Piaggio Beverly BV350 SportTourer - skúter na všetko

Zoznámenie:

Poďme poporiadku. 125-ka Honda Dylan už nie je zaujímavá ale nejaké presúvadlo do práce by to chcelo. Nie každému sa chce kvôli 10 minútovej ceste do práce navliekať do kombinézy a vyťahovať veľkú motorku. Vyberalo sa po veľmi dobrých skúsenostiach z Hondy, obzerali sa malé Burgmany ale čo zaujalo najviac bol Piaggio Beverly ST alebo aj BV350 Sport Tourer.

Prečo práve táto motorka?:

Pôvodne to mal byť nový kus v cene cca 5990€ v našej malebnej krajine. To je vlastne cena pre Európu bežná no rozdiel je v tom ako veľmi chcú predajcovia v jednotlivých krajinách predávať. Na Slovensku nieje dôvod dávať na 2013-tku zľavu v októbri 2014 a tak moje kroky smerovali do Nemecka. Tam sme sa dostali na cenu 4800€. Pre zaujímavosť uvediem, že výbava Sport Tourer je plnka. 16" vpredu, 14" v zadu, k tomu trojpiestikové brzdy v predu a dvoj vzadu, ABS a ASR. Vďaka tejto výbave to Beverly u mňa vyhral. Spomeniem ešte úsmevnú reakciu predajcu v BA "ASR na skútri ? A to Vám je na čo ?" Napriek všetkému som ale moto kúpil na SK cez inzerát s nabehanými 600km.

Skúsenosti:

Trošku technických parametrov na rozprúdenie konverzácie:
Kvapalinou chladený 4-taktný jednovalec o objeme 330ccm s maximálnym výkonom 33 koní (24,5 kW) pri 8.250 ot/min, krútiacim momentom 32,3 Nm pri 6.250 ot/min prenášaný na koleso ako je zvykom cez variátor. 13 litrová nádrž má plniaci otvor medzi nohami a keď ju naplníte dostanete sa na 177kg.

Poďme sa naňho teda pozrieť. Celkový dojem je veľmi príjemný. Aj s originálnym plexi a pri rozmeroch 2215x1210x760mm vyzerá kompaktne. V meste s ním problém nie je, špacír medzi autá zvláda a vyzerá štíhlejšíe a živšie ako napríklad malý Burgman. V šedo - bordovej kombinácií sa skrýva kúsok elegancie. Plasty nevyzerajú plastovo a v tomto prvedení mi nevadí ani matná farba. Oceňujem svetlo točiace sa s volantom, denné led svietenie a športovo vyzerajúce budíky v modro - červenom nasvietení. Palubný počítač toho ukazuje viac než dosť vrátane napätia batérie, či okolitej teploty.

Sedadlo je rozdelené a je vidieť že sa počíta aj s ľadvinkou. Podvozok sa dá rýchlo nastaviť do 4 polôh od osamelého vlka až po nabaleného turistu s ľadvinkou o celkovej hmostnosti 200kg. Pokiaľ nie je zamknutý volant, tak funguje elektronické otváranie kufra pod sedadlom, tlačítkom na ľavej strane prístrojovky. Presunutím nádrže medzi nohy do tunela vznikol priestor pre náradie, batériu, poistkovú skriňu a priestor na 2 jetky, ktorý je navyše osvetlený. Zatváram kufor, stláčam kĺúčik smerom do zapaľovania a otvára sa mi kastlík pod volantom. Peňaženka pánska 1ks, Telefón Rozumný veľký 1ks, Telefón rozumný Stredný 1ks. To všetko som napchal na jednu stranu aj s kľúčmi od domu. Doklady majú svoju priehradku na dvierkach, a opačná strana kastlíka ostáva prázdna. Vau.

