MV Agusta Rivale 2014 – Pozmenená Brutale? 1/2

Na fotečkách sa mi zdala dosť príťažlivá. Keď k nej prichádzam, tuším sa to ale vytráca. Podobne ako keď pred vami ide ženská a páči sa vám. Viete, že keď ju predbehnete, nemáte sa otáčať, lebo spredu to už také pekné nemusí byť a väčšinou ani nie je. Presne tak sa cítim teraz, keď ju vidím naživo na slnečnom svetle. Zdá sa mi taká pribratá, macatá, nenašminkovaná. Som ale naletel reklamným fotečkám! Dúfam, že aspoň jazdí tak, ako sľubujú.

Lebo stopjetadvacet kobyl z troch hrnkú nemože jezdzit zle. K temu krúťák skoro devadesát ze suchú váhu suabích stoosemdesát kilo, to prosťe mosí jet jak prasa. Nastavitelná kontrola trakcije, vypínatelné ábéesko a tri prednastavené mapy plus jedna „nastavitelná“ slubujú celkom dobrú zábavičku za rajdama. To ale neňi šecko. Kvikšifter a radijálky ot Brembosona bi mohli zaručovat rejsové zvezeňíčko aj takému nemehlu, jak sem já. No a popravdze povidané, zvézeu sem sa naparádu.

Jednoducho a zrozumiteľne, jasne a bez debát, to, čo táto motorka ponúka hneď od prvých metrov, nie je nič iné, než asi každá Agusta. Len tu mi trošku vadí vysoká poloha sedla. 881 mm je neskutočne veľa na takúto bežnú postavu. Mám štandardných 176 centi a na zem dočahujem len tak-tak na špičky. To by mi ani tak nevadilo, ale pri jazde mám trochu pocit, akoby celé ťažisko bolo strašne vysoko. Netvrdím, že to je zlé, ale nesadlo mi to ako napríklad pri Brutalkách. Aj ten motor sa mi zdá trochu skultúrnený ako mala Brutale 800. Možno to je dobre, možno si to trh vyžaduje, ale mne sa s týmto nezavďačíte! Keď si poviem slovo Brutale, hneď viem, čo si mám predstaviť. A presne to isté, keď si poviem Rivale.

Asi ako každý, hneď porovnávam Rivale s Hypermotardom od Duchny, a tam sa mi posedom a ovládaním zdal Hypoš trochu lepší. Toto porovnanie inak trochu navodzuje aj návod Rivale, ktorý mimochodom nie je "v preklade" rival, súper trebárs k Hypošovi, ale mierne to zvádza. To som ale odbočil. Nechcem ich porovnávať do detailov, toto nie je predsa porovnávačka, len tak nahlas v hlave zhodnocujem, že na Hypoši sa mi sedelo lepšie a lepšie sa mi aj ovládal. Hypoša som jazdil len veľkého a motoricky to už je úplne niečo iné. Ak by ste nevedeli, prečo takto tápam v povetrí, tak je to preto, lebo sa snažím nájsť význam, načo vlastne Rivale postavili. Komu má konkurovať, ak vôbec, alebo pre koho je a čo od nej nastávajúci majiteľ dostane. Ak by som nebol spokojný s Brutale, lebo možno dizajn, tak prečo si nezobrať Brutale Dragster? Prečo si brať niečo takéto? Motoricky kultúrnejšie od Brutky a jazdnými vlastnosťami či úžitkovosťou minimálne o stupeň horšou. Je to možno len môj názor, tak teda dobre, proti gustu...

Mal by som sa asi už konečne rozhodnúť a napísať niečo, za čím si stojím. Vlastne stojím si za všetkým, čo tu píšem, ale stále nemám jasné stanovisko. Dizajnovo sa mi aj páči, spredu a spredo-boku je úplne dobrá. Rajdy na konci s výklopnými speťákmi, ostré svetlo, bočné kroskoidné plasty okolo chladiča, nemám nič proti. Zboku už sa mi ale zdá trochu tučibomba makarón. A to isté zozadu. Chýba mi tam taká tá klasika. Nejaké ukončenie z podsedlovky nad zadný kolesom so svetlom a „ešpézetkou“ . Aj teraz je to síce zaujímavé, trochu iné, také hmyzie, len mne osobne to až tak neučarovalo.

