Custombike Show 2013 Bad Salzuflen - časť 2.

Pre mňa ako súťažiaceho boli zaujímavé vyhlásené kategórie.

Tu sú aj s víťazmi:

Craziest Bike – Honda Goldwing – Tomasz Pawlos (Poland)
Best Engineering – Twintrax Eigenbau mit 2 Motoren – Christoph Madaus (Germany)
Best Metric Bike – Honda VT 600 Shadow – Enrico Arnold (Germany)
Best Cafe Racer – Benelli 654 Sport – Vincenzo Ciancio (Italy)
Best Chopper – Indian-Redneck-XXL – Lars Sundberg (Sweden)
Best Oldschool – Triumph T120 R – Frank Dilbakowski (Germany)
Rookie of the Year – Harley-Davidson Shovelhead – Fynn C. Grabke (Germany)
Best Paint – H-D Softail-VG-Trike – Andreas Friedrich (Germany)
Editors Choice – Husqvarna 1668 – Lars Sundberg (Sweden)
Best Streetfighter – Honda Pan European – Nádas Csaba (Hungary)
Best Power Cruiser – Harley-Davidson V-Rod – Carsten Rudolph (Germany)
Best Bobber – Harley-Davidson FL – Arno Kruth (Germany)
Best Radical – Real Steel Eigenbau – Hans Bozzies (Netherlands)
Best of Show – Harley-Davidson FXS Low Rider – Pete Pearson (England)

Ako vidno, bolo pomerne dosť kategórií a teda aj šanca získať nejakú medailu. V Bade ale neboli stupne víťazov , ani tie pomyselné. Podľa hesla “víťaz berie všetko” vyhlásili iba víťazov všetkých kategórií. S Cacaom sme sa snažili počas výstavy nafotiť čo najviacej zaujímavých bajkov, teda aj potencionálnych účastníkov na stupňoch víťazov. Nakoniec sa veľakrát stali víťazmi práve prestavby, ktoré sme fotili podľa hesla: “tak toto nie …”

Zaujímavý je Real Steel Eigenbau od Hansa Bozziesa. V náboji zadného kolesa je nádrž na benzín, olej na mazanie motora a kompresor na pridvihnutie motorky počas jazdy. Už som len čakal, že odtiaľ po odklopení veka vyskočí aj jeho manželka. Jazdné vlastnosti tohto stroja so sútredením pohyblivej hmotnosti (kvapaliny) v zadnom kolese môžu byť rovnako zaujímavé ako koncepcia …

Až tu mi docvaklo, prečo som v Rakúsku vyhral. V Rakúsku boli porotcovia z renomovanej nemeckej tuningovej firmy, ktorá vyrába reálne motorky. Tu bola porota zostavená z redaktorov časopisu CUSTOMBIKE. A tí sa na všetko pozerali očami redaktora, ktorý sa snaží ponúknuť čitateľom niečo veľmi zaujímavé. Bez ohľadu na funkčnosť. Na papierovej strane v časopise nie je potrebné motorku naštartovať, nieto sa na nej ešte nebodaj previezť.

A tak v mojej kategórii Café Racer vyhral Talian, ktorého motorka niesla znaky pár nápadov, ale v reále bola nefunkčná. K prednej brzde od páčky na riadidlách ani neviedla hadička, vrchom vedené výfukové zvody popod nádrž tlačili na karburátory tak, že tie iba viseli na hrdlách z hlavy valcov a medzi karburátormi a hrdlami svietila medzera. Z vlastnej skúsenosti viem, že takáto motorka sa nedá naštartovať. Ozdobné pásky na nádrži sa odlepovali, zavarené staré diery na ráme boli nedočistené, zbytočné držiačiky neodstránené.

Nuž čo, patrím k tým vyše 250 súťažiacim, ktorí nevyhrali, či dokonca ani nezískali cenu. Koniec fňukania, pozrime sa ďalej.

Hneď pri vchode do výstaviska sa vynímala Omega od španielskej firmy SBAY. Všetko, čo bolo na tejto motorke, bolo už raz vynájdené a veľa krát aj aplikované. Šesťčlenná firma to tu však podala na vysokej úrovni. S cenou 56 000 eur to bol podľa mňa bike výstavy. Za povšimnutie stáli aj ich inovatívne predné vidlice. Dielenské spracovanie bolo takmer bezchybné. Myslím si, že veľa menej hodnotných motoriek sa tu predávalo (a aj predalo) za viacej ako 100 litrov…

Srdcu blízke mi boli aj tuningované Ducatky od firmy Bernd Lohring. Na prvý pohľad nie príliš výrazné úpravy zmenili “tuctové” Talianky na zaujímavé objekty. Nahé boli už z výroby, ale nemecký mejkap im prospel. Páni boli navyše ochotní podeliť sa s nami o ich skúsenostiach s nemeckou STK (TUV).

Všetky postrehy sa samozrejme nadajú popísať. Isté je, že Nemci motorky milujú. Aj keď nie som úplne H&D V2, ale iba V2 (SV 650), do Bad Salzuflenu som sa po roku vrátil rád. Je to v každom prípade inšpiratívna výstava. Viacej snáď vypovie podhľad na výstavu cez Cacaov objektív.