Tam a ešte kúsok ďalej alebo 3950 km na Honde XR125L 2/2

4. deň

Neskoré vstávanie a deň plný offroad-ového jazdenia po okolitých horách dopadol nad moje očakávania, kým Faraón čerpal energiu z miestneho vzduchu a prechádzok po okolí.

5.deň

Ráno raňajky, rozlúčka s "kamošmi" a riaditeľom, ktorí nám priali skorý a bezpečný návrat domov. Čo? Domov? Na moje počudovanie len pokrútili hlavami keď sa dozvedeli, že odtiaľ nemám namierené domov! Po rannej serpentínovej rozcvičke pokračujeme pozdlĺž nádherných "kamenných" Álp a počasie nám praje! Krásna slnečná 33° nedeľa nám čoraz viac vyčaruje úsmev na ceste. Mestá Albertville a Grenoble sú na moje počudovanie takmer prázdne. To asi tá nedeľa! A, asi som to zakríkol! Pri Gap-e sa dostávame do nekonečnej kolóny dovolenkárov, ktorých obiehame. Veď kto by na motorke čakal v kolóne? Teda, nájdu sa aj svetlé výnimky ako jeden Francúz na CBF-ke, ktorý poctivo stál v kolóne až kým sme neprefrčali okolo. To ako sme prebehli okolo neho asi rapídne zmenilo jeho názor na čakanie v kolóne, lebo po niekoľkých minútach som ho videl za nami v späťáku. Po niekoľko minútovej jazde v ľavom pruhu sa dostávame na čelo kolóny a pokračujeme v ceste. Chalan na CBF-ke išiel ešte pár km s nami, potom nás predbehol, zakýval a odbočil niekam smerom na Orange/Avignon. My však pokračujeme rovno smerom na Cannes. V Dignes les Bains opäť začínajú serpentíny. Aha aká nádherná cesta! Tam! Tam na úbočí tamtej hory! Vyzerá ako slíž! No o pár minút neskôr si to valíme po slíži. Sranda, ako majú urobené tie cesty! Cesta na úbočí hory, pod ňou len 50 metrová roklina a žiadna zábrana. Len sem-tam nejaký 30 cm vysoký múrik a to je všetko. Po príchode do Seillans ostávame v nemom úžase! Mestečko malo nejaké slávnosti a súčasťou bolo množstvo motorkárov s trialovou exibíciou, na ktorú sme prišli až na záver. Po pohľade na cestu som si domyslel, že stunt show už tiež asi skončila. Po krátkej pauzičke pokračujeme v ceste. Hmm... Cannes je už len 10 km a ešte stále sme v takých horských serpentínach, že nie je vidieť na more! Až nejakých pár kilometrov pred mestom máme konečne výhľad na more a mesto. Cannes! Konečne! Krásne mesto s množstvom pláží a jácht pohupujúcich sa na mori. Kemp za slušnú cenu nachádzame až niekde medzi Théoule a Saint Raphael. Po rozbalení stanu konečne vychutnávame more, jeho vlny a krásny západ slnka. Večer sme sa vybrali na malú prechádzku do mesta no nič zaujímavého sme nenašli, tak sa vraciame do kempu.

6. deň

Ráno vstávame a hneď sadáme na mašiny, lebo chceme vidieť Saint Tropez. Mesto, ktoré je preslávené filmom "Žandár zo Saint Tropez". Po príchode však zažívam trpké sklamanie! Okolie policajnej stanice z filmu je na zaplakanie. Pre Francúzov je to iba film. Nič viac.

Preto po raňajkách pred stanicou vyrážame naspäť do kempu vykúpať sa, pobaliť veci a pokračovať po pobreží cez Nice až do Monte Carlo. Monte Carlo - Monaco je mesto milionárov, podľa toho vyzeral aj prístav, budovy, hotely a kasíno. Hmm... formula, ktorá sa tu jazdí ide, áno, cez tunel! To je ono! Tunel, a tu je! Pekné červeno-biele prúžky pri ceste. Nachvíľu som sa cítil ako pretekár na trati. Cesta nás vyviedla hore nad mesto, odkiaľ sme mali prekrásny pohľad na mesto. Odtiaľ smerujeme do Menton-u a cez hranice do Talianska. Obedná prestávka sa nám ušla v San Reme. Západ slnka a kemp objavujeme v Savone. Krása a čistota ligúrskeho mora mi vážne učarovala. Po zalazení do stanu sa zobúdzam na divné pukanie. Pozriem napravo a vidím Faraóna ako zápasí so svojou samonafukovacou karimatkou. Niekde sa mu spravila diera, tak spal do rána s hlavou na vaku.

