Potrápili sme KTM RC8R na T’N’T Track Days

Kto aspoň trochu pozná politiku KTM, ten vie, že okrem toho, že predáva skvelé motorky, robí aj spústu akcií s možnosťou zajazdiť si na ich modeloch, či už v blate niekde na trati, alebo na rozpálenom asfalte trebárs na parkovisku slúžiacemu ako motardová trať, v premávke alebo na okruhu. KTM-ka si svojich zákazníkov, samozrejme aj tých potenciálnych, skutočne hýčka. Je fajn vedieť, že predajom motorky ich záujem o vás rozhodne nekončí, tento prístup si človek obľúbi veľmi ľahko, ako aj ja.

T’N’T Track Days sú presne príkladom, ako si perfektne zajazdiť na okruhu v tejto spoločnosti a najlepšie je na tom fakt, že vôbec nezáleží, akej značky motorku máte. Honda, Aprilia, Kawasaki alebo KTM, podmienky sú pre všetkých rovnaké. Podrobnosti o akciách robených pod týmto názvom sme vám priniesli nedávno v tomto článku. V skratke ide o celý deň jazdenia na okruhu, čo znamená 5x20 minút v jednej z troch skupín od začiatočníkov až po tých najrýchlejších, pričom koniec dňa uzatvára 40 minútovka pre všetky skupiny. Ak máte chuť, môžete sa prihlásiť aj do T’N’T Cupu, ktorý sa jazdil v priebehu dňa.

Cena za jeden deň na okruhu vás bude stáť približne 130,-€, záleží od okruhu, ale ak urobíte registráciu cez dílera, nie internet na stránke www.ktmraceorange.com , kde nájdete všetky potrebné informácie, dostanete zvýhodnenú cenu 95,-€. V rámci tohto dňa máte nárok na dvadsaťminútovú jazdu na jednej z mnohých RC8 a RC8R-iek, R-kových SuperDukov, alebo aj novinky 990 SMR. Myslím, že takáto jazda určite nikoho neurazí :-). Nám sa podarilo zviesť hlavne na novej RC8R a tiež štandartnej RC8-čke, pretože kým sme sa rozhýbali, všetky jazdy na SuperDukoch a SMR-kách boli beznádejne obsadené. Lenže ísť sa zapísať na jazdu až poobede je „vina“ RC8R, ktorá spôsobila, že už nič iné mi neprichádzalo na rozum. Aj keď nádherne urobený SuperDuke R s Akrapovičmi, to si vyčítam ešte stále.

RC8

Keďže túto motorku sme ešte v rukách nikdy nemali, o to viac som sa na to všetko tešil. Trocha mi vrásky na tvári robila skutočnosť, že na Pannonii som ešte nikdy nebol, navyše sme ju jazdili v opačnom smere, čo bolo pri niektorých zákrutách naozaj zaujímavé, ale hlavne prvá jazda v sezóne a hneď na 155-koňovom dvojvalci (R-ka má koní 165) s objemom bezmála 1200 kubických centimetrov. Rozhodne by som si na začiatok vybral niečo iné, keby som mohol. Podrobnejšie sme vám jej predstavenie priniesli v tomto článku.

RC8-čka mi nikdy nejako extra dizajnom neprirástla k srdcu, diskutabilná je hlavne predná časť s tvarom bicyklovej „sedanky“, ale inak v tom bol cítiť smrad benzínu a ožmolkovaných pneumatík. Čistý závoďák, to vám dáva RC8 vedieť už na stojane a dovolím si tvrdiť, že snáď len R6-tka môže v tomto smere konkurovať. Ostro zdvihnutá podsedlovka, nahrbený predok, samá ostrá hrana, jednoducho agresivita už na pohľad, tak to milujem. A pravdu povediac, časom ma RC8-čka úplne dostala a oslovuje ma viac ako 1198-čka Ducati, ktorá je bez pochyby jednou z najkrajších motoriek na svete, ale mne príde na okruhové jazdenie až príliš nastrojená. Nuž, dúfam, že tento môj osobný názor nespôsobí vojnu v diskusii, ako to už býva zvykom.

