Moto Guzzi Griso 8V S. E. – asi dozrievam...

Prichádzam domov z motokrosového tréningu, je tesne pred ôsmou a pod bytom ma čaká prekvapenie. Na chodníku odstavená špeciálna edícia Grisa. Ani sa neprezliekam a rovno tak ako som prišiel sadám aj v krosových čižmách a kros prilbe a veziem ju do garáže. Po tom čo som zosadol s tenučkej, vysokej krosy, zostávam zarazený robustnosťou tohto stroja. Zas neviem sklopiť predkopnutý stojan, zas ma pri naštartovaní očaruje ten typický kop doprava, zas sa teším na všetko, čo mi ponúka táto, pre mňa silno charizmatická, talianka. Áno, je ako tehotná Monica Belluci, ale tehotenstvom ženy skrásnia. A keď sa vedia pekne nastajlovať, tak potom nie je krajší pohľad.

Nastajlovaná S. E.

Začal by som jej zelenou matnou farbou, doplnenou matnou vanilkovou linkou. Netvrdím, že klasická lesklá čierna je zlá, skôr naopak, je veľmi elegantná. Ale toto lakovanie je ešte o levej vyššie. K tomu dvojfarebné sedlo z imitácie kože, dvojito prešité bielou niťou. Čierny rám oproti klasickému striebornému. Vlastne skoro všetky strieborné, či chrómové veci nahradili čierne. A konečne sa dostávam k mojej „požiadavke“ z minulého stretnutia s týmto strojom. Vypletané kolesá. Na čiernych ráfoch sa vyníma vyrazená značka BEHR a veľkým „džermeny“. Možno vám to pripadá divné, že na talianskom stroji ma teší niečo nemecké, ale určite to tam viac pasuje ako „Made in Japan“. A nesmieme zabudnúť na zmenené zubaté kotúče za klasiku. K napleteným kolesám by tak neladili moderné zubaté, to je jasné.

Motor a zas len ten motor

Tento motor ma asi nikdy neprestane baviť. Len keď naňho pozriem, už mám o niečo vyšší tep a začínam sa uškŕňať. Pôsobí strašne mastodontne. Nie len trčiace valce a mega tučné zvody. Aj chladič na pravej strane pod valcom. Ten to celé dotvára. Výkonovo sa oproti klasickej verzii nič nezmenilo a tak isto zostala nezmenená aj jeho charakteristika. Stačí naštartovať, posadiť sa vedľa na lavičku a kochať sa len tak zvukom, či pohľadom. Áno, niekomu klepot ventilov nehrá na jeho strunu, tak isto aj trasúce rajdy a pomaly sa posúvajúca celá motorka vzad, ale mne sa pri tom ježia všetky chlpy na chrbte. Je to také to príjemné mravčenie. Ako som už minule písal, 108 koní nie je nič závratné ale 110 Nm pri 6000 ot. je už o inom. Počas jazdy máte k dispozícii stále dostatok krúťáku. Všetko podstatné sa totiž deje do 6500. Motor ťahá aj vyššie, ale to už nie je také „buch – buch“. Tam už sa mi to tak nepáči, tam to je moc športové. Mne sa páči práve to, čo sa deje do päť a potom ten druhý nástrel od päť do šesť a pol. Vymenil by som výfuk z európskej únie za niečo menej ekologické, vlastne hlavne hlučnejšie. Nie moc, len tak decentne. Ale okrem toho k motoru nemám viac čo dodať.

