tvrdé, predok nastaviteľný útlm, vzadu aj pružina, nenakopáva, neunavuje, bez problémov filtruje nerovnosti, hlavne väčšie vlny. Pri hrboľoch tesne za sebou je trochu nepokojná, ale to je možno len otázka nastavenia. Skoky zvláda celkom dobre, menšie lepšie, pri väčších ide často na dorazy, to sa ale dá očakávať, keďže to nie je ani kros ani ostré enduro. Pri výjazdoch/zjazdoch sa nezakláňa/nepredkláňa, pôsobí úplne isto. Rám je síce „celkom obyčajný“ ale plne postačuje. Nemám dojem, že sa nejako krúti, láme, nezvláda jazdu. Je akurát.

Brzdy od Yamahy milujem. Mal som možnosť vyskúšať si minulý rok v Uherciach krosy a už vtedy som ich chválil. Ale tieto sa mi zdajú ešte lepšie. Dostať predné koleso do šmyku sa podarí iba ak naozaj chcem, ale aj pri šmyku ide moto stále rovno. Zadná je rovnako dobrá. Občas mám skoro väčšiu radosť z brzdenia ako z pridávania. Škoda rozprávať, proste nádhera.

Kvalita dielov a spracovania je na veľmi vysokej úrovni. Podarilo sa nám to, bohužiaľ, otestovať doslova a do písmena na vlastnej koži. Teda na motorke, pádmi. Ostali po nich škrabance na plastoch, krytoch, odlomené spätné zrkadlo a brzdová páčka. Kto ale nemá škrabance na plastoch a krytoch? Hlavne pri moto do terénu. Aj spätné zrkadlo je iba otázka správneho typu, predávajú sa aj s kĺbom, takže ich stačí iba vymeniť a v teréne zaklopiť na volant. A zlomená brzdová páčka? Stačí domontovať chrániče rúk a žiadna páčka sa už nezlomí. Ináč plasty a smerovky sú pružné, ohybné, po náraze sa zdeformujú a vrátia do správnej polohy. Ako na všetkých dobrých bahniakoch.

K dobrému dojmu z kvality dielov a spracovania prispievajú aj servisné intervaly. Sú ako na cestných moto. Žiadne kontroly po každej jazde, mazania, odvzdušňovania, kontrolovania... Iba jazdiť a jazdiť. Sem tam nejaký ten servis.

Cesta

WRka má v rodnom liste „diaľnice a cesty 1. triedy iba na vlastné nebezpečenstvo“. Cesty 3. triedy, okresky, zabudnuté asfaltky, to je niečo pre ňu. Polojasné nedeľné ráno, zákruta strieda zákrutu, prázdne cesty. Keď si treba urobiť skratku poľom, nie je problém.

Motor, aj keď je to len 250-ka, vládze. Nezrýchľuje ako superšport, ale na rozbité cesty nižších tried postačuje. Horšie je to iba pri predbiehaní, ale aj tam je problémom skôr maximálka ako sila. A hlavne, tam kde má jazdiť, ani veľmi nie je koho predbiehať.

Pri prudkom brzdení podraďovanie o viac ako 2 rýchlosti občas nejde, je treba prespojkovať, ináč je prevodovka rovnako ako v teréne dobrá.

Pruženie a rám ukázali svoju kvalitu aj na asfalte, nerovnosti filtruje ukážkovo, dobre drží stopu, nie je problém ani s klopení. A naklopiť sa dá až prekvapujúco, tak blízko som pri asfalte už dlho nebol. To všetko s úplnou istotou, často pred zákrutou pribrzdím a potom zistím že som ju mohol prejsť o 15 - 20 % rýchlejšie. Trpí iba zadok, predsa len tvrdé pruženie s tvrdým sedadlom a nadskakovanie na dierach a nerovnostiach, nie je to práve sen cestovateľa. Nehovorím že sa nedá, ale dlhšie cesty radšej nie, proti je aj malý objem nádrže.

Aby som zase nemusel písať samé ospevné básne, hodnotenie bŕzd a ergonómie radšej preskočím.

Záver

V robote padla, rýchlo sadám na WRku, kľučkujem pomedzi vlečúce sa autá a už som mimo mesta. Nevyberám si rovnú výpadovku, ale pokrútenú starú cestu, ktorá ma dovedie až k motokrosovej trati. Tam to natriem zopár miestnym borcom na vylágrovaných Čezetách a domov sa vraciam príjemne unavený lesom a vychutnávam západ slnka. Alebo v opačnom poradí?

Osobne by som volil pomer cesta/terén 40/60. Aj keď najradšej by som napísal 100/100, lebo s touto motorkou by som chcel najazdiť dvakrát toľko ako sa dá. Ach, prečo je len ten život taký krátky.

Plusy a mínusy

brzdy, ergonómia, podvozok, servisné intervaly

vzhľadom na určenie som nič výraznejšie nenašiel

PS: Hádanka dňa. Vylúštite podľa úvodu, koľko mám rokov.

Pozadie / Wallpaper

Video:

Pripravili sme aj krátke video z testovačky. Jazdil a zostrihal Tomáš Hajduch - Awia, filmoval Jaro Harly Jerga.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Yamaha	Yuki
Model:	WR 250R	200 GY4
Rok:	2008	2007
Kategória:	Enduro	Enduro
Motor:
Typ motora:	jednovalec (4T)	jednovalec (4T)
Objem:	250 ccm	198.7 ccm
Max. výkon:	30.7 k (22.6 kW) / 10000 ot.	15.64 k (11.50 kW) / 8000 ot.
Max. krútiaci moment:	23.7 Nm / 8000 ot.
Kompresný pomer:	11.8:1
Vŕtanie x Zdvih:	77.0 X 53.6 mm
Palivový system:	vstrekovanie
Rozvod:	DOHC (4V)	SOHC
Chladenie:	kvapalinou	vzduchom
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 6-stupňová	manuálna 5-stupňová
Sekundárny pohon:	reťaz	reťaz
Zdvih vpredu:	270 mm
Zdvih vzadu:	270 mm
Brzdy vpredu:	jednokotúčová	jednokotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	250 mm
Pneu vpredu:	80/100-21M/C 51P
Brzdy vzadu:	jednokotúčová	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	230 mm
Pneu vzadu:	120/80-18M/C 62P
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	126 kg
Výška sedla:	930 mm
Rázvor:	1420 mm
Dĺžka:	2180 mm	2180 mm
Šírka:	810 mm	830 mm
Výška:	1230 mm	1230 mm
Svetlá výška:	300 mm
Objem nádrže:	7.6 l
Dynamické Parametre / Spotreba:
Max. rýchlosť:	130 km/h
Spotreba paliva:	3 l/100km
Dojazd po rezervu:	cca 189 km
Poznámka:
Poznámka:	Cena 199 900 Sk (6.5.2008)