Kawasaki Versys 1000 Grand Tourer 2015 - rozvážny dravec a spoľahlivý turista 1/2

Text: Feri Zubal - zeON, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, Feri Zubal - zeON

Do rúk sa mi na krátky test dostáva najnovšia generácia Kawasaki Versys 1000 v najvyššej výbave Grand Tourer. Slovko generácia je v tomto prípade možno prisilné, lenže postavte vedľa seba starého a tohto Versysa 1000... Jo, sú to iné mašiny, teda výzorovo, základ majú totiž skoro rovnaký, prakticky vôbec nezmenený.

Motorka musí skrátka zaujať už na pohľad. Dynamické a agresívne tvary sa spájajú v čosi, čo by malo byť praktické. Pozriem na Versysa a hneď viem, že jazda bude ostrá, zamyslím sa nad ním a viem, že mi bude verne slúžiť. OK, v bielej a oranžovej vyzerá rozhodne lepšie, táto čierna až tak neosloví. No viete, niekedy je lepšie keď si vás okolie nevšíma/nevšimne. Niekomu isto vyhovuje ak si jeho klienti, pacienti, rodina, susedia... nedávajú motorku do spojitosti s určitými zakomplexovanými pohľadmi na motorkársky svet (viem čo som si vypočul od susedov, keď som mal doma oranžovú strojovňu).

Oči mi tu však viac kolú iné veci než farba. Ako Kawasaki pardón, verzia Grand Tourer (chrániče rúk, tri kufre, padacie protektory, 12V zásuvka, ukazovateľ zaradeného stupňa, hmlovky, tankpad), a nemá vyhrievané rukoväte? (Možno je to len ponechaná diera pre Grand Tourer Extra Special :-) ) A tie pridané ovládače evokujúce čosi lacné, dizajn ničiace prídavné svetlomety, či „originál“ ukazovateľ zaradeného stupňa, ktorý funguje horšie než aký je na motorke z roku 1997. Fakt, prečo?!? Lebo z druhej strany tu máme naozaj pekné a funkčné bočné kufre, a to isté platí aj o vystužených krytoch rukovätí. Za mňa, siahol by som po výbave Tourer (bočné kufre, kryty rukovätí, tankpad), Grand by som si doplnil podľa seba. Čo je však veľmi pozitívne, práve tu končím hádam so všetkými vyslovenými negatívami, ktoré som na Kawasaki Versys 1000 našiel.

Do detailu však nového veľkého Versysa predstavovať nemusím, keďže som to už urobil, keď bol predstavený ako novinka.

Preto sa rýchlo vrhám do sedla, nakoľko pri preberaní motorky z Motoshopu Žubor v Banskej Bystrici je mi hneď jasné, že suchý dlho nebudem. A tak sa aj stalo, doslova po pár metroch jazdy nastáva taká menšia prietrž mračien.

No poďme pekne po poriadku. V sedle motorky mám pocit, že toto skrátka musí sadnúť väčšine jazdcov. Nič tu nijako nekričí (až na ovládače doplnkovej výbavy), nič tu nechce byť silou mocou super moderné, proste taká nejaká motorková klasika posledných rokov. Ono to bude aj tým, že Versys nemá zbytočne veľa elektronickej výbavy. A popravde aj tá čo tu je, sa iba vyskúša no záverom tam ostane mapa s plným výkonom a trakčná na minime. Ruku na srdce, fakt sa mi to páčilo. Žiadne zložité preklikávanie v menu, žiadne rozmýšľanie nad tým, či si toto nastavím tak alebo hentak.

Proste si pekne pohodlne sedím na motorke (nie elektro obale pod ktorým je motorka). Áno mám trošku viac prikrčené nohy, ale nie je to zlé. Sedadlo je pre zmenu riadne protišmykové, čiže ak chcem zmeniť polohu, chce to poctivé nadvihnutie sa. Nuž a ostáva mi jediné, ťuknúť do štartéra.

A po tomto úkone som rád, že má Versys veľký otáčkomer, lebo by som asi ani nevedel, že beží. Žiadne, ale ozaj žiadne vibrácie a zvuk... Ehm skôr taký tlmený bzuk by som to nazval. Proste vyladený štvorvalec až do akejsi sterility, ale to je len prvý dojem, ešte som ani nezaradil jednotku, alebo áno? Lebo aj tá prevodovka... No čo k tomu dodať, za tie roky vývoja by človek čakal, že dnes to takto ľahko musí ísť na všetkom.

