ISSN 1336-6491 | Online: 1709 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29903
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17663)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12240)
Diskusia Diskusia k článku (2)  [Verzia pre tlač] Tlač

180 km v sedle ako spolujazdec (alebo ako sa cíti ľadviňák)

 Zdieľať

Pridané: 23.03.2004 Autor: Jaro Harly Jerga
Čitatelia: 6919 [Technika - Dobré Rady]

V sobotu síce nebolo najideálnejšie počasie, ale jazdiť sa dalo. A tak sa pár motorkárov z Košíc a okolia rozhodlo trochu prevetrať mašiny. Keďže som toho času bez moto, rozhodol som sa skúsiť to ako spolujazdec.

Ako prvú som osedlal Norovu "Catku"(YZF600R).

 Norova Katka
Norova Katka
Sedlo vyzeralo pohodlne aj madlá pre spolujazdca sa zdali byť na správnom mieste, stupačky na môj vkus trochu vysoko. Po pár metroch, ešte kľudnej jazdy, sa mi to celkom pozdávalo. Ale po tom čo sme sa dostali na hlavnú, sa všetko razom zmenilo :o). Akcelerácia ma tlačila zo sedla a pri prudkom brzdení, som mal chvíľami pocit, že mi tie madlá ostanú v ruke. Žily na rukách zväčšili svoj objem minimálne 3krát :o) a ja som len tŕpol kedy už budeme na parkovisku :o). Až tu však prišlo to, čo mi tlak vyhnalo tak vysoko že som mal ešte 5 minút po tom problém pripáliť si cigaretu :o)). Noro sa rozhodol odlepiť predné koleso od zeme. Podarilo sa, na druhý pokus, ale zastali sme l.t.t. na konci parkoviska :o).

Keďže som dávku adrenalínu pre tento deň vyčerpal (a to sme boli ešte stále v Ke), rozhodol som sa pokračovať na Lejbovej BMW F650GS.

 Lejbov baworák
Lejbov baworák
Vzpriamený posed dával tušiť, že na tejto mašinke sa dá aj podriemať :o). Nebyť zadného kufra, ktorý bol na môj vkus až príliš blízko môjho chrbta, bolo by všetko ok. Ale ten kufor výrazne zmenšoval priestor pre spolujazdca a doslova ho nútil nalepiť sa na jazdca (no veď Lejbo asi vedel prečo to robí, ale zrejme netušil že bude viezť aj chlapa :o)). Tak že som musel zaujať postoj ako baletka, pre moje, posedom (či vlastne polehom) za pc celý deň, zdeformované telo to bola riadna makačka čo sa odrazilo aj na bolestiach v krížovej oblasti na druhý deň ráno :o).Nuž čo aspoň chvíľu som sedel rovno :o)). Vďaka posedu som mohol pohodlne sledovať krajinu okolo aj občas nakuknúť Lejbovi na budíky. To sme už ale po prestávke v Prešove parkovali na salaši pri Sivej brade.

Po výdatnom obede sa dozvedám, že budem musieť opäť zmeniť mašinu, pretože môj parťák ide domov inou trasou. Keďže som si nechcel potrhať žili pri jazde s Norom ( :)) ) rozhodol som sa prehovoriť Roliho, ktorý mal na svojej VTX1300 jedno voľné miesto.

 Roliho VTX a Ďurkova TL1000
Roliho VTX a Ďurkova TL1000
Podarilo sa a tak nasadám na pohodlné sedlo, nohy vykladám na plošiny a chrbát si ukladám na príjemnú opierku. Kde sa ale budem držať??? Keďže som Roliho nechcel vystrašiť svojou prílišnou náklonnosťou, rozhodol som sa držať sa o opierku. Poloha to bolo trošku krkolomná ale dalo sa. Prvé veľké plus u tejto mašiny je rozhodne výhľad. Žiadne vykukávanie spoza jazdcovej hlavy, či strnulý pohľad na stranu. Všetko som mal ako na dlani. Horšie bolo udržať sa v sedle pri prudkom brzdení, či nájazde na nerovnosti. Miestami som mal pocit, že už z toho sedla vyletím :o). Ale ako som už bol spomenul, miesto vzadu je poväčšine vyhradené tým nežnejším častiam našej populácie a tým by sa samozrejme všetky tieto neduhy dali odstrániť :o). Plošiny pre spolujazdca boli super, ale pri tom brzdení by som prijal trošku väčší sklon, aby sa nohy mali do čoho zaprieť a nešmýkali sa.

To už pomaly prichádzame do Košíc. Povinná zastávka na "stopke" na kofolu a pomaly sa každý poberá domov. Ale ako pôjdem ja? Autobusom? V kombinéze? :o)) No určite by to bol zábavný pohľad ale... :o)) Našťastie našla sa dobrá duša, v podobe Dadinho brata Ďurka, ktorý bol prevetrať TL1000S. Sedlo, ktoré sa len tvárilo byť sedlom a stupačky tak vysoko ,že som si pripadal ako pri sedení na... :o)). Po dôraznom upozornení ohľadom rýchlosti teda vyrážame na "mestský okruh". Ruky pevne pritlačené k nádrži, pred očami len Ďurkova prilba a pod zadkom kúsok molitanu :o). Neviem ako rýchlo sme šli ale mal som čo robiť, aby som sa pri akcelerácii udržal v sedle :o)) a tie nájazdy do zákrut... v živote som tak nízko pri zemi nebol ako vtedy :o)). Ale netrvalo dlho a nejako som sa do toho dostal, no sám to radšej skúšať nebudem :o)).

A čo na záver? Len toľko. Je jedno na akej motorke jazdíš, ale vždy pamätaj na to, že ten za tebou má oveľa ťažšie podmienky, či už pri zrýchľovaní, prudkom brzdení, nájazdoch do zákrut alebo myšičkách. Predsa ešte niečo. Za hlavou jazdca sa vytvára nepríjemné prúdenie vzduchu ktoré vie pri vyšších rýchlostiach dosť znepríjemniť jazdu tomu za Vami. Zvýšený hluk a nie práve najlepšia prilba môžu veľmi rýchlo unaviť, spôsobiť bolesť hlavy, či privodiť prievan. Preto nezabúdajte na kvalitnú výstroj aj pre spolujazdca.

P.S. Baby obdivujem Vás, že dokážete toto všetko zvládnuť a dokonca mať z toho aj radosť. :o)

Pridané: 23.03.2004 Autor: Jaro Harly Jerga Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (2)  [Verzia pre tlač] Tlač
aci-03-main

Moto Guzzi

Aprilia-side-03-2025

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »