Test Honda CB650F 2014 – zábavný naháč na každý deň 1/2

Kompletne nový bike – CB650F nie je Hornet

Podobne ako dávnejšie pri litri, aj tu Honda upustila od pomenovania Hornet. CB650F nie je nástupcom sršňa a ani si to neberie za cieľ. Kým Hornet bol naháč odvodený zo superšporta, CB650F je motorka, ktorá chce zaujať širšie spektrum zákazníkov.

Aj preto je CB650F kompletne novou motorkou a tu sa nedá napísať ani otrepané „nezostal kameň na kameni“ :-) V tomto prípade je nové všetko. Samozrejme začnem od motora, ktorý na prvý pohľad nabral na objeme, na 649 kubíkov. Druhý pohľad ale prezradí, že ide o úplne novú pohonnú jednotku charakteristickú kompaktnými rozmermi a usporiadaním kľukovky a hriadeľov prevzatým zo športových modelov. Dizajnéri si dali záležať aj na estetike, čo na naháči o to viac vynikne. Hadice na chladiacu kvapalinu sú krátke a držia sa „mimo dohľad“, rovnako aj olejový filter. Toto všetko umožnilo navrhnúť štýlový výfukový systém so sklonenými zvodmi na pravú stranu, aký mala CB400F z roku 1974. Samozrejme, tlmič a katalyzátor sú umiestnené pod motorom kvôli centralizácii hmoty a nadväzuje naň iba krátka koncovka.

Video: Test Honda CB650F 2014, Alicante

Výsledkom práce je teda motor s posilneným krútiakom v spodných a stredných otáčkach so zachovaním ostrejšej športovej špičky nad 7000 otáčkami. Výkon dosahuje hodnotu 64 kW pri 11000 ot. a krútiak 63 Nm pri 8000 ot. Ak si kladieš otázku, prečo je výkon nižší ako na Hornete, tak tú som položil aj ja Masahiro Yošidovi, ktorý sa na vývoji podieľal. Odpoveď je vskutku jednoduchá: Hornet mal motor odvodený so superšporta, papierový výkon bol síce vysoký, ale reálne v spodných a stredných otáčkach, kde sa jazdí najčastejšie, ho veľa nebolo. Nový motor má takmer v celom spektre vyšší výkon aj krútiak s výnimkou tých najvyšších otáčok.

Okolo motora konštruktéri postavili aj kompletne nový rám. Ten je oceľový jednodielny, hlavné rúry okolo motora sú oválne s väčšou pevnosťou, ktoré ale zaberajú menej miesta. Tento typ konštrukcie zvolili pretože oceľový rám rovnakej tuhosti zaberá oveľa menej miesta ako porovnateľný hliníkový a umožnil tak štíhlu stavbu stroja. Tú zdôrazňuje aj krásna ohnutá hliníková kyvná vidlica. Jazdecká pozícia je agresívna, jazdec sedí dosť vpredu aj vďaka krátkej nádrži. Sedlo má relatívne vysokú výšku, ale štíhlosť stroja umožní dosiahnuť na zem aj nižším jazdcom.

Dizajn je jednoduchý v štýle CB modelov značky, ale pritom atleticky ľahký. Nič tu nie je navyše, nič nepretŕča a dominantou je jazdec, ktorý sedí v motorke - v centre diania. Nová je prístrojovka s dvojicou LCD displejov a tiež pekné 6-12 lúčové kolesá. Brzdový systém pozostáva z overených „vyhryzených“ kotúčov a samozrejmosťou je aj systém ABS.

Prvé rande

Po vzájomnom predstavení sa už nedočkavo obliekam, aby som sa CéBečko pozrel na zúbok aj osobne. Pred nami je pekný deň, po búrke ktorá sa tu prehnala deň predtým a priniesla aj do Španielska piesok až zo Sahary. Pred hotelom už stoja nastúpené CB vo všetkých farbách a mne sa hneď najviac pozdáva trikolóra zo zlatými kolesami. Dostávam kľúče od sivej a hneď ma potešil nový – krátky kľúč navyše bez ostrých hrán – aký už roky poznáme vo svete áut. Bez zbytočného zdržovania vyrážame do záplavy kruháčov mesta.

Prvý dojem je veľmi príjemný, posed je vzpriamený a posunutý vpred. Od prvého momentu má jazdec pocit skvelej kontroly nad motorkou, ktorý trochu kazia podľa mňa úzke riadidlá. Pár centimetrov na šírku by ten pocit ešte umocnilo. Všetky ovládače sú tam kde majú byť, len trúba si vymenila svoje miesto so smerovkou. A tak sme si pár krát omylom zatrúbili, kým sme si na toto usporiadanie zvykli.

Sprievodcovia nás varovali pred miestnymi kruháčmi a šmykľavými farbami, tak to hneď asi na treťom z nich skúšam na vlastnej koži. Trošku viac plynu na výjazde a zadok ide do šmyku. Veru, podklad nič moc pre motorkárov, no CB to zvláda s kľudom gentlemana. Pocit „bicyklovej“ ovládateľnosti sa ešte vylepšuje a ja viem, že to dnes bude zábavný deň.

Motor ťahá pekne odspodu a má totálne lineárny priebeh. Čoskoro som tam nasypal šestku už v meste a motor pekne ťahal už od 3000 otáčok. Žiadne protesty ani vibrácie. Dynamika samozrejme v tomto režime neohúri, ale na presun mestom je príjemné, keď netreba veľa kvaltovať. Motorka je štíhla, fajnovo sa s ňou kľučkuje aj pomedzi autá, no ja už sa teším ako sa vymotáme na pokrútené okresky, kde to bude to pravé orechové.

Keď jedna strieda druhú

Samozrejme myslím zákrutu. Španieli sa narodili na skvelom mieste, pretože takýchto ciest majú neúrekom. Asfalt kvalitný od mora do hôr, zákruty, vracáky, útesy a výhľady. Skvelé miesto pre motorku akou je CB650F.

Asi je to nejakým tým vývojom, ktorým prechádza každý jedinec, alebo len tým, že dejiny sa opakujú. Mám pocit, že na trh znovu prichádzajú motorky postavené pre jazdca, ktorý chce len motorku a cestu. Nie je to len prípad CB, pretože s týmto prichádzajú aj iné značky, no CB je dobrým príkladom. Je to dobre postavená motorka, dobrý motor, rám, podvozok, kolesá a nič viac. Len stroj, ktorý robí to čo má, bez zbytočných hračiek navyše, kde stále jazdec je tým, čo to má v rukách a pod kontrolou. A verte mi, je to zábava. Môj názor totiž je, že na cestu nepotrebujem 150 koní, ktoré mi dávkuje počítač... To som sa trošku nechal uniesť a odbočil od CB, ale možno aspoň viete o čom to je.

Akonáhle sme sa totiž vymotali z mesta, tak sa z CB-čky alias „mestského približovadla“ vykľul razom zábavný športový naháč. Stačilo šupnúť dole dva-tri kvalty na hladko radiacej prevodovke a už to bolo. Ako to na týchto testovačkách býva, naši sprievodcovia sú skvelí jazdci, ktorý trasu poznajú a ťahajú za plyn kým im niekto „dýcha na krk“. A tak sa aj náš výjazd rýchlo mení na totálnu naháňačku.

Motor je v spodných otáčkach totálny kľuďas, v strede má však dosť sily aby potiahol aj výjazd zo zákruty, keď nesprávne podradíš. Cca pri 7000 ot. je cítiť také menšie vibrácie v stupačkách - nič čo by otravovalo, skôr je to niečo, čo ťa navnadí na športový priebeh výkonu tam hore. Nie, nemám v pláne tu ospevovať nejaký extrémny výkon, samozrejme sú silnejšie stroje, ale ten charakter a ten pocit tu je. Motor sa ochotne necháva vytočiť až po obmedzovač, kde už noha tlačí na radičku a krátke ubratie plynu tam vrazí vyšší kvalt. Jednoducho pravá a nefalšovaná športová jazda. Zábava, do ktorej ti „nekecá“ žiadna trakčná kontrola, nikto nesleduje tvoj náklon a to, ako točíš plynom.

