Anketa:
Niečo medzi malým a velkým Zedom - Kawasaki Z 750 R
ZdieľaťPridané: 11.08.2011 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 26446 [Testy a predstavenia - Test]
Kawasaki na rok 2011 predstavila v Milane nového malého Zeda. Dostal označenie Z750R a čo sa skrýva pod týmto názvom ste si mohli v teoretickej rovine prečítať tu. Ale ako je to aj v praktickom svete? Dúfam, že sa mi to podarí priblížiť v tomto článku.
Pár slov na úvod
V už spomínanom článku, aj v reklamných prospektoch a letákoch sa píše, že malý Zed dostal podvozok tak trochu podedený od veľkého brata. Predná vidlica je totožná, teda plne nastaviteľná, ktorej do tandemu vypomáha taktiež plne nastaviteľný zadok s Uni-Trak zavesením. Zadné, pre mňa absolútne preškaredé obyčajné „jokle“ nahradilo hliníkové lisované rameno, ktoré ako aj píšu, vyzerá minimálne o triedu lepšie. Čo ma teší ešte o niečo viac, sú konečne radiálne brzdy, o ktorých ešte niečo napíšem a majú pancierovky už v sérii. No a za príplatok aj s ABS. Takže k ponuke klasickému sedempäťkovému zedu pribudol o liter drahší eRkový. Pri ABSkovej verzii už len o deväťkilo viac.
Motoricky po starom
Motoricky zostal malý Zed nezmenený, teda 104 koní pri 10500 a 78 Nm pri 8300 otáčkach. Ja sám sa radím medzi jazdcov, čo na bežnú jazdu – každodenné dochádzanie od niekal niekam, víkendové blbnutie, či občasné návštevy okruhov nepotrebujú viac ako 100 koní a 100 Nm, ale sem tam ma pochytí niečo a tvrdím, že čím viac, tým lepšie. No a tu by som chcel aspoň o trochu viac. Možno preto, lebo som už pred tým pojazdil litrového brata, teda aj nechcene porovnávam. A to bol asi kameň úrazu a môjho počiatočného sklamania.
Ďalšie zmeny
Niečo sa pomenilo na dizajne, hlavne pribudol štítok, ktorý holý Zed nemá, niečo na rozmeroch, napríklad svetlá výška išla o centi hore, teda z pôvodných 155 na 165 mm, sedlo taktiež o centi, t.z. na konečných 82,5. Zdalo by sa, že je to už dosť vysoko, ale zrejme tvarovanie sedla niečo dopomáha tomu, aby som so svojou výškou 176 dočiahol bez problémov celými chodidlami na zem. Váha spadla o dve kilká pri klasike a o tri pri ABSkovej verzii. Otáčkomer dostal čierny podklad, čo podľa mňa nie je bohvie aká paráda. Stráca tak tú prirodzenú prehľadnosť a orientáciu polohy ručičky. A to ani nehovorím o absencii ukazovateľa zaradeného kvaltu. No a pri takomto motore, ktorý bohužiaľ nedisponuje zásobou takmer nekonečnej sily ako vo veľkom Zeďálovi, to znamená točiť, točiť a točiť. A ešte aj radiť. Takmer do zblbnutia.
Síce sú tu klasické údaje ako tripy, hodiny, teplota a palivomer, ktorý sa mimochodom pri zapnutí kľúčika načítava z vrchu nadol a potom ukáže stav zospodu nahor, čo síce poteší, ale aj tak nezmení nič na sklamaní s čierneho otáčkomera.
Dosť teórie, poďme jazdiť
Zeda preberáme a prevážame spolu s ďalším strojom, ktorý je ale v zábehu. Musíme sa presúvať teda kultúrnym tempom. Žiadne točky, žiadne bujačiny. No a na to je predsa tento stroj stavaný, on si to aj pýta. Načo by mu boli také brzdy a ten podvozok?
