Lago di Garda 2011 3/3

Najlepší úsek bol pred a za priehradou Lago di Valvestino. Cesta, z jednej strany pri skalnej stene, z druhej strany zvodidlo, za ním priepasť ale hlavne plno zákrut, krátkych aj dlhých. A pred každou zákrutou šmyky, evidentne tam nedávno boli preteky. Paráda.

Do kempu Riviera som došiel asi 15 minút po hlavnej skupine. Podľa plánu nešli, vraj im zblbla navigácia, ale vybrali tiež peknú trasu.

Video: Lago di Garda 2011 - Trasa 4

Ubytovanie v kempingu Riviera na západnej strane Lago di Garda, konkrétne v Toscolano-Maderno, je síce iba 25 kilometrov južnejšie od kempu Alpino v Malcesine-Navene, ale rozdiely boli citeľné. Malcesine je v podstate postavené už na kopci, pretože v severnej časti Lága vlastne nie sú pláže. Od vody je asi 30 metrov na cestu a o ďalších 30 metrov už začína strmý kopec.

Toscolano už leží na nížine, takže miesta je tam dosť a hoci aj tam je voda hlboká, bola teplejšia o skoro 3 stupne (19,5° v Malcesine, 22° v Toscolane). Podobný rozdiel bol aj v teplote vzduchu. V Toscolane to bolo úplne ako pri mori, koniec koncov, aj my sami sme Lágu hovorili more.

Trasa piata teda začínala už zo západnej strany Lága. Začiatkom bola cesta, ktorou som sem došiel, t.j. cez Lago di Valvestino – aj opačným smerom to bolo super. Potom sme išli okľukou až sme sa dostali k Lago d’Idro, kde sme v Anfo zabočili na západ na prudké stúpanie na Passo del Maré (1.418 m). Trmácali sme sa skutočne prudkou cestou (s pekným výhľadom) niekoľko kilometrov snáď polhodinu, až kým nás nezastavila tabuľa, že cesta na starú vojenskú cestu je uzavretá pre práce na ceste. A obchádzka žiadna…

Keďže deň pred tým, ako som išiel sám, ma tiež zastavila uzávera cesty a prešiel som (robotníci keď ma zbadali len pokrútili hlavou, jeden z nich sadol do bagra a odbagroval z cesty hlinu aby som mohol prejsť – proste paráda) rozhodol som sa, že to skúsime aj teraz. Plastové zábrany na ceste sme bez problémov obišli, avšak za kilometer nás čakala regulárny stavebný plot. Vypli sme motory a ticho. Nikde nikoho. Zábranu sme oddrôtovali a ja s Romanom sme sa vybrali na prieskum. Prešli sme asi kilometer, cez 2 tunely – druhému tunelu spevňovali steny. Evidentne tam pred chvíľou pracovali, bolo cítiť výfukové splodiny, ale asi mali chvalabohu siestu. Nič nevyzeralo nebezpečne a tak sme prešli. Odmenou boli opäť nádherné výhľady. Samozrejme, zábrany sme za sebou zadrôtovali, veď sme slušní motorkári. :-)

Romana moc nepotešilo, keď tento pass pokračoval šotolinovou cestou, ale popasoval sa s tým statočne. Nevedel, čo ho ešte čaká...

Pokračovali sme ďalej na sériu pasov Passo della Spina (1.521 m), Passo della Berga (1.525 m), Passo delle Portole (1.725 m), až po lyžiarske stredisko Giogo del Maniva (1.664 m) – mimochodom až tu končila cestná uzávera. Tu sme však nezačali klesať, práve naopak, dostali sme sa najvyššie za posledné dni – na Goletto delle Crocette (2.070 m) kde sa nachádza obrovská anténa patriaca NATO, a na Giogo della Bala (2.129 m).

My s Rišom sme boli zo šotolinky takí pobláznení, že sme ešte vybehli na jeden kopec pozrieť cieľovú stanicu lanovky.

Odtiaľto až po Passo di Croce Domini (1.892 m), bola opäť šotolina, ale nie v dĺžke pár sto metrov, ako predtým, ale pekných pár kilometrov! A prešiel chalan! Vidieť ísť Romana na CBF1000 šotolinu v stúpačkách, to je zážitok. Polka turatešákov by to tam otočila... ;-)

Video: Lago di Garda 2011 - Trasa 5

Ráno sme sa začali baliť. Rišo s Miškou mali namierené do historického mestečka Sirmione. Ja s Romanom na to moc nie sme, a tak sme striedali kúpanie v bazéne s Lágom.

Okolo obeda sme sa vybrali na trajekt, aby sme sa dostali späť na východné pobrežie, kde sme sa mali s Miláčikovcami opäť stretnúť. Po stretnutí sme si to namierili na Dolomity, kde sme sa rozložili na 2 noci, aby sme pojazdili najznámejšie miesta. Ale o tom sú už iné cestopisy.

Video: Lago di Garda 2011 - Dolomiti

Čo dodať po 2 týždňoch a 4.600 kilometroch? Na Lago di Garda mám skvelé spomienky, pretože všetko bolo dokonalé – prostredie, trasy, jedlo a priatelia.

PS: Tá reťaz vydržala, hoci posledné kilometre na diaľnici sme absolvovali stovkou. Ozubené kolečká už do reťaze bez valčeka vyhrýzli dieru, takže som plyn len hladkal. Doma som reťaz rozpolil, chybný článok vyhodil a reťaz je ešte v pohode na pekných pár kilometrov.

Dodatkové video: Odjazd z Lága na kompe.

Video: Lago di Garda 2011 - Kompa a definitívny odchod

Trasy na stiahnutie tu www.remy.sk/motoride/trasy_Lago_di_Garda_2011.rar

Autori fotografii: Miška, Rišo a Vicky