7. deň

Okolo piatej ráno sa budím na klopkanie dažďa na stan. Preto sa teperím z "lehňa" a idem zvesiť veci nech nezmoknú. Potom zaliezam aj s vecami opäť do stanu a spím ďalej. Ráno je trošku zamračené, ale teplé. Keď sme mali všetko pobalené a vychádzali sme z areálu kempu na hlavnú cestu, začalo liať ako z krhly. Pred Arenzom však pršať prestalo. Mesto Génova ma prekvapilo svojou rozlohou. Asi 5 km sme išli po hlavnej a nikde žiadna odbočka. Preto stojíme na pumpe a pýtame sa na cestu. Na našu otázku bola odpoveď: "Áno, idete dobre. Pokračujte ešte 30 km rovno a keď dorazíte do centra zbadáte už tabule." Čo? 30 km? Ten pumpár asi nemá odhad. Ale po 15 km jazdy zisťujem, že ešte stále niesme v centre a treba pokračovať ďalej. Ujo pumpár mal pravdu! Prešli sme 33 km a ocitli sme sa v centre mesta! Prvá križovatka rovno, druhá vpravo a už sme na ceste von z mesta. Horské cesty, typické talianske dedinky a cesta do Piacenzy. Za Cremonou dávame obed, no nikto nám nerozumie. Zahraniční turisti tu asi nebývajú často, ale rukami a čašníčkynou lámanou angličtino-nemčinou si pýtame cestoviny a rizoto. Po zaplatení obedu nám na cestu ešte zakývala. Mantova a nudné cesty až k mestu Chioggia. Tu nachádzame kemp a porovnávame Jadranské more s Ligúrskym (neporovnateľné). Deň sa pre nás končí prechádzkou po vysvietenom meste a prístave.

8.deň

Ráno sa budím s meninovým pocitom. Faraónovi želám všetko najlepšie a na raňajky si dávame miestny nutelový koláč s mliekom. Krátka jazda po Benátkach ma vážne dostala. Mesto postavené na koloch. Miesto MHD lode, pre turistov gondoly. Jeden most, ktorý vedie do mesta a von z mesta. Proste nádhera, ktorú treba vidieť!

Krátka zastávka v Lignano,
ktoré je nazývané aj ako talianska Florida. Áno! Všade samý slnečník,
lehátka a dovolenkári. V ceste pokračujeme až do Triestu, kde za
hranicami asi 15 metrov pred pumpou dochádza Faraónovi benzín. Na
neutráli bezpečne doráža k čerpaciemu stojanu a dáva nádrž doplna. Od
hraníc pokračujeme na Koper až do mesta Izola. Izolu som si dosť
obľúbil, preto mi to nedalo a musel som sa ta vrátiť. Kúpeľ v mori,
večera a znova vlny. To bolo zakončenie meninového dňa.

9. deň

Ráno nás prekvapila slušná zima. Čím viac sme sa blížili k Lubljane, tým viac prituhovalo. Za Lubljanou nebola až taká zima, ale začalo pršať. No, nie pršať, ale liať. Kým sme zastavili na najbližšej pumpe aby sme navliekli nepremoky, museli sme sa prezliekať do suchého. V daždi pokračujeme až k Mariboru. Tam vyšlo slnko a oteplilo sa o 15°C. Dávame obed, tankujeme a vstupujeme do Maďarska. Kvalitné maďarské cesty mi dodávali úsmev do tváre, že som tak blízko domu. Navečer sme dorazili do Gyor-u a akosi sa nevieme odtiaľ vymotať. Nakoniec nachádzame správnu cestu a po pár km sme v Medveďove. V Dunajskej Strede sme ešte tankovali ale potom nás už nič nezastavilo na ceste domov. Domov sme dorazili pri západe slnka s dobrým pocitom, novými zážitkami a 3950-timi kilometrami za sebou.