Nasadáme. Prekračovať stredový tunel a nekopnúť pri tom do tých pekných plastov je úloha pre hadiu ženu. S 10,5-kou nohou sa musím sústrediť nech to hneď nedoškriabem. Sadám a zase som užasnutý. To nieje sedlo ale kreslo. A ešte aj s +/- 5cm opierkou. Pri 190cm mi príde že sedím mierne nerpirodzene ale mne by sa aj na Intruderi zdalo že by som sa mohol posunúť dozadšie. Zrkadlá akurátnej veľkosti naštelované, bez väčšej námahy zhadzujem z centrálu a prehadzujem kľúč. Prístrojovka bliká ako v raketopláne. ABS a ASR sú totiž do 5km-h nefunkčné a taliani sa rozhodli, že by to mali vedieť aj tí čo sú o dve autá za vami.

Pri pridaní plynu ako na 125ke v zápätí stláčam brzdy a predýchavam. ST sú dve slová. Sport a Tourer. Sport znamená, že plyn reaguje okamžite. Jazda mestom okolo 20km/h vyžaduje veľmi jemnú ruku a kus zručnosti. Inak sa to zvrhne na kmásanie sa dopredu a dozadu v rozmedzí 10 - 30km/h. Mimo toho som nemal v meste výhrady. Ako som už spomínal, Beverly je veľmi obratný a živý. Má dynamiku aj na to, aby jazdil v meste, kde je obľúbeným športom šprint na 400metrov od semafóru k semafóru.

Tak som sa pokrútil, ponakláňal, pobrzdil aj popridával, ale viac ako 50 som nešiel. Tak teda hurá von z mesta. Stojím na križovatke a pripájam sa na hlavný ťah medzi PD a Handlovou - Banská. Do kopca idú dva pruhy, tak ak by ma niekto potreboval predbiehať tak môže. Cesta sa uvoľnila, pravá ruka sa vykrútila a ja sa po pár sekundách rútim do kopca stovkou. Keď sa mi uhne majsterko, ktorý jazdí vehementne v ľavom pruhu tak poťahujem poslednú štvrťku plynu a bez problémov dosahujem 120km/h. Skúter stále nekričí, nepiští nenadáva. Veru, asi sa mu to tak páči. Na otočke do Handlovej niekoľko krát predbieham autá idúce 90 - 100km/h a nemusím rozmýšľať či to stíham kým sa dorúti ten traktor čo je kilomoter od nás.

Sedí sa mi dobre, textilná kombinéza udržiava pri 7 stupňoch príjemné teplo a ani na nohách na ktorých mám len tenisky mi moc nefúka. Pri mojej výške je ale originálne plexi ako vravia kolegovia zo zámoria "pain in the ass". Do Schubertky C3 Pro narážajú také turbulencie, že si spomínam na časy keď som jazdil na V3S-ke. Nepočujem si vlastné myšlienky. Po zhodení plexi ostáva príjemné ticho a ja ledva počujem motor. Mám radšej vietor na hrudi a tak mi to v konečnom dôsledku takto vyhovuje.

Otáčam sa v Handlovej a veďľa reštaurácie Pacho pod kopcom sa na mňa začína lepiť 3-kový baworák. Pridávam plyn, rozmýšľam nad tým čo som mal v živote rád a čo všetko už možno robiť nebudem a na studenom asfalte vyberám zákrutu do kopca vo vyše 100vke. Bawor to vzdáva, ja som sa nestrepal, pocit víťazstva a ego mi rastú ako aj tá penumatika čo sa mi za posledné roky spravila okolo pása. Zvyšok cesty domov je po dvojprúdovke medzi PD a Novákmi a hneď za miestečkom kde pravidelne stávajú zmrzlinári a natáčajú okoloidúce vozidlá, asi preto, že sa im páčia a keď je nejaké ozaj pekné, tak si ho aj zastavia, pridávam plný plyn a čakám. Osumdesát, devadesát, stodvacet... Stodvacet je bez problémov. 130 ešte ok a potom to už stúpa len veľmi pomaly. Končím na tachomterových 155km/h.