Podvozok je taký ako má byť, športový a trochu tvrdší ako som od Hondy s písmenom F v názve čakal. Pri ostrej jazde je to ale to pravé orechové. Jazdec presne vie čo sa deje pod kolesami, aj v poriadnych náklonoch sa nedočkáš žiadneho zavlnenia. Základom celej zábavnosti je ale tá ľahkosť s akou si CB-čku prehadzuješ. Je to asi posedom vpred a dobre umiestneným ťažiskom, že máš stále pocit, že jazdiť na motorke je ta najjednoduchšia vec na svete.

Prístrojovka je dosť dole, a tak nič nebráni tvojmu výhľadu, čo celý zážitok zo športovej jazdy ešte umocňuje. Iba cesta pred tebou, motorka, zvuk... Tu ťa naozaj nič nerozptyľuje. Na prístrojovke aj tak nie je ukazovateľ zaradeného stupňa či kontrolka preradenia, tak načo by si tam pozeral, že :-) Otáčky motora predsa musíš počuť a cítiť.

Sedlo je úzke dobre tvarované, no trochu som sa na ňom šmýkal pri ostrejšom brzdení. Aj na toto Japonci mysleli a v sérii dostaneš sadu gumených protektorov na nádrž, na boky a aj na rám, kde sa dá dobre zaprieť. Keď sme pri brzdách, tie sú podobné ako motor. Prívetivé, dobre dávkovateľné, ale ani pri svižnej jazde som nemal pocit, že by vyslovene nestíhali. A to sme sa počas dňa nabrzdili poriadne, to vám poviem. V tomto prípade je tam v zálohe systém ABS, ktorý zasiahne ak je naozaj treba, ale čo je hlavné, nezasahuje keď ho netreba.

CB650F nie je ani najsilnejší naháč na trhu, ani nemá najlepší podvozok či brzdy. Čo mu ale nechýba, je fun-faktor. A to je podstatné. Ak vieš čo od motorky chceš, tak tu to dostaneš. A je jedno či si začínajúci jazdec, kde ti práve CB môže ukázať cestu a veľa ťa naučiť, alebo starý harcovník, ktorý naopak dokáže z CB vytiahnuť ten potenciál čo má.

Keď sa chceš aj poobzerať po okolí

CB-čka nie je športové náradie, aj keď my sme tak takmer celý deň jazdili. Je to univerzál, ktorý toho zvláda viac. Ak sa odpútaš od samotnej jazdy, zaradíš vyšší kvalt a zvoľníš tempo, otvorí sa ti svet okolo teba. Pružný motor má tú vlastnosť, že na jednom kvalte má široký rozsah použiteľných otáčok. Keď som mal naháňačky dosť, zaradil som štvorku či päťku a riadil celú jazdu plynom.

Naháč si asi nebudeš vyberať ako primárneho turistu, to však nijako nebráni potulkách po krajine. To, že na teba fúka, poriešiš znížením rýchlosti a CB sa ti odmení aj ešte lepšou spotrebou. Pri turistike sa v pohode dostaneš pod 5 litrov na stovku, kým naša športová spotreba bola okolo 6,5 l/100 km. Pri 17-litrovej nádrži by mal byť turistický dojazd viac ako 350 km, čo je veľmi slušné.

Napriek kompaktnému vzhľadu má svoje pohodlie aj spolujazdec. Batožinu však bude treba riešiť doplnkovými nosičmi či kuframi. Priestor pod sedlom je povedal by som „štandardný“ - mobil, Gopro kameru a podobne som si tam uložil, no rovnako „štandardne pre Hondu“ sa ťažko dáva sedlo dole a späť :-)

CB650F si viem predstaviť v roli turistu pre niekoho, kto ho používa celý rok na jazdenie v meste, na jazdenie pre zábavu po okolí či na zraz a možno raz za rok na ňom vybehne niekam k moru. CB650F to isto zvládne bez problémov, no nie je to turista ako vyšitý.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.