Nevadí, aspoň si povšímam, čo-to treba aj pre slušnú civilnú jazdu. Mestom sa kľudne presúva na šestke, ale je poznať, že pri myšičkovaní, rezkejšom predbiehaní to motor nechápe a pýta si minimálne o dve dole. Spojka ide ľahúčko, ani rýchlostka nie je až tak tvrdá a ak by som nebol taký lenivec, tak by som ani falošný neutrál nikdy netrafil. Aháá, tak na teba musím byť trochu hrubší. Zase to možno trochu porovnávam s tým druhým strojom čo sme mali (aký to bol, sa dozviete až na záver). Rajdy sú síce naháčovské, ale mierne zahnuté k jazdcovi, čo je síce na prvý posed prirodzené, možno neskôr v premávke málinko únavné, ale znova mimo mesta pohodlné. Zato spätné, ako skoro tuším na väčšine mašín ktoré som jazdil, takmer nepoužiteľné. No nech nežerem, tak na 50% fungujúce, ale mňa nezaujíma pohľad na moje lakte či ramená. Kašlem na to, presúvam sa vďaka kultúrnej jazde plynulo, bez trhancov a poskakovačiek von z mesta. Škoda v strede zjazdenej zadnej D210 v rozmere 180/55, pretože aj tá prispela určite k tak trochu násilnému preklápaniu. K tomu uhol 24,5°, rázvor 1440 mm, hmotnosť 224 kg a sme doma.
Každá minca má však dve strany. Za mestom sa to mení k lepšiemu. Stabilita vo vyšší rýchlostiach prebíja menšiu obratnosť pri preklápačkách. A tak je to stále dokola. Niečo na úkor niečoho.
No pozrime sa aký si ty športovec...
Konečne sme sami dvaja. Ja a Zed, na ktorého som počul samú chválu. Ten podvozok je z litra. Ten podvozok je suprový. Ten podvozok je k „pohledáňí“. No mne sa zatiaľ po pár kilometroch zdalo, že pri bežnej, kľudnej a hlavne predpisovej jazde sa snaží jazdca vyhodiť zo sedla a keď sa mu to nedarí, tak aspoň keby mu mohol utrhnúť ľadviny. A to som prešiel len cez pár spojov na nadjazdoch a trafil zopár výtlkov, ktoré sa fakt nedali minúť.
Čo ale motor? Prečo mi nikto nevychvaľuje motor? Asi to bude tým, že sa na ňom nič nezmenilo. A je aj tak akýsi ospalý, tak zrejme asi nie je ani čo vychvaľovať. Uvidíme. Naplánoval som si jeden okruh po okolí, kde budem jazdiť všetko, čo sa mi dostane pod ruky a zadok. V rýchlosti: je tam aj nový, aj starý asfalt, rovinky, dlhé aj krátke zákruty, preklápačky, rozbité cesty... Myslím, že vhodná trasa na to, čo potrebujem.
Utrhnutý z reťaze
Poďme teda na „trať“. Vyrážam z mesta, stále plný sklamania, ba až apatie k tomuto stroju. Ani dizajnovo sa mi už tak nepáči, keď nejde tak, ako som si myslel...
Pred koncom mesta sa už chystám na preradenie o dva dole. Cvaknem to tam, následne ale pozorujem, že motor chce ešte o jednu dole. Dobre, keď myslíš, bude po tvojom. Pred nami novučký asfalt plný zákrut, tak rob ako uznáš. Hoho hóó. Tak ti to víš pjekňejší tuším rozbalit, jak sem si o Tebje misleu. No ale neviprávjaj. Podráždim ho ešte viacej a takto nahuškaného chcem vypustiť, no ani som to nestihol. Sám sa utrhol a ja sa ledva stačím držať. Ide ako bez rozumu. Nechce sa mi ani veriť, že toto je tá istá motorka, ktorá ma vozila doteraz. Predný malý štítok čo to rozráža, ale je to stále málo. Zed sa hrnie dopredu a vôbec na mňa nehľadí. Drzo sa mu rozvibruje sedlo niekde okolo sedem tisíc. Je to také niečo medzi vibráciou a šteklením. Chvíľku to je možno aj príjemné, neskôr otravujúce, zvlášť pri ubratí plynu, no nakoniec to aj prestanete vnímať.
A už sa blíži prvá dedinka. Stláčam páčku prednej brzdy, okamžite zisťujem, že jeden prst mi stačiť nebude. Sila ktorá stačila doteraz, je už málo. Priblížim si páčku bližšie k rajdu, nech mám väčšiu silu. Je to o niečo lepšie, ale pre istotu aj tak brzdím dvomi prstami.