Je podvečer a tak začínam vnímať osvetlenie. To čo mi na Dylane roky chýbalo je konečne tu. Otáčam volant a vidím kam idem! Naše slovenské cesty mi pri nastavení podvozku na dvojku (osamelý vlk - sport) v kobinácií so 14" a 16" kolesami vôbec nerobia problém. V žiadnej rýchlosti som necítil vibrácie a keď kedykoľvek pustím volant, pokračujem rovno. Zapadanie slnka zvýraznilo nádherné čierne budíky s červenou ručičkou a modrými číslami. Uvítal by som možnosť nastavenia jasu. Na kraji cesty je malé odstavisko na ktorom je štrk. Tak naň odbočujem, ešte na asfalte stláčam brzdy čo to dá a ABS si odmaká svoje. Podídem kúsok na štrk, plný plyn a .... nič... Proste sa len rozbieham o niečo pomalšie. ASR si teda odvádza svoju robotu tiež veľmi dobre. Je to 1/24-tinové ASR ktoré sa dnes používa bežne v autách aj na veľkých motorkách takže žiaden "oklam".

Parkujem do garáže v ktorej sa pohodlne otáčam, zosadám, nadávam na malý priestor na pretiahnutie nohy ponad tunel a po jemnom dotyku centrálneho stojanu motorka stojí pevne na zemi. Niekoľko krát to kontrolujem, lebo sa mi nezdá že by to malo ísť až tak ľahko ale zjavne to tak má byť.

Údržba:

Náklady spočítané zatiaľ nemám. Čapuje sa do toho 15W50 do motora a 80W90 do hlavného prevodu. Olejový aj vzduchový filter stoja pár eur. Prevodovkový je už drahší. Toho ale aspoň ide dnu 500ml. S motorovým to moc nevyriešili nakoľko ak ho kupujete v štandardnom balení tak ho musíte kúpiť zbytočne veľa. Treba ho totiž naliať 1,1 - 1,2litra. Prístup k žiarovkám v zadu je cez kufor absolútne bezproblémový. Trošku otravné je rozoberať celý volant kvôli dolievaniu brzdovej kvapaliny či výmene predných žiaroviek ale to je daň za dobré osvetlenie zákrut. Výmena oleja, filtra a sviečky je ako je u skútra zvykom otázkou minút a vďaka hlavnému stojanu ju zvládnete aj pred bytovkou.

Čo som ešte nevyskúšal?

Spotreba mi je neznámou. tá 13 litrová nádrž je neminuteľná. Podľa pohybu ručičky po cca 200km a pár komentárov na zahraničných fórach som došiel k slušnému číslu 3,5 - 4,2 l/100km. Je to tak akurát. Záleží podľa mňa veľmi od štýlu jazdy. Bývalého osminkára to môže nútiť stále krútiť pravicou čo spotrebe nepomôže.
Ďalšia vec, ktorú ale doplním asi až na jar, bude krátky dodatok o výlete vo dvojici. A o tom ako sa ľadvinke na tom kresielku sedí.

Záver

4800€ resp 5990€ je dosť. Keď ale človek poobzerá inzerciu a nájde kus čo má pár sto kilometrov tak to nie je až taká tragédia a vie sa dostať pod 4000€ aj s prihlásením. Za tie peniaze si kupuje stroj, ktorý ho zoberie aj na opačný koniec Európy, do vedľajšej dediny na futbal alebo sa bude ochotne predierať mestskou džungľou pri každodennom dochádzaní do práce. Či to bola dobrá kúp ukáže čas. S Dylanom sme sa kamarátili 12 rokov bez poruchy. Bude ťažké to prekonať, ale ja BV350 verím a nepochybujem že tento rekord prekoná.

Plusy, mínusy

Veľa odkladacieho priestoru, dynamika jazdy, pohodlný posed, svetlo vo volante, nádrž medzi nohami, imobilizér, ABS, ASR, 14 a 16\" kolesá, dizajn, nastaviteľné zadné tlmiče, od výroby dobre vyladený - dostatok krútiaceho momentu kedykoľvek

originál štít, iba matné farby, pri nasadaní človek kopne do plastov, spínačka je neprirodzene nasmerovaná dole, plyn reaguje príliš prudko pri posúvaní sa mestom, ak si nedáte pozor tak pri vysúvaní stojanu opäť ľahko kopnete do plastov