Opakovanie matka múdrosti

Fakt nemám rád takéto otrepané frázy a slovné spojenia. No znova musím uznať, že sa stále učím a teraz musím priznať, že aj toto má niečo do seba.
Keď som minule napísal, že som nedozrel na jeho úroveň, tak teraz s pokorou a úplnou vážnosťou píšem, že som dozrel. Prvý krát to bolo také, že som ani moc nevedel čo mám čakať. Keď som mal potom tú česť, zas som to asi nevedel poriadne stráviť a rozumne s tým naložiť. No teraz som bol na tom zas trochu inak. Teraz som vedel do čoho som sa pustil, teraz som už čakal tie klasické vlastnosti. Už ma to nenachytalo na hruškách. Už som bol pripravený, no potešený som bol rovnako. Možno dokonca ešte o niečo viac ako po prvý krát. Užíval som si to o to viac, lebo som vedel čo príde a chcel som to. Nebolo to že hop, vypleštené oči a potom až pomaly sa naťahujúce ústa od úsmevu. Teraz tu bol úsmev presne vtedy keď to prišlo. Či už kopanček pri každom vrnknutí do plynu, alebo poriadny kop pri rejsovom kvaltovaní. Tak isto ma vždy potešia rozkmitané rajdy pri čakačke na semaforoch. Vtedy mi ani nevadí koľko trvá tá trápna červená. V kľude si užívam a nasávam tú pohodovú energiu, ktorá z tejto motorky vyžaruje.

Griso turista

Nikdy nebudem tvrdiť, že práve toto je turistická motorka. Ale jedným dychom dodám, že kto chce, nebude mať problém precestovať nejednu krajinu. Dokonca po mojej skúsenosti v sedle spolujazdca na trase Senica-Vráble, môžem povedať že spolujazdec to má len o málinko horšie ako šofér. Aj to len preto, že nevidí tak na cestu a nevie kedy sa bude radiť, brzdiť a teda ho vždy trochu prekvapí nejaký ten akceleračný či deceleračný ťuk.
Tento rok mám navozené na tandeme viac ako doteraz za celý môj život a fakt je toto jedno s tých lepších. Lepší bol už len Varan s kufrom, i keď za rajdami sedel hergi... :-)

Griso, ako výchovný prostriedok

Keď už píšem o ceste do Vrábel, patrilo by sa napísať k tomuto niečo viac. Išli sme tam s polepetkom pre litrovú GSX-R. Poznáte ma, nie som nejaký turista, som skôr klopič, aj keď väčšinou dodržujem predpisy. Ale cestou späť som sa nadobro utvrdil v tom, že „jogurty“ patria na okruh. Nie že by som chcel povedať, niečo v tom zmysle, že nejazdite s nimi na cestách, alebo kto ich tak jazdí je „nenormálny“. Ale každopádne ten potenciál čo majú, je v bežnej premávke nie len nevyužiteľný, ale každý trochu lepší jazdec zajazdí dajme tomu aj na Grise to isté ako na superšporte. Jasné, všetci to môžeme teraz rozoberať a hovoriť ako som sa sekol, keď som povedal takúto blbosť, môžeme sa hádať, alebo si myslieť svoje, ale ja som už presvedčený. S Grisom pod sebou som nemal okrem maximálky absolútny problém nie len stíhať džikseru, ale som jej vedel sem tam aj podkúriť a minimálne na rozjazd utiecť. A toto ma fakt úplne presvedčilo, že potrebujem minimálne päť motoriek. Načipovanú okruhovku, poriadnu lahučkú krosenku, jedného enduro turistu, krásku do obyvačky a takéto niečo ako je Griso. Len tak na také to nedeľné povozeníčko. Vlastne nielen na nedeľné. No a k tomu ešte jeden mlynček na namletie voľného času, aby som sa mohol každej tak nejako k spokojnosti všetkých zúčastneným aj povenovať.

Názor druhého redaktora:

Martin Kňaze - matox:

Pred prvou jazdou som sa o motorke trocha informoval. Na základe týchto info sa mi už aj núkalo klišé prirovnanie zo živočíšnej ríše; akože Griso je ako medveď, zbytočne nemrhá energiou, ale keď udrie, stoji to za to. Pán Kaplický by možno napísal: „Kladivo na čarodejnice“. Človek si robí mnoho krát predčasný názor na základe všeobecne dostupných informácii. Aké teda Griso je?