Na to, že sa píše rok 2009 a nové motorky bývajú vo väčšine prípadov až nechutne tiché, je zvukový prejav RC8 krásne dunivý, to je dobrá správa. Po nasadnutí za riadítka (spisovne sa to píše „kormidlo“, ale z pochopiteľného dôvodu sa budem tomuto výrazu vyhýbať :-)) je však rázom pocit závoďáku preč a nie je to vôbec na škodu. Riaditká nie sú 3 centimetre nad zemou, ale dostatočne vysoko na to, aby jazda nebola nepohodlná, ale zároveň ste nesedeli ako na Goldwingu. Pozícia stupačiek je naopak nižšie ako to býva u superšportov zvykom, čo vyvoláva absolútny pocit pohody, žiadne prispôsobovanie sa motorke. Úzka stavba rámu vďaka dvojvalcovej koncepcii napriek tomu nedovoľovala vláčenie stupačiek po zemi, čo je u niektorých „japoncov“ bežné aj na normálnej ceste. Ďalšie plus pre mnohých bude, že RC8 nie je žiadna vychrtlina, ale kus motorky pre normálneho Európana, ktorý nemusí mať kolená pritisnuté k brade a pri malom vystrčení hlavy spoza plexiskla mu ju nejde hneď odtrhnúť. Funkčnosť kapotky je perfektná a s vetrom som za celý deň ani raz nebojoval.

155 koní sa už dnes nemusí zdať hodnota, nad ktorou by sa naše jazyky rolovali až na koberec, ale každý dobre vie, že veľký výkon je na nič, keď sa nedá správne využiť. Využiteľnosť motora LC8 v RC8 je ale úplne perfektná. Typický dvojvalcový katapult zo zákruty, kedy cítite, ako sa zadná pneumatika zakusuje do rozpáleného asfaltu a všetko si krásne kontrolujete. Nechýba mu spodok, ale ani energická špička otáčok. Vstrekovanie je príjemne vyladené a pri ubraní a opätovnom pridaní v zákrute som bol úplne v kľude. Ani na sekundu ma neprestal baviť a toľko kritizované vibrácie vo vyšších otáčkach som vôbec necítil. Výkon má krásne lineárnu krivku a nikde som necítil žiadne prepady, len masívny krútiaci moment v celom rozsahu. Napriek tomu, že je motor silný, nie je určite zákerný a nepredvídateľný, čo ma pravdupovediac dosť prekvapilo. Netreba sa toľko strachovať, kedy sa to utrhne, i keď ťažké to určite nebude. Je pravda, že na rovinke mu bude oproti 180-koňovým štvorvalcom chýbať rýchlosť, s tým sa treba zmieriť, no mne to vôbec nevadilo.

Všetko som si vynahradil v zákrutách a na brzdách, kde má RC8 naozaj navrch. Ovládateľnosť je nádherne jednoduchá a nie je potreba ju prehovárať k rýchlemu zalomeniu a bleskovému výjazdu, pričom jej to neubralo na stabilite vo väčších rýchlostiach. Stabilite prispieval taktiež sériovo montovaný tlmič riadenia, ktorý som využíval hlavne pri prejazdoch horizontov a dopade prednej pneumatiky späť na asfalt. Pannonia je pomalší okruh, kde je postavená ľahkosť ovládania a využiteľnosť nad maximálnu rýchlosť, čo je presne prípad novinky roku 2008 od KTM. A tie brzdy, to je skutočne SILA! Monobloky od Bremba zastavujúce hádam na desatich metroch zo 100 km/h, skutočný úkaz. Brzdí to „šíleně“, aj keď lepší pocit na páčke som mal práve na RC8R, ktorá by mala mať brzdy rovnaké.

