Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28535

Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (16995)

Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11540)

Hodnotenie:

(24 hodnotení)

Diskusia k článku (47)

Tlač

Tréning jazdy na vlastnej koži s inštruktorom v pätách!

Zdieľať

Pridané: 28.09.2009 Autor: Redakcia Motoride.sk
Čitatelia: 17497 [Bleskovky - Predstavujeme]

So značkou SuperDRIVE ste sa na motoride určite už viackrát stretli, či už v článkoch o prvej motoškole alebo v našich fórach. Čo sa však za touto jazdou s inštruktorom skrýva, sme chceli zažiť na vlastnej koži.

Seriál článkov - Bezpečnosť na cestách:

Predchádzajúci | Seriál článkov: Bezpečnosť na cestách | Nasledujúci

V nedeľu 13. septembra sme sa zúčastnili kurzu v paddocku, kde SuperDRIVE otvoril svoj tréningový areál, prvý na Slovensku. A kde inde začať s osvetou, ak nie práve na známej Pezinskej Babe.

Nedeľný, takzvaný základný kurz, je určený ako pre začiatočníkov, tak pre pokročilých. Myslím, že aj skúsený jazdec si z kurzu veľa odnesie. Táto akadémia bezpečnej a profesionálnej jazdy na motocykli prináša chýbajúcu alternatívu výchovy jazdcov na novej úrovni. Informácie, skúsenosti, osobný tréning a neustále konzultácie, ktoré vám neposkytne v kurze žiadna autoškola. Tréningový program je postavený na skúsenostiach jazdcov z celej Európy. Teória je okrem technických faktov a jazdeckých zručností kombinovaná s psychológiou jazdy. Informácie, ktoré často riešite len v mentálnej rovine. Následne jazdy - cviky sú navrhnuté tak, aby na seba plynule nadväzovali a zapadali do seba. Akonáhle jazdec zvládne jeden cvik, má predpoklad k tomu, aby mohol zvládnuť cvik druhý. Kombinácia jednotlivých modulov a dráh ktoré jazdci absolvujú je rovnaká, aká sa používa v areáloch a na okruhoch v rakúskom Teesdorfe či Melku, na nemeckom Nurburgringu či v Talianskom Misane.

Celé to začalo o deviatej ráno príchodom na pezinský paddock. Pozerám si evidenčné čísla na motocykloch z polovice Slovenska, prvá Bratislava, potom Trnava, Šaľa, aj Žilina. Hneď po príchode nás privítal hlavný inštruktor SuperDRIVE Moto Matúš Podstrelenec. Žiadny odstup, jednoducho ahoj a vitajte. Poobzeral si naše stroje, pohľadom kontroloval čo komu na motorke ako sedí a následne sme sa presunuli z parkoviska do učebne.

Teória - všetko sa začína v školských laviciach

Aby sme začali podľa harmonogramu, išli sme po pár minútach na vec... Každý z nás odpovedal inštruktorovi na jeho otázky. A tak sme stručne prebrali, čo od kurzu očakávame, v čom sa chceme zlepšiť, čomu sa potrebujeme venovať viac. Nasledovala teória od výberu oblečenia, prilby, po základné ovládanie motocykla, posed, pohľad, držanie tela, fyzika a mechanika jazdy po detailné vysvetlenie jazdeckých štýlov.

Základom správnej jazdy sú znalosti teórie

Celý výklad prelína diskusia s hlbším rozoberaním jednotlivých oblastí. Matúš potvrdil, že medzi obľúbené témy patria pneumatiky, ovládanie motorky, pohľad a posed s povestným vysadením kolena na vozovku. Ak niekto prišiel s otázkou, snažil sa do detailov rozobrať ako na to. Nechýbali nákresy a samozrejme inštruktážne videá. Jazdci často robia elementárne chyby už v základe, ktoré na tréningu so SuperDRIVE môže každý odstrániť. Nič nie je lepšie ako vedieť ako na to... Ale to sme stále v teórii.