Bzum, bzum po meste

Tu zamrzí trošku slabší rejd. No ináč s ovládaním ani tlačením motorky nie je problém, len si myslím, že by to šlo aj lepšie po upravení tohto detailu. Lebo posed vzpriamený, rozhľad výborný. Či už pred seba, alebo aj za seba. Žiadne lakte v zrkadlách a po predchádzajúcich riadkoch je jasné, že roztrasený obraz tu nehrozí ani omylom.

A to ticho, jéj. Táto motorka pri plížení mestom proste nemôže nikoho otravovať. Jasné plus, aspoň podľa mňa. Do mesta sa Versys hodí aj vďaka pružnému motoru. Ono to ten štvorvalcový liter zvláda bez reptania aj pri zaradenej päťke. Človek by sa z nej aj rozbehnúť dokázal. 50-tka je tam pri spomenutom kvalte vtedy, ak motor točí 2.000 ot./min. Pritom so sebou Versys netrhá, netrepe reťazou, proste nič, len pekne počúva na slovo a aj slušne akceleruje, ak mu jazdec dá jasný pokyn.

Jazda mestom je tak ozaj príjemná, pritom motorka je ťažká, no nie pocitovo, tak pozor na to pri niektorých „divokých“ manévroch okolo kolena. Versys však jazdca nenúti, respektíve nedáva mu najavo, že ak zarve za plynovú rukoväť, bude to väčšia sranda. A nie len vďaka motoru to je v meste na pohodu. Motoru totiž sekunduje príjemne naladený podvozok.

Vypusťte Versysa!!!

Bez ohľadu na dobu vzniku (a kvalitu) akéhokoľvek filmu v ktorom zaznie „Release the Kraken“ (Vypusťte Krakena), si dokážem scénu, v ktorej zaznie dané slovné spojenie, púšťať neustále dokola. Podobné je to aj s vypúšťaním Versysa. Zase, Versys nie je nič hrôzostrašné, čo by ma malo dostať do záhuby, alebo žeby? (Rozhodne to tak znie.)

Po opise toho ako jazdí v meste, nooooooooo asi ťažko uveriť tomu, že má aj svoju druhú tvár. Veď jeho základom je model Z1000, i keď skôr model Z1000SX (a toho základom je... no skúste to neuhádnuť). Dravé gény tam musia byť, síce niekde v hĺbke, tak preto „Vypusťte Versysa!“ (Alebo skôr Zeda?)

Tak sa vešám na plynovú rukoväť, pri zaradenej jednotke samozrejme. Wuá, to je ono. Bzučiak dostal košom, toto je rev štvorvalca. Aj keď nie je to bubienky trhajúci nonsens, pri ktorom by množstvo pubertiakov dostávalo jednu zo svojich prvých erekcií. Avšak v kontraste s kľudom pri bežnom jazdení mi v hlave stále dokola prebieha niečo medzi citoslovcom a otázkou. Znie to nejako takto: „Čosííí?!?!?“ (Asi bude lepšie, keď to predvediem pri osobnom rozhovore o Versyse.)

Čiže nelegálne rýchlosti sú tam už od prvých prevodových stupňov, samozrejme fajnovo vytočených. Lebo točky Versysu chutia, no nevystreľuje za nimi. Proste tam plynulo dôjde, ale ako to býva, čím vyššie číslo na otáčkomery, tým rýchlejšia je tá plynulosť. Trošku sa čudujem, že motor má behom vymetania otáčkomera aj čosi ako výkonová diera, skôr dierka, kde dokonca aj celá motorka akosi vibruje. Je to v okolí 5.500 ot./min. Ale toto sú stále malé točky na bláznenie. Versys je zábavný až keď sa drží medzi siedmimi tisícami a obmedzovačom.

Vtedy to je radosť, keď tomu utnete na výjazde zo zákruty a motorka... rád by som napísal pekne vypáli vpred ako nabrúsený hocičo (doplňte si zviera podľa vlastného výberu), lenže kontrola trakcie. Tá aj na strednom stupni na môj vkus až príliš skoro zahrabe do ovládania, dokonca na mokrej vozovke. Takže prestavím trakčnú a druhý pokus. Vtedy to je radosť, keď tomu utnete na výjazde zo zákruty a motorka vypáli vpred ako nabrúsený hocičo.

