Trikrát a dosť alebo Júlske Alpy 2/4

3. Deň 19.6. Náklo - Kranjska Gora

Ráno najprv vymetieme švédske stoly. Vyprázdnime izbu, nakladáme motorky a tu problém pri platení. Do rána narástlo sľúbených 63€ na 97 € za 3 lôžkovú izbu. Hádame sa s recepčnou a nakoniec sme to urovnali 70 €. Recepčná je nasratá a vyhráža sa, že kolegu ktorý nám sľúbil takúto cenu poriadne nakope. Odteraz sme ponaučení, aby sme sa hotelom zďaleka vyhýbali a platili rovno večer.

Trošku znechutení sadáme do sediel a smerujeme na Bled Hrad Bled, ako zvyčajne v Blede blúdime a navigácia ma pošle do pešej zóny – nuž dúfam, že si nás tam nikto nevšimol :-).

Chalani ma zdrbú, že do zákazu vjazdu nechcem ísť, ale pešie zóny mi nevadia. Fotíme hrad, kostol a frčíme na Bohnijske Jazerá Jazero Bohinj.

Kde sa nechávame zlákať vodopádom Savica Vodopád Savica. Cesta bola pekná, to áno. Prvé prekvapenie bolo platené parkovisko pre motorky, aj keď sa o tom na tabuli nepísalo. Moto sme odstavili ďalej nech nie sme na očiach, no aj tak nás junáčik vypátral a zkasíroval. (Budiš, pár € obetujeme kvôli vodopádu). Odstrojíme sa a v handrách s prilbami stúpame do kopca k vodopádu, keď tu v pólke cesty mýtnica. Za možnosť pokračovať peši do kopca a potiť sa ako hovädá chcú len smiešne 3€ na osobu. Zaskočení, chvíľu váhame a potom hádžeme na vodopád bobek so slovami, že hore sa isto platí aj za spláchnutie vody do vodopádu.

Z Bohnijských jazier pokračujeme cestou 909 a 403 do Mostu na Soči Most na Soči. Počasie je neisté, ale našťastie neprší.

Fotíme most a modrú Soču, skratka cez Kozinec, obedujeme Pizzu a potom tiahneme na Kobarid Múzeum 1. Svetovej vojny Kobarid a Bovec . Miestne cestičky boli pomerne úzke, pre 2 moto akurát. Stretáme tam ale miestneho Rossiho, ktorý jazdí na návesovej súprave prevážajúcej drevo a keďže nám dýcha na krk odbočujeme k motorestu a púšťame ho.

Z Bovca Vodopád Boka a Pevnosť Kluže si to štrádujeme po 203 na Mangart Priesmyk Mangart. Pod Mangartom nás čaká prekvapenie v podobe zákazu vjazdu.

Pred značkou váhame spolu s Nemcami, naša chuť porušiť zákon je o to väčšia, že minulý rok sme kvôli zákazu Mangart nenavštívili. Nemcom sme sľúbili, že zaplatíme za nich pokutu a asi 6 motoriek sme sa vybrali hore. Cesta bola krásna a prázdna – kto by to čakal, že ? :D Stretli sme len zopár športovcov na lyžiach s kolieskami, ktorí sa trápili do kopca. Avšak až úplne na vrchol sme sa nedostali. Keď už dnes porušujeme zákon (pešia zóna), tak nás nezastaví nejaký zákaz vjazdu, ani druhý, ani tretí na rampe, ani štvrtý pri vyfrézovanom tuneli v snehu ale až nedokončená robota.... ako keby ten "tunel" nemohli potiahnuť ešte kilometer. Takže tretí pokus a zas sme sa nedostali až na koniec Mangartskej cesty. Spokojní si to prdkáme nadol až do Bovca. Michal sa medzitým naučil fotiť zrkadlovkou aj za jazdy.

Po ceste 206 pokračujeme na Vršič Vršič, no už v dedinke Soča začína husto pršať. Obliekame nepremoky. A ani tento krát si nemôžeme Vršič užiť naplno práve kvôli mokrej ceste. Nakoniec nachádzame pekné a lacné ubytko na priváte v Kranjskej Gore.

4. Deň 20.6. Kranjska Gora - Zell am Ziller

O pól ôsmej vstávame a smerujeme do Furnitzu v Rakúsku. Na ceste 201, neskôr 109 prekonávame horský prechod Wursenpass, kde sa odohrávali boje počas vojny. Cesta je zdobená tankami a oceľovými zátarasami. A aj keď nie sme Žilinci ale sme od Žiliny nemohli sme si odpustiť pózu, "MY PÓJDEME DO TANKOCH"

Klesanie je tak intenzívne, že prvý krát musím podradiť na 2ku. Lákajú nás aj odbočky na múzeum, ale z časových dôvodov sa nezastavujeme. Zastavujeme sa na obed, klasika Wienerschnitzel. A keď nám ho donesú Michal konštatuje, že je tak „Slovenský“, keďže je tenký ako papier. A v tom sa nás čašník pýta, či nie sme zo Slovenska. Vraj kuchár, čo tam varí je Slovák. Po 111 smerujeme na Hermagor, čo je dosť rýchly presun. Potom sa stáčame na juh na obľúbený Nassfeldpass Nassfeld Pass (Passo di Pramollo) a do Itálie, kde si to náležite užívame.

Po rozbitej SP110 schádzame do Pontebby, kde volíme ďalšiu „skratku“ do Moggio di Sotto. Cesty je úzka a opustená, ale u motorkárov asi obľúbená, keďže sme ich stretli niekoľko skupín. Ďalej SS13, Tomezzo a Plockenpass. Tento úsek ma ničím nezaujal, a svoju vinu na tom nesie hustá premávka a neohľaduplní Taliáni. Inak na Plockenpasse Plöckenpass sú cesty veľmi pekné.
Rakúska strana je o poznanie lepšia, nasleduje 110, E66 a 108 cez Lienz, kde sa premávka zhustila, ale potom sa to uvoľnilo. Opäť tomu visia nohy. Rýchlo sa presúvame na sever za doprovodu silného bočného vetra. Začína pršať a berieme nepremoky, čo sa ukázalo ako dobrá voľba. O kúsok ďalej pršalo už intenzívne a cesta bola uzavretá z dôvodu závalu kamennou lavínou. Odteraz nás bude dážď sprevádzať až do večera. Na obchádzke sme sa zdržali asi hodinu, ale plateniu tunela sme sa nevyhli.

Ďalej Mittersill a po 165 na Gerlospass. Gerloský vodopád Vodopád Krimmler sme videli iba trochu cez hmlu a dážď, ďalšie výhľady sme si tiež neužili. Za tú krásu sa platilo našťastie len 5 €.

Ďalej nasledovalo dlhé a mokré klesanie do Zell am Ziller, kde som bol v zime lyžovať. Asi pol hodinu sme hľadali známe ubytko, ale nakoniec mali plno. Tak sme sa ubytovali o důmdál, i keď pani nás vzala len s nevôľou. Pretože izby mala luxusné čisté a my sme boli mokré prasatá v pršiplášťoch zaj...špinení od piesku z cesty. Aby toho nebolo málo, že sme jej všetko za..špinli ešte si chceme dať niekde sušiť veci, napodiv nás vpustila do kotolne, tak sme ju obsadili našimi handrami. Večer pozeráme predpoveď na ďalšie dni a kujeme pykle.