Custombike Show Bad Salzuflen 2018 - časť 2.

Yamaha odprezentovala kolekciu „Faster sons“. Jedná sa o aktivity dealerov, ktorí sa takto môžu zviditeľniť. Triumph ukázal svojho šprintéra s kompresorom. BMW priviezlo celú kolekciu upravených motocyklov, o ktorej som písal v článku o Glemsecku 101 v tomto roku. Ráno som sa k motocyklom BMW dostal na 10 cm a tak som to využil na odfotenie tých neuveriteľný detailov, ktoré vyrobil rakúsky Blechman.

A propó Blechman. Vyrába neuveriteľne dokonalé súčiastky. Videl som jeho víťazný bajk vo Verone 2017, motorku z 2014 z Bad Salzuflenu. A teraz toto BMW. Nejde mi do hlavy, ako sa dajú takéto veci vyrobiť. Iba sa na to pozrieť, ako sa to vyrába. Táto myšlienka mi vŕta v hlave už nejaký čas. Ale zavolajte niekomu do Rakúska: Ja som Roman z Dolných Lovčíc, mohol by som sa prísť pozrieť, ako vyrábaš tie alumíniové zázraky? Život však prináša všelijaké neplánované situácie.

Ako som sa plazil s mobilom v ruke popod bike, ktorého vrch nápadne pripomínal Blechmanov rukopis, oslovil ma po nemecky hovoriaci chlapík. Mne nejde nemčina, jemu nešla angličtina, tak zavolal kamaráta. Áno, ten „iba“ nemecky hovoriaci chlapík je majiteľ motorky a hliníkový vrch mu urobil kamarát Blechman. No a „Angličan“ je Blechmanov kamarát, u ktorého Blechman posledný rok žil, lebo... Nie, nevyhodila ho manželka, ale... A to už by som túžil dať do samostatného článku o Blechmanovi. Lebo, ako povedal „Angličan“, Blechman je „easy going boy“. No uvidíme, čo z toho nakoniec bude.

Veľmi sa mi páčila krásne, až modelársky v hliníkovom kabátiku spacovaná Guzzina. Zaujala Honda 350 s valcami otočenými o 180°. Modrý Buell mal plasty (alebo to bol sklolaminát?) v kvalite ako pri produkcii 100 000 ks, teda že do vývoja sa oplatilo investovať. Plasty/kapotáže na modrom SSR pripomínali tie z C-01 Lotus Motorcycles.

Pri Nortrod som to najprv čítal ako Norton a chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval. Spoznal som prednú vidlicu a zadnú jednostrannú kyvku pochádzajúce z MV Agusty. Aj uloženie zadného čapu v hliníkových bočných segmentoch mi pripadalo, akoby boli použité upravené diely od tohto výrobcu. Ale to už bol omyl. Bol to vlastný výrobok ako aj komplet rám.

Pri prvom pohľade vyzerá rám vyrobený z rúrok ako mostového / chrbticového typu. Pri pozornejšom pohľade nájdeme vpredu spevnenie pripomínajúce klasický kolískový rám. Je to pravdepodobne daň za ten „rod“ , teda HD V-Rod muscle heavy engine. V Amerike nikto na železe nešetrí a v Nemecku sa potom takýto motor nedá podvesiť pod rovnaký / podobný rám ako ľahučký motor z MV Agusty. Škoda.

Ako každý rok bolo samozrejme veľa sprievodných akcií. Tradične bola súťaž „Build-Off“. Vtipné bolo, keď super customeri najprv dlho nevedeli sklopiť montážny stôl.

Novozavedená bola „Hall of Fame“, teda sieň slávy. Práve asi pre tie nepoužívané a nepoužiteľné šoubajky. Prikladám fotografie zaujímavostí aj nezmyslov. Hranica medzi nimi je občas veľmi tenká a záleží na vkuse, čo do ktorej kategórie zaradiť.

Mala by logicky nasledovať otázka, či to stálo za to, ísť po dvojročnej prestávke na výstavu Custombike show. Z x-sto vystavených kusov bolo možno 10 - 15 podľa môjho gusta. 5 %? Zúfalo málo? Áno. Ale veď ja som si už dávno zvykol, že vo svojom živote som menej ako 3% - ný, takže 5% je dobrý výsledok. Láka ma pozrieť sa na podobnú výstavu do Holandska / Belgicka alebo do UK. Videl som pár fotiek z výstavy vo Veľkej Británii a tam to vyzeralo dobre. Ale tá vzdialenosť... No, uvidíme...