PRVÉ ALPY 2/4

2. deň, 5.9.2002 (štvrtok): Zams - Imst - HAHNTENN JOCH (1903m) - Elmen - Stanzach - Namlos - BERWANGER SATTEL (1530m) - Stanzach - Holzgau -Warth - Lech - Zürs - FLEXENPASS (1784m) - ARLBERGPASS (1800m) - Stuben - Dalaas - Bludenz - Schruns - Gaschurn - SILVRETTA HOCHALPENSTRASSE (2032m) - Galtür - Ischgl - Pians- Landeck - Zams

Ráno tlačíme do seba jedla koľko vlezie. Už som taký nažhavený, že fotím aj výhľad z okna (foto2). Balíme len pár vecí, štartujeme. Nebudem zamotávať menovaním všetkých miest ktorými sme prechádzali, trasa je vypísaná hore, zastavím sa len pri sedlách. Sú dobre značené. Z diaľničného návratu do Imst nás oslobodzuje prvé dnešné sedlo (Hahntennjoch 1903m, foto3,4,5) Mazáci konštatovali že sú to krtince, ale mne sa páčilo. Nejdem príliš okecávať čo som videl, fotky povedia viac, aj keď zďaleka nie všetko. Čo ma naozaj udivovalo, boli prázdne cesty, strmé šedé zrázy a chumáče oblakov ktoré doslova viseli na okolitých vrchoch. Paráda. Spanilo sa spúšťame sa do Elmenu. Krásna dolina a občas sa aj mapa zišla (foto6).

foto6. Lechtalská dolina chybu nemá. Občas sa mapa zišla.

Uvedená trasa nás dovedie k druhému dnešnému sedlu Berwanger Sattel (1530m, foto7). Dokonalý asfalt a 0 áut. Neuveriteľné. V sedle konštatujeme, že také máme aj doma a točíme sa späť. Za Holzgau stúpame a naberáme slušné tempo. Trochu sa jazdecky snažím, aby som nezdržoval a aby si kolegovci nemysleli že štyri valce sú viac ako dva. Za Warthom cvakáme Biberkopf (2599m, foto8), najjužnejší bod Nemecka. Všade čisté a upravené okolie lemované slušnými výškami. A neskutočné zrázy bez zvodidiel. Cesta nás privedie na Flexenpass (1784m, foto9) Pekná „polotunelová“ vytesaná v stene. Omrkneme Arlbergpass (1800m, foto10) Na každom sedle ktoré sme prešli by som vedel stráviť celý deň, pretože cesty i príroda sú tu naozaj úžasné. Stúpania a vracáky do nemoty. Raj. V motoreste testujeme pravé šnicle, celkom gut. Dnes robíme rýchlovky, pretože na záver nás čaká bonbónik dnešného dňa – Silvretta – Hochalpenstrasse (2032m, foto11-15).

foto14. Silvretta – Hochalpenstrasse (2032m) sedlo (Bieler Höhe).

Na rampe síce cvakáme 10,20 EUR, ale dal by som aj viac. Silvretta nie je v rekordnej nadmorskej výške, ale je to naozaj pekná vec. Patrilo by sa sem napísať viac mojich dojmov, chcem však aby ste to aj dočítali. V tomto článku radšej vsádzam na fotky. Na Silvrette som asi mazákom liezol na nervy, pretože som zastavoval na každom metri. Pekné okolie. Prejazdy všetkých pasov sme absolvovali sólo, každý zastal a fotil kde chcel, na konci sme sa čakali. Nebolo tu kde zablúdiť. Zväčša čakali mňa. Pre mňa bolo všetko nové. Z tohto sedla je pekná krátka odbočka k jazeru Kops-Stausse (1850m, foto16,17).

foto16. Cestou k jazeru Kops-Stausse (1850m). Slnko sa pomaly chystalo „šláfen“.

Zo Silvretty nasledoval návrat „domov“ do Zams. Štvorvalce mažú reťaze. Pofajčujem. Vivat kardan! Mazáci večer štrikovali plán na zajtra, ja som padol do postele. Bolo to len 300km, ale dnešné zážitky ma totálne zložili. Zaspal som neskutočne unavený. A šťastný.