Konečne jazdenie #1 - jazda pomalosti

Hodiny ukazujú niečo pred trištvrte na jedenásť, začíname sa obliekať a vyrážame na to! Sadneme na motorky, ktoré zohrejeme niekoľkými kolami okolo areálu a pomaly si obzeráme pripravenú trať... Doslova kužeľový chaos. Pohľad z najvyššieho bodu paddocku však ukazuje, že má svoje pravidlá. Postupne prechádzame na spodnú tréningovú plochu, kde trénujeme pomalú jazdu. Matúš nám vysvetľuje nevyhnutnosť jej zvládnutia a fakt, že zručnosti z pomalej jazdy si so sebou prenesieme do dynamiky. Dôraz sa kladie na vedenie pohľadu, na plynulé a pomalé prejdenie trate s dôrazom na čo najvyššiu kvalitu cviku. Prvé kolo sa snažíte vôbec udržať v úzkych zákrutách na motorke, v druhom si už kontrolujete ruky, nohy a v ďalšom nájazd do zákruty. Medzitým pohľad priamo pred seba s následným dotykom nohy na zem. Každému sa individuálne venuje.

Porada v akcii

Medzitým druhý inštruktor Palo Novosád prechádza trať s druhou skupinou a vysvetľuje ako na stabilitu stroja, ktorý pod 15km/h nemá takmer žiadne zotrvačné sily. Udržať sa bez dotyku nohy na zem a bezchybne prejsť trať je namáhavé. Inštruktor cez motory kričí ako viesť pohľad a kedy zadnou brzdou stabilizovať motorku, na prednú brzdu musíme zabudnúť.

Konečne jazdenie #2 - slalom, náklon, kužele

Po tejto úvodnej časti sa presúvame na horný areál, kde si prejdeme rýchly slalom s nácvikom náklonu. Druhá trať vyzerá jednoduchšie, ale po niekoľkých kolách sme zastavení a vysvetľujeme si techniku. Ideme na to a celý cvik sa odrazu rozrastá s prejazdom na koľajnicu, cez ktorú musíte prejsť sakra presne a pomaly. Následne sa tempo sťaží pomalým slalomom, kde máte niečo viac ako 3 metre na otočenie vášho stroja do každej strany a po tomto zázraku jazdy vás stopne trial stop. Až po prísnom pohľade, ktorý mi dáva na znamenie, ako som to zvládol, sa zaradím do poradia a premýšľam ako zvládnuť celú trať. Tá sa v druhej polhodine zmení a ja sa musím z motorky vykloniť ešte viac. Jemnejšie stlačiť spojku, popri tom pracovať s plynom a zadnou brzdou. Do toho môj posed a ladnosť zvládnutia cviku, kam som to pozeral? Noha je už na zemi, motorka prešla kužeľ a skúšam začať odznova.

Malý oddych nezaškodí

Radosť z môjho trápenia preťala obedná pauza. Inštruktori nám pomohli obliecť bezpečnostné vesty s nápisom motoškola, aby sme sa v pohode dostali Pezinskou Babou na jej samý vrch do príjemného penziónu. Ideme v kolóne jeden za druhým, v ideálnej stope. Kopírujeme inštruktora, šiesty jazdec piateho, tretí druhého a popri tom nad všetkým premýšľame. Zaparkujeme naše stroje vedľa seba a spoločne si sadáme. Vonku parkuje jeden stroj za druhým a cez okno nám slnko svieti rovno na stôl.

A naspäť do práce

Popri obede je priestor sa o všeličom porozprávať a každý pri stole má množstvo otázok a zážitkov. Po dobrom obede sa opäť a vo vestách presúvame späť do paddocku. Dole sme boli akosi rýchlejšie a v paddocku už každý z nás zarovná motorku pred inštruktora, ktorý pokračuje ďalej v tréningu. Snaží sa venovať všetkým a každému, aby vystihol konkrétne nedostatky každého z nás. Pozorne sleduje celú dráhu a každú chvíľu odtrhne jedného z nás a rozoberie s ním ako na to. Po slalome, koľajnici, malom slalome, trial stope nás čaká ešte jazda v osmičkách s vysadnutím do opačnej strany náklonu. Ozaj už cítiť celé telo.

Krízovky

To už prejde ďalšia hodina jazdy a nasleduje vyhýbací manéver v kríze, núdzové brzdy, technika zastavenia na prednej zadnej a kombinácia brzdenia. Zvyšuje sa rýchlosť a ostrosť kurzu, celé sa to zdynamizovalo a odrazu už využívame celý areál. Všetko má svoju techniku, ktorú musíme zvládnuť, kým sa dostaneme k samotným jazdeckým štýlom. Tie začíname odtlačením stroja s jazdou na veľkom kruhu a následne s prehodením náklonu v dvoch smeroch na ďalšom kruhu. Asfalt je už pokreslený od pneumatík. Nasleduje položenie stroja a ja si kontrolujem pohľad s rovinou a tak nestrácam prehľad o mojom reálnom náklone. Inštruktori nás postupne odchytávali a upravovali naše sedenie a pohľady. Posed príliš vzadu, inokedy príliš vpredu, nohy opäť len zavesené v stupačkách, stláčanie spojky na doraz a doslova kopanie trojky, štvorky. Kamsi to zmizlo, hoci telo som posúval po tom, čo som mal pred očami a v hlave aktuálne z motoškoly. Na motorkách sme postupne získavali istotu.

Od roztrasenej figúrky k šuchnutým stupačkám

Krúženie nás baví! A prešli sme na vysadanie. Možno sen každého jazdca, ale jazdecký štýl, ktorý sa ideálne učí mimo premávky. Žiadny stres, premávka, nekvalitný povrch ešte aj vonkajšia teplota bola ideálna. Odrazu sa trať upravila a kužele sa poposúvali tak, že vytvorili súvislý okruh. Ten sa dal ešte modelovať a začali sme akoby s ďalším kurzom. Opäť sme prešli teóriou odznova, odrazu sme sa začali hýbať oveľa viac. Rýchlosť sa zvyšovala priamo úmerne s náklonom a poriadne nízko to dal dole aj Peťo s Transalpom. Inštruktor každé kolo korigoval jednotlivých jazdcov, odbúraval postupne zábrany a zlepšoval techniku. Malá pauza a ďalšie jazdy. Prešla takmer hodina a poniektorí už boli poriadne nízko, čo dokazovali aj zošúchané značky na pneumatikách.

Odrazu vaše podvedomie spolupracuje s ovládaním motocykla nohami na stupačkách. Na základnom kurze jazdec pochopí ako na to a priblíži sa oveľa viac limitom svojho stroja. Nikto nerezal zákruty so slajderom o zem, to nebola podstata tohto výcviku, ale každý pochopil, že je to možné. Juraj zo Žiliny už posledné kolá šuchol stupačky, takže sa spolu stretneme asi na kurze pre pokročilých. Len tréning a nové skúsenosti umožnia vychutnať si nový pocit z dokonalej jazdy. Po celom dni, ktorý skončil o pol piatej, sme unavení sadli späť do lavíc a zhodnotili celý deň. Na každého z nás prišlo. Ešte sme nejaký čas riešili naše pocity a techniku jazdy.

Účastníci zájazdu

Aby som sa vrátil v čase, každý z nás mal nejakú predstavu, aká bola a čo každému z nás kurz vlastne dal? Preto som si pripravil pre účastníkov kurzu zopár otázok:

Prečo si sa rozhodol zúčastniť sa takéhoto kurzu?
Čo si očakával od základného kurzu na Pezinskej Babe, splnil tvoje očakávania?
Čo sa ti na akcii najviac páčilo, čo by si prípadne zmenil/a, vylepšil/a?
Plánuješ absolvovať niektorý z ďalších kurzov?
Po týždni jazdenia od akcie je asi príliš skoro hodnotiť jazdecké zlepšenie. Vnímaš premávku a jazdenie ako také po absolvovaní kurzu inak?