V každom prípade je talianske. Krásny retro-dizajn opísaný vyššie je jedinečný. Vypichnem len vypiplaný, robustný sériový výfuk, ktorý chvalabohu nevyzerá ako čínsky zlepenec (čisto apoliticky) neforemného pochrómovaného plastu, ako to dnes často vidíme na japonských mašinách. Dizajn výfuku len podtrháva celkovú mohutnosť stroja a pôsobil na mňa ako kyjak, pripravený drviť lebky neskúsených jazdcov. Obrovský motor a okolo neho elegantne a čisto doinštalované ostatné komponenty, potrebné pre doručenie dostatočnej dávky blaha, ktoré tak všetci ľúbime. Točím teda kľúčikom, aby som zistil koľko a v akej forme nám ho vie tento boxer ťažkej váhy ponúknuť.
Štartujem, Griso sa otriaslo ozaj ako pred výpadom. Že respect. Na voľnobehu sa trasie ako alkoholik pred výplatou, tak že v spätných nič nevidieť. Myslím že to málokomu bude vadiť – ide z toho živočíšnosť. Motor máme zohriaty, sadám na pohodlne kresielko a pochvaľujem uvoľnený posed. Nazval by som to taký café cruiser s jemne športovo ,dozadu posunutými stúpačkami. Viem si predstaviť aj pohodlných pár stoviek km v sedle tohto ťažkotonážnika. Áno váhu je pri manipulácii s motorkou na mieste trochu cítiť. Spomínaná reakcia motora na pridanie plynu na voľnobehu, že to motorkou hodí na stranu, je fakt návyková záležitosť. Tak poďme ty beštia, ukáž čo je v tebe. Spojka, jednotka, praaask - kladivo o nákovu, prvá čarodejnica to má za sebou. Ostatné rýchlosti už idú hladko a potichu, ale tá jednotka je hrubá sila. Druhá vec, na čo by som si vedel zvyknúť, je zvuk rinúci sa z megafónu. Dobre, nie je to rev karbónového Remusu, ale v dobe “Euro 3000” noriem klobúk dole. Ľahko utlmené dunivé bublanie - tuším že v motore tohto objemu bude niečo zlé (rozumej zlobivé). Pohľady ľudí v meste to iba potvrdzujú a dávajú najavo, že takúto strojovňu nevidia každý deň. Predierame sa pomaličky von mestom, prdkám si to 50kou na trojke, robím myšičky zľava doprava a vtom sa zarazím a vravím si: hej stupido, pozor, veď to má plné skoro ¼ tony! A fakt – má! Ale kde sa stratili? Zaslúži si palec hore za ľahkú ovládateľnosť aj v menších rýchlostiach v meste. Toto som fakt nečakal.

Jalový býk?

Konečne sme mimo mesta, cesta sa otvára, podraďujem, kardan trhne zadným kolom a už mu kúrim pod kotlom. Motor zreve a ide na svoj objem a konštrukciu pomerne rýchlo po otáčkach. Niečo mi tu ale nesedí. Ono to zrýchľuje to áno, ale taký nástup krútiaku a drtenie asfaltu ,ako bolo sľúbené, som jednoducho nedostal. Zrejme so mnou nebudú teraz mnohí súhlasiť, ale mám trochu pocit že povesť predbehla realitu. Čiastočne to bude aj tým, že som naňho presadol rovno z Tuona, ktoré je úplne z iného súdka a priame zrovnanie je nonsens. Tak som zalovil v pamäti a pre porovnanie ma napadol Brambor R1200R. Je to tiež 2valcovy vzducháč, v podstate tiež retro roadster. Mal som ho možnosť skúsiť a musím povedať že toho krútiaku tam bolo cítiť viac. Jednoducho ma motorka zatlačila ozaj medveďou silou. Na obhajobu Grisa ale poviem, že bol ešte v zábehu, čiže sa mohol točiť len niečo málo cez 6000 otáčiek, pričom 110 tátošov z neho naplno vybehne až o 1000ku vyššie. Ten deň sme testovali aj Tuono a litrovú GSX-Ru, takže moje tvrdenie o nedostatku zrýchlenie treba brať s rezervou. Nedalo mi a raz som vyskúšal aj trošku vyššie točky a to už bolo celkom slušné rodeo. Zúrivého býka bolo treba skrotiť a keďže tacháč vravel “ilegál“, zákruta sa blížila rýchlejšie ako pracovný pondelok, na radu prišli brzdy. Tie ligotavé Brembáče, to musí brzdiť! A aj brzdilo, len bolo treba trocha viac zatiahnuť za páčku. Čo ma ale prekvapilo a dostalo najviac, bol spôsob akým sa tento prerastený "fajter” nechal viest zatáčkami! Kde je tých skoro 250 kíl živej váhy? Kam zmizol rázvor autobusu lámajúceho sa v zákrute??? Neviem, ale na motorke zrazu neboli. Griso krásne držalo stopu aj v rýchlych zákrutách (žiadne vlnenie) a posmeľovalo jazdca k čoraz divokejšej jazde. Samozrejme má svoje limity, ale sú ďalej ako by sa dalo podľa statných rozmerov súdiť.

