Moto Girl Trip: To, že niečo nie je ľahké, neznamená, že to je nemožné!!!

Nie je deň čo by ma svet nenaučil niečo nové o medzi ľudských vzťahoch, viere, alebo tvrdých podmienkach presadenia sa vo svete, ktorý je pre mňa cudzí. September je za nami a ja som stále v nasadení, s pokrčeným nosom cerím zuby na každý jeden problém, ktorý pretkáva moje dni. Odmenou za trpezlivosť je trpezlivosť. Ľudia občas nepriamo odsudzujú moju „pozitívnu naivitu“ bez ktorej by som to už dávno vzdala. Možno hneď po prvej skúsenosti, ktorá ma zrazila na kolená.

Človek sa pohybuje vo svojom kruhu, kde platia nepísané pravidlá, bola som vychovávaná, že najväčšia dohoda je slovo, o to väčšie keď sa jedná o „slovo chlapa“ v pomoci, ktorá je dobrovoľná... No dnes už to nie vždy platí... preto asi ľudia vymysleli papier. A slovenské veta... „dajme si to čierne na bielom...“ Preto si vážim ľudí, ktorých stretávam a majú takú tú... vnútornú hodnotu, ktorá obaľuje ich život a drží svet v akých takých harmonických vibráciách.

Veľmi ma mrzí, že mesiac odchodu je pasé a stále sa zdá, že ma ešte čaká pár víkendov, kým ráno vstanem s istotou situácie a výdychom dám vedieť svetu ten slávny deň odchodu z rodnej hrudy. Ale to je život. Keby bola pripravovaná cesta, len o ceste a na všetko ostatné by tu bolo Master Card... heh... Asi by to nebolo ono, aspoň tak sa píše v knihe mojich dní, keďže príprava je ozaj boj. Som veľmi milo prekvapená zo Slovenských motorkárskych firiem, ktoré krásne spolupracujú, pomáhajú radami, produktmi, servisom, drobnosťami ako aj obrovskými vecami, bez ktorých by som sa nepohla ďalej.

Múdre pramene tvrdia, že veci dostávajú „dušu“ až po tom ako dostanú meno. Preto som sa rozhodla požiadať na Touratech Travel Evente Mariána a Igora, aby za pomoci všetkých tvári, ktoré sedeli v stane a užívali si nenapodobiteľnú Igorovu prednášku dali meno tej bielej kráske, s ktorou nás čaká dobrodružstvo ako z ozajstných dobrodružných kníh, Euphoria... Dostala som ju do rúk novú, čistú krásnu leštenku... jednoduchú, holú vhodnú do mesta na kávičky v krásnej bielej koženej bundičke, ktorá by pristala k jej chutnému designu.

To sa nám dvom však dodnes nestalo. Namiesto toho sme spolu prežili niekoľko pádov v Českých lesoch a Rumunskej pustatine, ten posledný ma stál obe zlomené ruky a Euphoria spätné zrkadlo, blatník, prednú masku, plast budíkov, smerovky. Náhradné diely, ktoré boli k dispozícií mi s úsmevom na perách zaslal Aleš z Českého ELITU. Tak som minulý týždeň úspešne nahodila zosilenú štvorkolkovú reťaz so závlačkou, ktorá by mala vydržať pri správnej údržbe až do Kapského mesta.

Mala som v pláne vziať si jednu náhradnú do zázračného „mechanic stuff“ pravého kufra, ale keď tak stojím nad kufrom a škrabkám sa na čele nie som si istá, či nám ostane dostatok miesta. Sertao má štandardne 16 zubové vývodové koliesko, ktoré som vymenila za 15 zubové. Ďalšou otázkou, ktorú som chcela riešiť boli tlmiče. Názory na zmenu tlmičov sú rôzne, niektorí sú si istý, že originál tlmiče BMW sú bezchybné a celú cestu by mali dať bez náznaku komplikácií. Iný by ich vymenili za Foxy, WhitePowery, Touratech, či...

Ťažko sa mi rozhodovalo hlavne keď som ochudobnená o vlastnú skúsenosť. Veľmi ma potešil záujem Róberta z Eres Racingu, ktorý v dnešných dňoch bojuje a rieši otázku zadného tlmiča a predných vidličiek, aby som sa plne naložená viezla na špičkových HYPERPRO.

Padáky, kufre, lodný vak, stupačky, prídavné bandasky, kryt svetla, tankvak a mnoho dôležitých Touratech komponentov som dostala ako podporu od Mariána z Touratech SK. Aj po spomínanom Rumunskom Backflipe som bola prekvapená, že z obvešanej Euphorie nič neopadlo, pravý kufor mi zachránil nohu. Priestor ktorý vznikol vďaka kufru medzi zemou a mojím telom bol na nezaplatenie.

Video: Moto girl trip - touratech video

Od chalanov z BB mota som dostala tankbag a chránič hrude, chvála Bohu sme sa nemuseli trápiť objednávaním ženských motocrossových chráničov, a konečne sa nevýhoda malých ženských predností ukázala ako výhoda. Predpokladám, že bude často využívaná ako maskovanie aj v Afrických krajinách, pod pánskym strihom Ralley trojky.