Obratnosť a stabilita
Za dedinou znova rezkejšie, pár preklápačiek a utiahnutých zákrut preverí jeho obratnosť a moju zladenosť s jeho frekvenciou. Ako sa už v meste ukázalo, prehadzovanie zo strany na stranu nie je jeho silná stránka. Tu sa to potvrdilo. S geometriou nič neurobím, ale určite by som prezul minimálne na Diablo rosso corsa. Myslím, že by takáto gumka posunula obratnosť o niečo vyššie.
Po pár krátkych uťahovačkách ale zisťujem, že ak sa viac vykloním, ide to tiež o niečo lepšie. Tak sa tam vešám skoro ako opica, blížim sa k tiahlejším zákrutám a tam som spokojnejší. Dokonca ani podvozok nejako neotravuje. Ideme po krásnom asfalte, tak si to zrejme užíva. A mám pocit, že aj ja.
Začínam sa potiť, konečne nie z tepla
Myslím, že sme sa stretli, podali si ruky a teraz druhú polovicu „testovacieho“ okruhu prejdeme k spokojnosti obidvoch. Viem, že motor potrebuje vyššie, vlastne ešte vyššie otáčky, ale vtedy sa mi odvďačí veľmi slušným záťahom. Prehadzovať ho musím pri trochu násilnejšom vysadaní a ak potrebujem riadnu spomaľovačku, musím brzdiť dvomi prstami. Vlastne ono je to to, čo sa mi na motorkách páči. To, že sa musím prispôsobiť ja im a že si musím vlastnosti, ktoré ponúkajú, tak trochu vybojovať. Je to to, keď mi nevadí pot, v ktorom sa máčam. A je to to, keď sa na druhý deň ozve svalovica na chrbte. Vtedy mi ani nevadí tak trochu nepohodlné sedlo, z ktorého síce dočiahnem na zem, no po pár kilometroch musím meniť polohu. Vtedy mi prestávajú skoro všetky drobnosti prekážať. Viď otváranie sedadla spolujazdca, ktoré mi zabralo aspoň dve minúty hľadania a následné prekvapko v podobe priestoru tak akurát na peňaženku. Ale na to všetko zabúdam, pretože to, ako jazdí, je OK. A znova sa mi páči aj po dizajnovej stránke.
Názor druhého jazdca:
Peťo polepetko Pavlovič:
Začnem radšej od konca, a to konštatovaním, že Z 750 R je vlastne motorka takmer pre každého. A to je dobre či zle?? Nuž, sám neviem...
Začiatočník ocení, že ho Zed po pridaní plynu neodstrelí zo sedla, že brzdy nie sú surové tak, ako si to vyžaduje Mikulec, alebo že je skoro jedno, aký má zaradený prevodový stupeň.
Pokročilý si tým pádom tiež príde na svoje, pretože čo sa na iných motorkách naučil, tu akoby našiel, a so Zedom sa veľmi rýchlo zžije (to platí aj pre dievčatá, čo jazdia roky na šesťstovkách a myslia si, že silnejšia motorka by pre ne bola už priveľa). A napodiv si slušne zašantí aj vyjazdený naháčista, ale iba v prípade, že mu otáčky neklesnú pod 8 000. Alebo radšej pod 10 000???
Ja, ako nízkootáčkový odchovanec, som teda veľa nezbedy nenarobil, pretože mám podvedomý problém vytáčať motor do päťciferných výšin a navyše to, čo cítite v prípade tejto motorky pod zadkom od 7 500 ot./min., nie je obzvlášť príjemné – niečo medzi šteklením, svrbením a mravčením. Všetko je však iba uhol pohľadu a určite sa nájde zopár labužníkov, ktorí si jazdou na tomto Zedovi budú nahrádzať vibračné tangáče.
Pár postrehov v skratke: niekto by možno od „pancierových radiáliek“ očakával viacej, ja nie. Zed brzdí na môj vkus veľmi dobre, len nástup alebo priebeh brzdného účinku je trochu iný. Velebený podvozok z väčšieho súrodenca Z 1000 ma nijako neohúril a prejazd cez nerovnosti je dosť cítiť v podobe jedovitých kopancov (ale jamy vadia motorke menej ako hrby). Sedlo agresívneho tvaru dosť dobre vyzerá a v porovnaní s mojou vlastnou motorkou je aj príjemne mäkké, posed si však treba chvíľu hľadať. Motocykel sa podľa môjho názoru dobre a ľahko ovláda, teda aspoň jazdcovi, ktorý nejazdí extrém.