Rovnako ako rýchla jazda mu sedí cruisovanie len tak, 3000 otáčiek, piánko, vychutnávanie si okolia a mrmlanie dvoj valca. A keď je potreba predbehnúť, alebo prebudiť jazdcove zmysly, stačí otočiť pravačkou, motorka sa preberie aj z nízkych otáčok a ochotne, Grisovsky tlačí všetku tú ťažkú nádheru aj s vami vpred.

Ako už bolo spomenuté, táto mašina nie je pre každého. Čistý rejs to nie je, turistike by sedel dajme tomu motor aj posed, ale bez štítu a odkladacích priestorov… sú na to aj vhodnejšie stroje. Ohurovať čajočky gumovaním, predným - zadným sa mi zdá na tomto elegánovi dobre trápne a zľahka aj nemožné. Tak pre koho je? Ja si ho viem predstaviť po 40tke, po odjazdení mnoho a mnoho Km na všetkých mašinách čo som kedy chcel, keď už sebe, ani nikomu nemusím nič dokazovať. Len tak si to letieť krajinou, občas kochačka, občas vyvetranie hlavy, sadnúť na kopci na kávičku, zapáliť si cigárko a vychutnávať si život a krásu ukrytú v “kuse železa”. Áno, táto motorka je pre fajnšmekrov.

jedinečný štýlový design, pozitívne vibrácie, ovládateľnosť, charizma

čakal som trocha väčší záťah, nič iné ma nenapadá

A ako teda jazdí?

Buď sa dá povedať že úžasne - Totiž ak ťa motorka na ktorej ešte ani nesedíš rozveselí a spraví ti lepší deň len tým, že ju naštartuješ a pri jazde ťa nedokáže vôbec ničím sklamať, ale práveže ti vyčaruje úsmev na perách, tak sa to inak ako úžasne nedá nazvať.

Možno by si niekto rád prečítal nejaké negatívum. Lebo stále len chváliť je také „uplatené“. Niektoré stroje sú ale také, že nepotrebujú žiadne lacné reklamné triky, ani bonusy pri predajni, ani široko-ďaleko rozšírenú a silno zakorenenú mienku o tom, že keď sa niečo pochváli, tak je to uplatené. A tu to platí obzvlášť. Griso patrí k motorkám, ktoré chcete už po prvom stretnutí, alebo najneskôr po zvezení. Lebo všetko čo príde potom, tak vás buď utvrdí o správnej a najlepšej voľbe, alebo presvedčí o nesprávnosti vášho rozhodnutia.

Ale dá sa aj povedať, že jazdí hrozne. Ak totiž nepatríte do prvej skupiny, ktorej imponujem hrubý až surový prejav motora s prevodovkou v spolupráci s kardanom, neznesiete trochu tepla od valcov priamo na nohy, alebo vám vadia nejaké tie vibrácie, či nápor vetra a častejšie tankovanie a nastavovanie ventilov, tak pre vás to bude ozaj hrozné. Ak nedaj bože čakáte niečo ako „júser frendli“, zabudnite na to.

Konkurencia

Minule som dal do porovnávačky GT ot Dukny. To už bohužiaľ nevyrábajú, tak mi tu ostáva len to HD a jeho Sporster XR 1200. Ale musím sem pridať niečo, čo som pojazdiť síce v spojitosti s Guzzi Sport 1200, ale doplnil by som ho aj sem. R1200R od BMW, je pravda, že to nie je to isté, ale niečím podobné sú.