A to sa dostávam späť k motoru. Niečo s ním porobili a už je zas viac priblížený k bežným jazdcom. Na pár motorkách niekedy nechápem, načo tu je možnosť prepínania palivových máp. Niekde ich zas naopak vyžadujem. A tu je ten druhý prípad. Sú tu štyri mapy (Normal, Sport, Custom a Rain) ako to už posledné Agusty mávajú, kde mapu Custom môžete nastavovať. Nastaviť sa dá odozva na plyn, brzdenie motorom a množstvo paliva. Takže šup šup a Custom mapu poladiť lepšie, než je už predvolená mapa Sport. Nastaviteľnú trakčnú kontrolu v ôsmich stupňoch a vypínateľné ABS nechávam na vás, ale tú kastom mapu si nastavte. Budete ju zrejme využívať najčastejšie. Lebo celý tento motor v spolupráci so systémom MVICS (Motor & Vehicle Integrated Control System), ktorý spája rôzne elektronické systémy, aby lepšie spolupracovali so samotným motorom, je nejaký civilný.

Sem tam ešte možno navolíte mapu do dažďa na hladšie prejdenie mestom. Lebo nervóznej motorečke nepomáha ani zapínateľný a nastaviteľný speedlimiter. Stačí ho za jazdy zapnúť, nastaviť na požadovanú rýchlosť a elektronika sa postará o ostatné. To asi aby ste neprechádzali po boxovej uličke v pretekoch rýchlejšie, než je dovolené. Lebo v bežnej premávke sa mi to zdá dosť nepoužiteľné. Alebo len ja sa neviem stotožniť s tým, že na to, aby som neprekročil rýchlosť, motorka mi bude poskakovať vždy, keď by som prekročil čo i len o minimum MPR. Elektronika razantne odstaví prísun paliva, potom znova popustí niečo, a tak dokola. Lenže v praxi to vyzerá hrozne amatérsky. Akoby som nevedel jazdiť alebo som natankoval skackavý benzín. Zapol som to len raz a naposledy. Tak ako som len raz vyskúšal mapu Normal a Rain. Na niečom takomto sa chcem zabávať, trochu riskovať a skoro furt blbnúť. A takéto elektronické obmedzovače mi v tom teda moc nápomocné nie sú.

Preto mám navolenú mapu Sport, trakčnú na jednotke, ABS off, „quickshifter on“ a zaklopené speťáky, v ktorých je mimochodom vidieť lepšie ako vo väčšine klasických, len si treba zvyknúť na ich umiestnenie. Teraz stačí už len držať buď zavretý alebo otvorený elektro plyn. Síce ten posed je trochu na zvyku, lebo sedieť skoro vo výške nádrže je dosť zvláštne, no dá sa zvyknúť aj na toto. Možno aj pre tento vysoký posed je nápor vetra ako z inej galaxie. Ak chcete valiť na maximum, chce to vedieť zadržať dych na dlhú dobu. Aj keď zaľahnete na nádrž a prilbu tlačíte na prístrojovku, nápor vetra je taký silný, že udržať sa pri rýchlosti nad dvesto je skoro nemožné. A dýchať ani neskúšajte. Krčné svalstvo je napnuté natoľko, až sťahuje hrtan a pľúca cezeň nedokážu nasávať vzduch. Nevadí, nie je to okruhovka ani rýchloturista. Podľa dizajnu to je, ako hovorí môj otec, „taká trendofka“ a podľa spotreby (priemerka 8 litríkov)v kombinácii s malou nádržou (cca 13 litrov) to je čistá kávičkárka. Takže vlastne to potvrdzuje aj slová môjho otca.

K brzdám a podvozku sa asi ani nemá zmysel vyjadrovať. Brzdy s takýmto účinkom a citlivosťou by mali byť štandardom. Snáď aj to nám EU zavedie povinne, keď už máme emisné normy, hlukové normy a normy na objem kyslíka, ktorý môžeme za deň vydýchať. No a nastaviteľný podvozok vlastne vo väčšine prípadov ani netreba nastavovať. A ak by predsa niekomu nevyhovoval, stačí pár „rozumných“ pootočení a je to vyriešené. Mne sa zdal aj dosť tvrdý, aj presný a adekvátne k motorke „komfortný“. Možno si ťažší paliči predok pritvrdia, no s mojou mušou hmotnostnou kategóriou som ho nadoraz nedostal ani raz. Zadok pohoda.

Filip sa znova sťažoval na nastavovanie a prepínanie funkcií na prístrojovke, ktorých je tu znova viac, ako by sme my analógoví homo erectus potrebovali. Mne to zas až tak nevadí. Ja si nastavujem len trakčnú, vypínam ABS a nastavujem mapu. Ostatné len prebehnem a viac sa ani na prístrojovku nejak nepozerám. Maximálne sem tam hodím očko na ukazovateľ zaradeného kvaltu a aj to asi najviac keď dávam neutrál. Ten je mimochodom dosť umenie trafiť a kontrolka neutrálu, ako aj vlastne aj ostatné kontrolky, sú skoro neviditeľné. Umiestnené sú úplne na spodku a za jazdy ani nezbadáte, či vám ide smerovka alebo nie. Ale ani toto mi nevadí.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.