Stále neviem, ako zhrnúť celkový dojem, ktorý vo mne zanechal R-kový Zed 750. Dojem priemerného jazdca, ktorý však uprednostňuje silnú individualitu.
Viete, kedysi som mal Yamahu FZ6 a testovaná Kawasaki Z 750 R mi ju v mnohom pripomína. No dobre, FZ6 mala určite škaredšiu kyvku, ale čo sa týka bežného kávičkárskeho jazdenia, tak správanie na ceste bolo podobné. A čo chcem týmto prirovnaním povedať? Že po dvoch mesiacoch som FZ6 od nudy predal...
Napriek tomu si stojím za tvrdením, že tento Zed je motorka takmer pre každého. Pre každého, kto chce veľmi slušný stroj na jazdenie a nepožaduje od neho niečo navyše, niečo ako neopakovateľnú charizmu, zvláštne čaro či osudové fluidum. Ale možno som už príliš zhíčkaný a snáď mi to raz importér Kawasaki odpustí.
motorka takmer pre každého | motorka takmer pre každého |
Konkurencia
Tu sa dostávame k tomu, čo sa pokúsim porovnať nie len v teoretickej rovine. Kawasaki Z750R za 8495,- , Triumph StreetTriple 675R za 8960,- (ktorý som preberal spolu so Zedom), Honda CB600F Hornet za 7150,- (s ABS 7750,-) a Suzuki GSR 750, ktorá je za 8450,-. Možno by sa tu dalo spomenúť aj FZ8 od Yamahy za 8490,- Všetko ostatné sa posnažím zhutniť do posledného instantného porovnávacieho článku.
Záver
Prečo aj plusy a mínusy motor a brzdy? Pretože brzdy sú radiálky s pancierkami a tu by som čakal viac brzdnej sily. Brzdia výborne, sú perfektne dávkovateľné, ale pre mňa na tento typ stroja málo vulgárne a agresívne. No a motor? Hore ide krásne, skoro ako keby nepoznal, že niekde aj končí jeho výkonové pole. Lenže tá lenivosť do 6-7 tisíc, viem, nie je to liter a nemôžem mať papu aj ham. Ostatné teda v poslednom článku...
Plusy, mínusy
podvozok, motor, brzdy | motor, brzdy, vibrácie v sedle pri 7-8 tisíc |
Čo by ťa mohlo zaujímať:
Názov motorky a ročník:
Servisný interval | 1000, 6000, 12000, a každých 6000 km |
Spotreba | 5,86 l/100km |
Objem nádrže z toho rezerva | 18,5 l (3,5 l rez.) |
Dojazd (po kontrolku rezervy) | cca 255 km |
Otáčky motora pri 50, 90 kmh | 2100 ot. / 4000 ot. |
Cena motorky | 8495 EUR |
Ceny vybraných doplnkov:
Príplatok ABS | 500 EUR |
Turistické plexi | 78,70 EUR |
Padacie rámy | 256 EUR |
Ochrana motora | 351,6 EUR |
Ceny vybraných ND:
Páčka brzdy | 58,95 EUR |
Stupačka | 67,42 EUR |
Spätné zrkadlo | 44,50 EUR |
Smerovka | 34,32 EUR |
Svetlomet | 429,83 EUR |
Text: Milan Mikulík - mikulec, polepetko
Foto: Filip Kalka
Motocykel na test poskytla spoločnosť Kawasaki. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4SR, Held a prilbách Suomy od firmy Styx.
