GoPro Chernobyl Tour 2012 I. časť alebo „My sme Tí inžinieri, čo Vám prišli zatepliť sarkofág!“ 3/3

Deň 3.

Po včerajšku mierny sklz. Nahadzujeme kurz na hlavné cesty smerom na Kyjev. Za Korostyshivom odbáčame na Malyn, kurz Zóna. Hlavný ťah je cesta z Kyjeva, toto sú vedľajšie trasy cez riedko osídlené oblasti. Krajina je úžasná, akoby sa človek preniesol priamo do rozprávky Mrázik. Borovicovo-brezové lesy, piesok ako podklad, v terénnych preliačinách jeden močiar za druhým, rovina, rovina, rovina...

Dediny tu vyzerajú ako z iného času. Domy sú prízemné a rozlohou malé, medzi nimi len vyjazdené chodníčky. Všade ticho. Odchytený báčik nás uisťuje, že jediný nocľah široko-ďaleko je len v Borodanke.

Hocijaká turistická ubytovňa je turbo-luxus oproti hotelu v Borodanke. Vodu sme radšej nepili, sprchu sme nepoužili. Záchod bol zlatý klinec – záchodová misa zaliata do podlahy na spôsob stupačkového záchodu. Jednoznačne bolo treba ísť morálne sa posilniť do nejakej krčmy.

V Krčme len my a trojčlenná dámska obsluha. Prichádza miestny borec. Pije vodku z horčičákov na ex a chce sa k nám pridať. Je jasné, že z toho bude alebo sranda, alebo prúser, je to tak 50 na 50. Krpec je najrýchlejší a domácemu núka miesto u stolu. Že kto sme a čo tu robíme? Krpec hviezdi: „My sme projektanti, inžinieri. Prišli sme Vám zatepliť ten sarkofág v Černobyle nobasilom a baukléberom.“ A miestny borec na to: „No veď ja na Vás už 3 dni čakám, nemôžem nič robiť s trubkami!“ Vtedy sme ešte nevedeli, že už prebiehajú práce na výstavbe nového sarkofágu a pravdepodobne sme nejako zapasovali do situácie, o ktorej sme nemali ani tušenia.

Zajtra je deň “D“. Sme 75 km od Zóny.

Sumár tretieho dňa: Ternopiľ – Zhytomyr – Malyn - Borodyanka, cca. 420 km. Ubytovanie ubytovňa Borodyanka, cena ubytovania: 9 Eur/osoba, parkovanie motoriek na uzavretom dvore.

Deň 4.

Čo lepšie na ráno, ako poriadna námraza. Keby to človek nezažíval na vlastnej koži, tak sa tomu aj zasmeje. Ideme ako keby nám všetkým dali vodičák včera, ale aspoň ideme. Cestou je známy Pamätník znovuzrodenia – vajce. Symbolizuje silu prírody obnoviť sa po ničivej tragédii.

Krátko po nás prichádza na check-point v Dytyatky aj Dominik s autobusom. Dominik Orfanus je náš SK sprievodca Zónou a riešiteľ povolení na vstup do Zóny. O povolenie je potrebné žiadať min. 15 dní vopred a je viazané na číslo pasu. Cena jednodňovej exkurzie sa pohybuje od cca. 140 Eur vyššie. Dominik je rozhodne človek na správnom mieste a môžeme ho len odporučiť: www.chernobylwel.com. Všetky naše predstavy a požiadavky (ak ich dovoľovali predpisy Zóny) naplnil.

Zóna

Dostávame svojho sprievodcu zo zamestnancov Zóny (Vasilia) a povolenky na vstup. V Zóne je živo, aspoň v porovnaní s tým, čo by človek čakal. V Černobyle stále žije cca. 4.000 ľudí, ktorý pracujú v elektrárni resp. v Zóne ako takej.

Absurdnosť Černobylskej tragédie je všeobecne známa, len nie je až tak známe, ako veľmi to je celé absurdné, a že nebol najmenší dôvod, aby k tomu došlo. Teda okrem jedného - ľudskej blbosti. Vnímať to na vlastnej koži je ťažko sprostredkovateľný zážitok. Ľudia, ktorí boli zo Zóny evakuovaní, si nemohli nič vziať so sebou, preto ten pocit zastaveného času. V jednej z prvých dedín v Zóne sme navštívili škôlku. Na chodbe boli presne také skrinky, aké sú aj v škôlke mojich synov. V jednej z nich boli ešte stále niečie oranžové papučky.

Dokončenie v druhej časti.

Laňďal

Poznámka: Všetky fotografie použité v článku a galérii k nemu sú autentické a vznikli bez úprav alebo štylizácie prostredia fotografom. Fotografie sú zo zbierok členov expedície, ktorým ďakujem za ich poskytnutie.