Odpovede

Ing. Peter Gašpierik - Express

Keďže motoškolu som absolvoval v 18, čiže pred 6 rokmi a tam sme toho veľa nenajazdili ani nenatrénovali, vlastne celý môj výcvik bol v uzavretom areáli, kde nám inštruktor dal moto, myslím MZ125, a jazdili sme dokola a to bolo asi všetko. Na motorke som nikdy na ceste nejazdil, nie som klasický motorkár, ktorý začína od 50 ccm a potom ide hore. Ja som rok pojazdil v teréne na starej XT600 a teraz mam Transalpa. Ohľadom jazdenia v premávke som sa nemal od koho čo to dozvedieť, opýtať, len čo som si knihu kúpil a tam sa dozvedel pár vecí. To bolo asi všetko, čo som vedel o jazde na motorke. Preto som sa rozhodol absolvovať výcvik na Pezinskej Babe, aby mi mohol kvalifikovaný inštruktor ukázať a povedať, toto rob tak, toto tak a toto nerob vôbec. Taktiež som si chcel vyskúšať, čo vlastne spolu s moto zvládneme a čo je už veľa a lepšie miesto ako na kurze som nenašiel. Taktiež som chcel zvýšiť bezpečnosť jazdy a natrénovať kritické situácie, ktoré sa mi na ceste môžu stať.

*Očakával som teoretický výklad jazdy na motorke, spolu s praktickým tréningom, čo sa aj do bodky naplnilo. Taktiež som bol rad, že inštruktori nám vedeli povedať svoje postrehy ako vyriešiť prípadnú situáciu, ktorú neočakávaš.

*Najviac sa mi na akcii páčil prístup inštruktorov, pripravenosť, teória a samozrejme praktické jazdy v paddocku, ktoré boli pripravene na 1. Tiež sa mi páčilo, že hneď ako videl niektorý z inštruktorov, že robíš niečo zle, tak ti to vysvetlili a upozorňovali ťa na nedostatky počas celého výcviku, až kým si to nezačal robiť správne. Zmeniť by som nechcel nič, ale čo mi chýbalo a na to som si spomenul až doma, že sme mohli skúsiť každý svoju moto položiť na zem a nacvičiť si techniku zdvíhania. Aj keď ja to už a svojej moto mám nechtiac nacvičené. :-)

*Ako spomínali inštruktori, keď sa im podarí vybaviť areál na Slovakiaringu a tam budú ďalšie kurzy, tak áno chcel by som. Do Rakúska, kde je teraz pokročilejší kurz, by som asi nešiel.

Premávku a hlavne prípravu a prejazd zákrutami vnímam lepšie, viem kam sa mám pozerať ako tlačiť, položiť, vysadnúť z motorky a tým sa cítim bezpečnejšie. Taktiež si viac verím v úspešne zvládnutie kritickej situácie, ktorá sa môže pri jazde na moto stať.

Juraj cermo Čermák

Motorku som kúpil tohto roku a začal de facto aj intenzívne jazdiť, ale mal som stále strach na nej si to užívať ako ostatní. Keď som našiel kurz Motodrivu na nete, prišlo mi to ako dobré pokračovanie vo "vzdelávaní" na motorke, keďže normálna auto/motoškola ľuďom teraz nedá naozaj nič z jazdeckého umenia.

*Od chalanov zo SuperDrive som očakával bližšie zoznámenie s vlastným strojom a limitmi samotného jazdca. Keďže majú za sebou bohatú motohistóriu a myslím, že ich poznatky boli/sú relevantné, dokázali odbúrať môj strach v zákrutách a celkovo zlepšiť užívanie si samotnej jazdy.

*Páčil sa mi hlavne osobný prístup, sledujú každého jedného účastníka kurzu samostatne, konzultujú každého chyby s daným jazdcom, priestor pod Pezinskou babou bol ideálny na takýto typ kurzu. Jediné čo je možno náročné na jazdcov, že to je len jednodňový kurz. Ale pri troche sústredenia si odtiaľ človek odnesie veľa poznatkov, ktoré potom (záleží na ňom samotnom) zužitkuje na cestách.

