Plastická chirurgia: Suzuki Intruder 800

Môj Suzuki Intruder 800 vyzeral ako každý iný, a to sa mi nepozdávalo. Moje predstavy o jeho výzore boli úplné iné ako predstavy jeho japonských konštruktérov a preto som začala s jeho "plastickou chirurgiou". Spojila som sa s kamarátom, ktorý mal moje predstavy premeniť na skutočnosť. Ten mi priniesol do nasej krčmy vo Vrabcoch pekne veľkú kopu katalógov a časopisov s fotkami motoriek po "plastike". Veľkou výhodou bolo, že na väčšine zmien sme sa bez problémov zhodli. Dnes si už skutočne nepamätám, kde sme začali skôr, či to boli predstupačky, sedlo a zadné kolo, alebo sedlo, zadné kolo, predstupačky a... V každom prípade mi tieto zmeny priniesli oveľa väčší pôžitok a istotu z jazdy. Aj napriek tomu, že všetky predstavy nevychádzali podľa plánov a vyskytli sa samozrejme aj problémy, dnes som rada a často spomínam na bláznivé podnikavé kroky, ktoré som bola ochotná kvôli „tomu“ urobiť.

Celkom presne si spomínam na zážitok z jari 2002, bol začiatok apríla, slniečko, pomaličky začínala sezóna, bol to však chladný apríl, teploty tak 12 stupňov. No, ale to mi vtedy vôbec neprekážalo a myslím, že ani dnes. Hnali sme sa s kamarátom asi 200 km na východ Slovenska dať mi urobiť sedlo na mieru, cesta mi pripadala nekonečne dlhá, zima a dážď nás prenasledovali celý čas. Nakoniec sme to zvládli. Prekvapenie a ľútosť s akou na nás pozerali kamaráti – majitelia Harley pubu vo Vrútkach, ktorí nás vítali v cieli ma rýchlo zahriali (aj horúci GROG) a pomohli mi zabudnúť na „traumu“ z cesty. Ďalších 37 hodín sme strávili s odborníkom na sedlá, vybrali sme formu a tvar, kožu a farebnú kombináciu. Sedlo na mieru bolo hotové na druhý deň večer o 23 hod. a vtedy sa v hlave môjho kamaráta sa zrodila skvelá myšlienka, hovorí: „ volali známi, že sú na chate, je víkend, za dve hodiny sme tam, poďme!“ Jasnééé! Zaznela moja odpoveď. To som však nevedela, že sa mi podarí z dvojhodinovej cesty urobiť takmer dvojnásobok. Kto si myslí, že to nie je možné, nech sa pokojne pridá a ponechá navigáciu na mňa, s istotou nájdem tú najdlhšiu obchádzku aká len existuje. Cestou mi bola opäť strašná zima, vypadlo mi predné svetlo a keď sme zastavili na najbližšej benzínovej pumpe bola som rozhodnutá, že chcem ísť domov, dať si horúcu vaňu a že tých 100 km v noci domov musím zvládnuť. Na chatu to však bolo už iba pár kilometrov a tak som predsa len pokračovala s kolegom po strmej, kamenistej ceste bez svetla do tepla. Na druhý deň ráno sme pokračovali v ceste domov, keď som sadla na moje nové sedlo vyčaril sa mi úsmev, no vzápätí mi ho schladil pohľad na kamenistú cestu, ktorú som zdolala v noci a bez osvetlenia. Keby som vtedy videla kam idem asi by som tam s motorkou nevyliezla, pešo by som mala problém. To bola jedna živá príhoda so sedlom.

Dôležitou časťou motorky, sú tiež „raidy“, ja som na ich koncoch zvolila smerové svetlá, je to praktické a vyzerá to vážne dobre. K pohodlnej jazde patria tiež predstupačky, ktoré hneď využívam ako opierky na nohy. Dve okrúhle svetlá vpredu, chrómové doplnky a čierna farba motorky dopĺňajú celkový vzhľad. Špeciálne výfuky v zvonovom tvare po bokoch a smerované do hora sa mi zdal dosť odvážny krok, ale ako povedal môj kamarát, „keď prerábku tak poriadnu“, odhodlala som sa aj na tento krok. Sú neskutočne originálne a dominantné. Posledný krok bolo rozšírenie a výplň zadného kolesa, dosť pracné, kvôli kardanu, ktorý nás nepustil viac ako 2-3cm. Hneď prvý problém sa vyskytol pri jeho zváraní kolesa, ktoré bolo úspešné až na nejaký tretí pokus a tak zo sľúbených pár dní to trvalo trochu dlhšie, dva-tri týždne? (Naučíte sa pri tom aj trochu trpezlivosti). Dnes však cítim rozdiel v jazdných vlastnostiach len pri silnom bočnom vetre, kedy mi zadné koleso trochu rozhojdá, je to však len sila zvyku, takže odporúčam aj tento krok.

Na záver by som snáď len napísala jednu peknú vetu, ktorú som zaregistrovala na jednom z motorkárskych zrazov: „človek nie je motorkárom podľa toho, koľko má tetovaní a jaziev na tele, ale hlavne svojim srdcom“. Preto ak máte pocit, že chcete dať do svojej motorky kus seba a svojho srdca, nebojte sa prestavby motorky a keď už prestavbu, tak poriadnu!

D. Skačanová