RC8R

R-ková verzia sa od štandartnej verzie okrem ceny odlišuje zvýšeným objemom o necelých 50 ccm a s tým spojeným navýšením výkonu o 10 koní na solidných 165, čo je už slušná porcia, ktorá sa dá dokúpením závodného kitu zvýšiť až na konečných 180 koní. Rázvor sa skrátil o 6 mm a o rovnakú hodnotu narástla naopak stopa. 5-lúčové ráfiky boli nahradené krásnymi kovanými od Marchesini, pribudlo zopár karbónových dielov a hmotnosť klesla o 2 kilogramy na celkových 182 kilov s náplňami bez benzínu. Nádherné je tiež závodne ladené čierno-biele lakovanie s oranžovým rámom.

Ak mám porovnať túto vylepšenú verziu s klasickou RC8 amatérskymi očami, určite je tam cítiť navýšenie výkonu najmä vo vyšších otáčkach. 10 koní nie je nijak drastický nárast, ale pocitovo je to poznať. Ako som už spomenul, ovládateľnosť RC8-čky je perfektná, ale tu mi to prišlo ešte o chlp lepšie, na čom sa podpísali zrejme ľahšie ráfiky. Pruženie je na oboch verziách extra trieda a mal som v ňom absolútnu dôveru. Spätnú väzbu prednej USD-čky pri brzdení a v náklone je ťažké komentovať inak ako PARÁDA rovnako ako zadný centrál. Pruženiu na bežné cesty je vytýkané, že je možno príliš tvrdé a tým pádom nepohodlné, ale ja k tomu poviem len toľko, že na okruhu, kde je táto motorka určená je nastavené, ako hovoril pri už historických komentároch MotoGP na Eurosporte Joska Kubíček, „pár ekscelánc“. A vôbec, ak chcete pohodlného superšporta a cestovať cez víkendy do Tatier alebo Álp, poobhliadnite sa po niečom inom. Nie, že by sa to na RC8(R) nedalo, je to len o ľudskej fajnovosti, pozícia stupačka, sedlo, riadítka určite nebudú problém, no bude jej tam škoda prdkať si to 100-vkou krajinkou. Bola postavená pre rýchlosť a tú si užijete len na okruhu. Štandartná RC8 mala občas trochu problém so zaradením rýchlosti a trafil som falošný neutrál, čo bolo na R-ke omnoho lepšie. Na prevodovke RC8-čiek malo dôjsť totiž spätne k malej úprave vedúcej k eliminácii tohto nedostatku a vyzeralo to tak, že tento kus to ešte neabsolvoval.

RC8R je celkovo lepšia a vždy som mal na výber medzi ňou a RC8. Najviac som nohu prehadzoval práve cez RC8R, nie preto, že by som bol namäkko z toho, že je exkluzívnejšia a drahšia, ale proste preto, lebo je lepšia.

Stojí za zmienku, že KTM ako jedna z mála obúva na svoje športové motorky hneď v základe poriadne pneumatiky a nie nejaké tvrdé ozembuchy vhodné tak na jazdu s maximálne 12° náklonom a vlažnými výjazdmi. Pirelli Supercorsa SP, homologovaná verzia závodných zmesových SC-čiek sa ukázala ako super voľba na takéto občasné okruhové jazdy. Hold európske motorky boli v tomto vždy iné.

RC8(R) si nekúpi určite nikto, kto hľadí na spotrebu a prevádzkové náklady celkovo, kto chce cestovať, kto má hlbšie do vrecka. Cacao sa ma na Pannonii pýtal, či by som si ju niekedy kúpil, niekedy, kedy by som neriešil cenu. Po dvoch jazdách som mu povedal, že nie, ale ku koncu dňa som mal jasno. 4-valcom na závodoch by motoricky možno nestačila, no ten pocit ako na nej krúžite každé kolečko s úsmevom ako dvere od šopy sa s japonskými motorkami porovnáva ťažko. Ako dvojvalcový závislák sa musím priznať, že RC8(R) je oveľa väčší zážitok. Či vy jazdíte na motorkách pre niečo iné?

Záverom chcem za tento skvelý deň poďakovať Mircovi Lackovi z KTM CEE, ktorý nás ako jediných zo Slovenska na túto akciu pozval a dúfam, že podobných pozvaní bude pribúdať. Ďakujeme!

Redaktori motoride.sk jazdia v oblečení 4SR.

Foto: Cacao

Pozadie / Wallpaper