Záver

A aj pre toto mám takéto motorky rád. Je v nich niečo viac a väčšinou je to skryté za tým, čo viacerý považujú za „zlé“. A preto ich bude jazdiť stále menej ako tých „júser frendli“. Práve pre toto, mi budú vždy sympatickejšie takéto stroje, s ktorých cítiť históriu, tradíciu, ľudskú ruku. Niečo čo nazývame, duša stroja. Teraz som si tak namyslel, že je z nich cítiť život. Sú ako živé tvory, pretože aj keď vyskúšaš dva úplne rovnaké typy, aj tak bude každý iný.

A jak teda jegdzí podlá mňa?

Tu mňa napadá scénka s filmu Marečku, podejte mi pero!: Tuček, ... no..., no vi pracujete jako? Jako ďas pane profesore.
Zas sa mosím opakovat a chválit tu motor, jak si bubloce, trase celú motorkú a jakí to má „kurefskí“ zátach. No a tí pociti, tí sú úplňe že!
Ale tak nejak sem sa neviňadriu k podvosku. Tu mosím napísat slová mojého foltegrafa. Vjeci fungujú ftedy, ket o ňich nevíš. A tu veru počas jazdi o podvosku nevím ňic. Dokonca nevím aňi o tem, že motorák má dva a pú metráka a je dúhí jak austraskí rout trejn. Ket ale začnem silno lovit ve huavje, tak vidolujem možno tak toto. Je vjec do sportova nalaďení, takí tvrdší. Pri prutší brzdze, keré sú mimochodem velice dobré, aj ket sem tam treba na porádne hamováňí aj dva prsti, vidlicu neponoríš aš na dno. Pri preklopoch to drží presňe tak jak to zložíš. Drží to aj f táhlich zátačkách a na víjazdze stačí otočit hefte. Cítiš jak sa zadňí gumka zarezáva do asfaltu a aňi suprbajk pret tebú nemá lepší víjast. Do další zátačky trochen poščeglit brzdy, capnút tam ňiší kvalt, možno aj dva a bez vysedački zložit mašinu do dalšího vingla. Funguje to krásne.
Len ket tam ňiší kvalti nasipeš bes citu, može sa stat, že Ťa kardan prepleskne a vivede s omilu, že si možeš robit co len sceš. To je na tem to najkrajší. Ňigdi to co ponúka neňi len tak zadarmo. Treba to vjedzet a treba si to zasúžit.

Plusy, mínusy

Pozadie / Wallpaper:

Text: Milan Mikulík - mikulec, Martin Kňaze - matox
Foto: Filip Kalka - masochista

Motocykel na test poskytla spoločnosť Motocorse. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4SR, Held prilbách Suomy od firmy Styx.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Moto Guzzi	BMW
Model:	Griso 8V SE	R 1200 R
Rok:	2012	2012
Kategória:	Naháč	Naháč
Motor:
Typ motora:	vidlicový dvojvalec (4T)	dvojvalcový boxer (4T)
Objem:	1151 ccm	1170 ccm
Max. výkon:	110.16 k (81.00 kW) / 7500 ot.	110.16 k (81.00 kW) / 7500 ot.
Max. krútiaci moment:	110 Nm / 6000 ot.	119 Nm / 6000 ot.
Kompresný pomer:		12.0:1
Vŕtanie x Zdvih:		101.0 x 73.0 mm
Palivový system:		vstrekovanie
Rozvod:		DOHC
Chladenie:		vzduchom a olejom
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 6-stupňová	manuálna 6-stupňová
Sekundárny pohon:		kardan
Zdvih vpredu:		120 mm
Zdvih vzadu:		140 mm
Brzdy vpredu:	dvoj kotúčová	dvoj kotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	320 mm	320 mm
Pneu vpredu:	120/70 - 17	120/70 ZR 17
Brzdy vzadu:	jednokotúčová	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	282 mm	265 mm
Pneu vzadu:	180/55 - 17	180/55 ZR 17
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	222 kg	198 kg
Hmotnosť s náplňami:		223 kg
Výška sedla:	800 mm	800 mm
Dĺžka:	2260 mm	2145 mm
Šírka:	830 mm	872 mm
Výška:	1070 mm	1285 mm
Objem nádrže:	17 l	18 l
Dynamické Parametre / Spotreba:
Spotreba paliva:		5 l/100km
Dojazd po rezervu:		cca 270 km