Počas príprav a tréningu v enduroškole som jazdila na Mitaskách, ktoré mi ochotne zasielali priamo z Mitasu. Rátala som s tým, že na cestu vyrazím s jednou náhradnou sadou, ale ako som ich krútila, sťahovala a všemožne naťahovala – myslím že to bude skôr nemožne ako možné. Sertao má drobný predok, keď som ich chcela umiestniť na bočné strany, kde ich môžme najčastejšie vidieť, bolo to márne-zavadzali. Radila som sa s Jankom Balogom, Awiom, Igorom a všetkými cestovateľmi, ktorí mi skrížili cestu. Potrebujem kombináciu asfalt terén, ktorá teoreticky vydrží až do Kapského mesta čo je z hruba – 20 000 km. Oslovila som ATE moto a na cestu prezúvam Heidenau-ky Scout. Ďakujem Milanovi, že zareagoval rázne a do troch dní som mala pneu doma.

Ďalším bodom prípravy, ktorý ma trápil boli riaditká. Niežeby som bola náročná, ale po dvoch pádoch v teréne, kedy sme ohnuté rajdy ohýbali spať o veľký kameň, aby som mohla pokračovať v tréningu som si vedela predstaviť aj niečo pevnejšie. Oslovila som Moto Shop Žubor-a, ktorý mi ochotne dodali pevné rentalky. Namontovanie prebiehalo v Košickom servise u Kamila, K-moto. Predstava, že si ich vymením nebodaj aj sama ma rýchlo opustila a bola som nekonečne vďačná, že som sa ocitla v rukách odborníkov, všetky káble, hadičky a lanká boli krátke a tak sa z pár minútovej výmeny stala denná zábava. Chalani vymenili zlomené diely a po dvoch týždňoch som opäť sedela na svojej kráske.

Chýbali mi ešte dôležité veci ako kompresor, náhradné duše, dobrý nepremok, nepremokavé vaky, moto okuliare a kde inde človek nájde toto všetko s obrovským bonusom – radami človeka, ktorý sám prešiel kus sveta. STYX a Ján Balog opäť nesklamal, cítila som akoby ma vyprevádzal blízky človek s ozajstným požehnaním.

Veľmi ma potešil telefonát Mareka – MH design, ktorý mi ponúkol airbrush na moju cestu a tak dnes je už Euphoria v ťažkom dievčenskom ružovom štýle.

Najbližšie dni ma čaká ešte špekulácia s katalyzátorom, výmena rozety a niekoľko tých pár hodín u Žubora v servise, kde mám posledné tri týždne základňu.

Trasa visí vo vzduchu, Sýria je neprejazdná, Lýbia je nahrotená tiež, hlavne kvôli faktu, že cez krajinu je potrebný sprievodca, ktorý je pre moju výpravu finančne náročný. Realitou je aj blížiaca sa zima. Tak sedím nad otázkou ako sa najjednoduchšie, najbezpečnejšie a najlacnejšie dostať do Egypta. Trajekt... Grécko?? Izrael?? Taliansko ??

Za posledné dni ma najviac opustil fakt s Karnetom, ktorý mi bol vyčíslený na 150 percent sumy z mašiny, keďže sa jedná o 2O12 ročník... kde vziať 12 000 eur ktoré ostanú kvasiť na karnetovom? Sedela som na múriku v Petržalke a modlila som sa, aby toto nebola tá chvíľa po tých miliónoch problémoch, ktorá mi vezme aj ten posledný vánok, čo mám v plachtách. Sedela som nehybne a snažila som sa myslieť na pekné veci. Zavrela som oči a spomenula si na všetky objatia, od Vás, ktorí ma stretli posledného pol roka na ceste životom. Na pána, ktorý mi zaplatil benzín, hneď ako som dotankovala. Kým som sa presunula ku kase, stretli sme sa len medzi dverami a pani pri pokladni s úsmevom prehlásila „už to zaplatil ten pán a odkazuje Vám – že Vám verí a drží palce.„

Vybavila som si všetky tie krásne maily, ktoré mi svietili v mail boxe o tom ako mám kráčať ďalej. Na podporu „trabanťákov“ ktorí sú momentálne v Južnej Amerike, na vzácne slová Dana Přibana a Mareka Slobodníka. Vstala som z múrika s presvedčením, že problém ma vždy riešenie.

Chcem sa poďakovať všetkým krásnym ľudom, ktorý ma podporujú. Je to pre mňa veľmi vzácne, vážim si každé jedno pobúchanie po pleciach, pusu na líce či tak zvláštne dôležité peniaze, ktoré mi nezištne posielate. Ďakujem hlavne tým, ktorí ma cítia, zbytočne nesúdia a rozumejú.

Adveeeeeeeeeenture is out theeere!!!

S láskou Kačica www.motogirltrip.com