*Určite porozmýšľam ešte aj nad ďalším kurzom, ale to ešte bude treba si osvojiť všetky praktiky, ktoré ma chalani naučili.

Za ten týždeň od kurzu som najazdil ďalších cca 1000 km a začal som si jazdu užívať už odvtedy, ako sme odišli spod Pezinskej Baby. Domov do Žiliny ma čakal ešte "menší" výletík, ale už tam som si začal zvykať/osvojovať praktiky, ktoré mi o 100% zlepšili pocit z jazdy.

Do tohto kurzu som išiel s najazdenými asi 6000 km na moto, takže nebol som úplný začiatočník po motoškole. Ale vrelo to odporúčam všetkým začínajúcim motorkárom, ktorí si v daný rok kúpia svojho vysnívaného dvojkolesového tátoša, zvyknú si na neho aspoň pár tisíc km a chcú si ho užívať na maximálne. Ďakujem veľmi pekne chalanom zo SuperDrive za rady pri zlepšovaní sa v jazde.

Jozef Janík - olgoj

Mám už za sebou pár tisíc turistických km, ale neberiem to ako dostačujúce. Na aute podľa mňa musíme najazdiť pár desiatok tisíc km, kým môžeme povedať, že sme „hotoví vodiči“ a pritom jazda na motorke je vo viacerých oblastiach náročnejšia. Jednoducho všetko chce prax a tak som sa rozhodol, že kvôli novým skúsenostiam a aj vlastnej bezpečnosti skúsim kurz Superdrive.
Priznám sa, že ma kurz zaujal viac ako som pred ním predpokladal. Mám problémy s pomalou jazdou. Jazdiť vyššou rýchlosťou je jednoduchšie ako motorku dobre ovládať v nižšej rýchlosti. Vzhľadom na to, že mám veľkú, ťažkú a relatívne nemotornú motorku, očakával som nejaké cvičenia, ktoré pomôžu k získaniu istoty a samozrejme chcel som odpozorovať grify od skúsenejších jazdcov.
Splnilo sa mi to k mojej najväčšej spokojnosti. Je samozrejmé, že jednodenný kurz z nikoho neurobí Rossiho, ale každý môže zistiť, v čom má skutočné nedostatky a formou cvičenia a upozornení dostane návod, čo a ako robiť, aby ich postupne prekonal.
Akcia bola fakt dobrá a keď mám byť trochu sebecký, najviac sa mi páčilo, že aj keď som pri prvom prejazde kužeľovou dráhou zhodil možno viac kužeľov, ako tam reálne bolo, predsa sa mi nakoniec podarilo urobiť niekoľko čistých kôl.

Takéto kurzy sú určite dobrá vec a možno pôjdem aj na ďalší, ale najskôr musím „pretaviť“ do praxe poznatky z tohto môjho prvého.

Zatiaľ nemôžem hodnotiť moje jazdecké zlepšenie, lebo od utorka som bol chorý a na motorku som sa nedostal. Ale priznám sa, že keď som po kužeľovom krúžení a nácviku rôznych techník náklonov prešiel na cestu s reálnymi zákrutami, prechádzal som nimi oveľa pohodovejšie. Jednoducho sa potvrdila stará pravda: ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.

Diana Kočanová

Tento kurz som dostala od priateľa viac menej ako prekvapenie, nakoľko som už dlho nesedela na motorke. Od kurzu som očakávala veľa potrebných informácií k jazde a tým, že som dlho nejazdila som sa do toho znovu chcela dostať. Tiež som očakávala rady a feedback od skúsených inštruktorov. Akcia sa mi ako celok páčila, hlavne oceňujem to, že nás tam nebolo veľa a mali sme viac priestoru na precvičovanie. Určite sa rada zúčastním aj ďalších kurzov, avšak najskôr asi budúci rok, nakoľko sezóna pomaly končí. Je pravda, že od kurzu ubehlo len pár dní, ale osobne vnímam zlepšenie pri jazde.

Viac info o cenách a iných detailoch nájdeš na http://moto.superdrive.sk/

Pridané: 28.09.2009 Autor: Redakcia Motoride.sk Zdieľať