Trikrát a dosť alebo Júlske Alpy 3/4

5. Deň 21.6. Zell am Ziller - Laives (Bolzano)

Prebúdzame sa do krásneho rána. O deviatej štartujeme zo Zell am Ziller po výdatných raňajkách. Platíme a ešte sa ospravedlňujeme za bordel, čo po nás zostal. Mažeme reťaze a chceme vapkovať motorky, no bohužiaľ sme nenašli umývareň.

Tiahneme na diaľnicu A12, kde nasleduje rýchly presun cez Innsbruck a schádzame až na L13 smerom na Kuhtai Prechod Oetz - Kuhtai - Kematen in Tirol. Stretávame prvú a poslednú zahraničnú policajnú hliadku, čo merala rýchlosť. Našťastie sme boli pod limitom. Cesta na Kuhtai bola bez premávky, nádherné výhľady a dobre sme si zajazdili. Všade sme stretávali ochočené Kühe, stačilo na chvíľku zastaviť a z ničoho nič sa objavila Milka a ihneď začala prenasledovať človeka i motorkára.

Ešte pár fotiek na priehrade a už valíme na Oetz a po 168 na Timmelsjoch Timmelsjoch / Passo Rombo. Myslím, že to vyšlo na sobotu a Timmelsjoch bol doslova preplnený, ale počasie bolo dobré a výhľady krásne.

Po Timmelsjochu prechádzame po S44 San Leonardo a Jaufenpass-Passodi Monte Giovo Jaufenpass / Passo Giovo, kde je podobne ako na Timmelsjochu plno motorkárov.

Od obeda hľadáme nejakú reštauráciu, ideálne pizzu. No Taliani (pardon Tiroláci) majú talianske maniere a nikde cez obed nevaria. Kým som sa ja našiel Andrej vyzistil u chorvátskej čašníčky, že kuchár práve prišiel do roboty... hurá varia! Tak sa povyzliekame porozkladáme vyberieme si pizzu a diktujeme kamarátskej čašníčke, čo by sme radi. Tá nám v tom oznamuje že pizzu ešte nerobia že ten kuchár čo prišiel je na šaláty a cestoviny. Ale vraj ak počkáme ešte pól hodinu príde aj kuchár na pizzu, keďže od hladu ani nevidíme čakáme a hibernujeme pri prázdnom stole... Po hodine prišla konečne aj pizza. Ešte sme pokecali s čašníčkou a nasledoval passo di Pennes Penserjoch - Passo Pennes, ktorý nie je tak známy ale jazdilo sa nám pekne.

Pokračujeme cez tunely po S508 do Bolzana, v Bolzáne tradične blúdime a sme radi, keď sa z neho vymotáme. Pokračujeme južne do Laives, kde pracuje Kimik v hoteli. Bohužiaľ má plno a ubytovaní sme inde. Pomer cena/kvalita je talianský (tj. Draho a ubytko nič moc). Ale to nám vykompenzovalo parkovanie motoriek pod vinnou révou a bazén na záhrade, kde sme sa večer schladili. Večer hľadáme neúspešne zmrzlinu a končíme u Kimika, kde si vypijeme a pokecáme o živote.

6. Deň 22.6. Laives (Bolzano) - Ried im Oberinntal

Prebúdzame sa do rušného talianskeho rána. Obloha je z rána zaparená, ale vypadá to na pekný deň po rozplynutí. Moje tráviace problémy sa prejavujú na úbytku síl a ledva vlečiem kufre. Endiarony jem ako lentilky. Pobalíme sa na motorky a vyrážame na Bolzano a na Mendola Pass Mendelpass, ktorý už nie je typickým alpským priechodom.

Cesty SS42 sú poloprázdne, pri meste Cles sa doprava stupňuje. Obchádzame jablčné sady a jazero, Andrej bojuje s tankovacím automatom pretože má suchánka a bojí sa to riskovať ďalej. Ja vypočítavam ostávajúce litre v nádrži a s malou dušičkou dúfam, že mi to vydá do Livigna.
Západne za Cles dostáva cesta SS42 úplne inú podobu, cesta je široká, príjemné zatáčky a vedie širokým údolím s peknými výhľadmi. Prechádzame Commezzaduru a Folgaridu, kde sme boli kedysi dávno na zimnej lyžovačke.

V Ponte di Legno odbočujeme na Passo Gavia Passo di Gavia. Výhľady a počasie sú krajšie ako pred 2 rokmi ale chýba tomu tá romantika. Vtedy som tam bol večer o pol deviatej, zrovna začínala búrka a Pass nemal konca kraja. Dnes tam boli cyklistické preteky, plno motoriek a návštevníkov. Ľudí ako pri Orloji. V prvom meste na severnej strane Gavia pauzujeme. Jednému Nemcovi sa nedá naštartovať jeho BMW. Tak ho roztláčame a keď mu to odpálilo, skoro sme všetci hodili držku na asfalt :D.

V Bormiu si dávame skvelú pizzu a hulvátsky parkujeme na terase. Ďalej nás behúň dezénu zavedie do Livigna Livigno kde tankujeme benzín za 1,15 €. To si neviete predstaviť, koľko sa dá ešte natankovať do štandardne plnej nádrže. Keď sme už boli v Livigniu tak sme sa boli odviezť k švajčiarským hraniciam pozdĺž Lago di Livigno. K tomu nemám žiaden špeciálny zážitok, maximálne môžem povedať, že sme tam boli. Škoda, že nebol čas inak by sme Livigno preskúmali aj viac, prípadne nakúpili proviant.

Cestou späť na Bormio sme si „odskočili“ na Lago di Cancano Lago di Cancano. Najprv sme ho dlho hľadali, ale nakoniec to stálo za to. Asi 20 ostrých serpentín, tunel, hrad, panoramatické jazero a trochu makadamu. Ako končí asfalt tak sa nám zas stráca Andrej, ten sa išiel vyrochniť. Nevieme ho nájsť, stretávame sa za pol hodinu na priehrade.

No nezdržujeme sa dlho, lebo potrebujeme dnes prejsť do Rakúska, nechceme spať v Taliansku! Tentokrát berieme Passo dello Stelvio Passo dello Stelvio (Stilfser Joch) z južnej strany, počasie sa začína zhoršovať ale ešte neprší. Cestu komplikujú kamikaze cykloidi. Na vrchole kupujem magnetku. Andrej zbiera spadnutú motorku nejakého cudzinca. Keď si niekto kúpi veľké BMW a potom stačí trochu šikmá plocha a už nedočiahne na zem. Tento pán nedočtiahol presne 3x kým odišiel :D. Na tabuli identifikujem nálepku s erbom RAJCA! Na severe vidíme mraky so sivou stenou dažďa. Talian na motorke sa ešte pýta na počasie na juhu a už sa zberáme dolu. Stretávame svište a ideme trochu opatrnejšie práve kvôli dažďu.

Po SS40 pokračujeme okolo toho známeho jazera s kostolnou vežou do Rakúska na NaudersFestung Nauders. Bohužiaľ z časových dôvodov vynechávame údolie rieky Inn, na ktoré som sa tešil.

Po útrapách nachádzame ubytko v Riedl im Oberinntal, kde zjednávame zľavu na 30€/os ohne Frühstück. Motorky sú v garáži, my umytí a ideme mrknúť na dedinskú folklórnu slávnosť. Vyhliadneme si pekáreň, potraviny a ideme spať.