Foto: | |||||
Všeobecné informácie: | |||||
Výrobca: | Kawasaki | Triumph | Honda | Suzuki | Yamaha |
Model: | Z 750 R | Street Triple R | CB 600 F Hornet | GSR 750 | FZ8 |
Rok: | 2011 | 2012 | 2011 | 2011 | 2011 |
Novinka: | NOVINKA 2011 | NOVINKA 2011 | |||
Kategória: | Naháč | Naháč | Naháč | Naháč | Naháč |
Motor: | |||||
Typ motora: | radový štvorvalec (4T) | radový trojvalec (4T) | radový štvorvalec (4T) | radový štvorvalec (4T) | štvorvalec (4T) |
Objem: | 748 ccm | 675 ccm | 599 ccm | 749 ccm | 779 ccm |
Max. výkon: | 105.7 k (77.7 kW) / 10500 ot. | 106.1 k (78.0 kW) / 11700 ot. | 102.0 k (75.0 kW) / 12000 ot. | 107.4 k (79.0 kW) / 10200 ot. | 106.2 k (78.1 kW) / 10000 ot. |
Max. krútiaci moment: | 78 Nm / 8300 ot. | 68 Nm / 9200 ot. | 63.5 Nm / 10500 ot. | 80 Nm / 9000 ot. | 82 Nm / 8000 ot. |
Kompresný pomer: | 11.3:1 | 12,65:1 | 12 : 1 | ||
Vŕtanie x Zdvih: | 68.4 x 50.9 mm | 74.0 x 52.3mm | 67.0 x 42.5 mm | 68 x 53.6 | |
Palivový system: | vstrekovanie | vstrekovanie | vstrekovanie | ||
Rozvod: | DOHC (4V) | DOHC (4V) | DOHC (4V) | DOHC (4V) | DOHC (5V) |
Chladenie: | kvapalinou | kvapalinou | kvapalinou | kvapalinou | kvapalinou |
Pohon / Podvozok: | |||||
Prevodovka: | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | reťaz | reťaz | reťaz | reťaz | reťaz |
Zdvih vpredu: | 120 mm | 120 mm | 130 mm | ||
Zdvih vzadu: | 134 mm | 130 mm | 130 mm | ||
Brzdy vpredu: | dvoj kotúčová, 4 piestik | dvoj kotúčová, 4 piestik, radiálna | dvojkotúčová | dvojkotúčová, dvojpiestik | dvojkotúčová |
Priemer bŕzd vpredu: | 300 mm | 308 mm | 296 mm | 310 mm | |
Pneu vpredu: | 120/70ZR17M/C | 120/70-ZR17 | 120/70-ZR17 | 120/70 ZR1 | |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová, 1 piestik | jednokotúčová, 1 piestik | jednokotúčová | jednokotúčová | jednokotúčová |
Priemer bŕzd vzadu: | 250 mm | 220 mm | 240 mm | 267 mm | |
Pneu vzadu: | 180/55ZR17M/C | 180/55 ZR 17 | 180/55-ZR17 | 180/55 ZR1 | |
Hmotnosť / Rozmery: | |||||
Suchá hmotnosť: | 211 kg | ||||
Hmotnosť s náplňami: | 224 kg | 189 kg | 198 kg | 211 kg | |
Výška sedla: | 825 mm | 805 mm | 800 mm | 785 mm | 815 mm |
Rázvor: | 1440 mm | 1400 mm | 1435 mm | 1460 mm | |
Dĺžka: | 2085 mm | 2030 mm | 2085 mm | 2140 mm | |
Šírka: | 795 mm | 755 mm | 760 mm | 770 mm | |
Výška: | 1070 mm | 1110 mm | 1090 mm | 1065 mm | |
Svetlá výška: | 165 mm | 135 mm | 140 mm | ||
Objem nádrže: | 18.5 l | 17.4 l | 19 l | 17.5 l | 17 l |
Dynamické Parametre / Spotreba: | |||||
Spotreba paliva: | 5 l/100km | 5.2 l/100km | |||
Dojazd po rezervu: | cca 261 km | cca 274 km |
Pridané: 11.08.2011 Autor: Milan Mikulík - mikulec Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
- Vyskúšali sme Husqvarna enduro biky na rok 2017 na trati v Kopernici
- Vyskúšali sme motokrosové Husqvarny 2017 v Beckove
- Štefan Svitko - Dolaďovanie dakarskej formy na Záhorí
- Vyskúšali sme: KTM 450 EXC Six Days 2015 v slovenských farbách
- Vyskúšali sme endurá Husqvarna 2016
- Dunlop Geomax MX52 – Pneumatiky na stredný až tvrdý povrch
- Porovnávačka alpine bikov - 3x Beta - Alp 4.0, Alp 200 a Urban Special
- Čižmy Forma Dominator Comp – Spolu už štyri roky
- Slovakia MX & QUAD Championships – MOTOCORSE CUP 2015
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Jak vážne to myslím?
- ... zobraz všetky články od tohto autora