Trošku však tieto momenty brzdí samotný pohodlný posed. Áno, dá sa tu usalašiť aj do nejakej tej, nazvime to, „rejsovej“ polohy, no sú motorky tejto kategórie, na ktorých to ide lepšie. No a trošku tu vadí aj podvozok, presnejšie predná vidla, tá je skrátka pre razantnú jazdu mäkká. Áno, dá sa nastaviť, a nie, pre krátkosť času som sa v nej nehrabal, takže je otázne nakoľko by klikanie pomohlo.

Lenže pripomeniem z predchádzajúceho odseku slovo trošku. Len aby nedošlo k omylu. Versys je pomerne dobrý obratný športovec. Samozrejme na to, z akej kategórie pochádza. Brúsiť stúpačky nie je problém, teda povedal by som, že to na ňom ide až príliš ľahko. Fakticky som si musel v hlave opakovať, nerob voloviny, nerob voloviny, nerob voloviny... a to som niekde na začiatku použil v súvislosti s Versysom slovo sterilný.

Aaaaaa, fakt to tak trošku je, aj napriek tomu, že Versys vie pri správnom narábaní s ním vyplaviť dosť adrenalínu do krvi. Lenže to vôbec nemyslím ako urážku či hanobenie japonských strojov. Proste je to vlastnosť, vlastnosť ktorá sa sem hodí, lebo toto je motorka z rozumu, lebo občas chce človek aj trošku zábavy a vtedy stačí jediné „Vypustiť Versysa!“ Ešte pre úplnosť spomeniem brzdy. Tie brzdia dobre, v zmysle brzdia ako vy chcete. Teda dobre sa dávkujú a keď za nich poriadne zatiahnete, bude to fajn pocit. Oči vám z jamiek nevypadnú, ale ani pri nechcenom líznutí páčky vám spolujazdec neotrepe prilbu o prilbu. No a ABS, vlastne ani neviem, že tam bolo.

Do nekonečna a ešte ďalej

Len tam musí viesť dobrá cesta. Teda asfaltová môže aj zlá, ale poľná, lesná, šotolinová... proste hocijaká dobrá cesta. Hej, viem, pri motorke ide najviac o jazdca a borci by s Versysom dali aj Romaniacs. A áno, viem, cez Saharu sa dá ísť aj na R1-tke a keď cheš byť trú edvenčr, tak Versys na to prosté nemá styling, ale načo, pre boha načo? Keď bohužiaľ, asfalt vedie skoro všade tam, kde sa bežný pracujúci smrteľník pri čerpaní dovolenky dokáže dostať. Nie je teda lepšie pohodlne cestovať na motorke a keď to na vás príde, ponaháňať miestnych borcov na vylágrovaných superšportoch?

Takže na toto bol Versys stvorený. Ako mu to ide pri tom naháňaní už vieme, no to najpodstatnejšie je, ako mu to ide pri tom pohodlnom cestovaní. A tu sa dostávam do fázy, že vlastne nie je o čom písať. Versys funguje a bodka.

Tak ako je príjemný v meste, tak raz toľko je príjemnejší pri cestovaní. Sedím na ňom a idem, idem, idem. Až mám pocit, že iba prelietam krajinou nízko nad zemou. Veď ja tu motorku skoro ani nevnímam. Páči sa mi to, hmmmm ozaj sa mi to páči. Keby bola teda trošku menšia, tento pocit by bol výraznejší. Predsa len má svoje rozmery a úplne ju dostať z mysle až tak nejde.

Lebo nad ovládaním v podstate ani nerozmýšľam. Motorkovanie je tu len akýsi reflex, Versys počúva do bodky každý jemný rozkaz. Radenie stupňov ani neriešim, kým jazdím pod 5.000 ot./min. ani neviem, že motor beží. Teda viem, že beží, cítim jeho silu, vnímam prebytok výkonu pod sebou, len to všetko je tak trošku bokom. Čo je veľmi ukľudňujúce, veľmi pohodlné a jazda je relax. Ono tu totiž ani veľmi nefučí, vlastne skoro vôbec a to som štít ani nezdvíhal nahor.

Keď už spomínam štít. V dolnej polohe pracoval super a to je ten problém, chcelo by to vedieť ho dať ešte nižšie. V horúčavách aké boli toto leto, je to doslova nutnosť. No a jeho ovládanie? Nuž aspoň sa s ním nebudete hrať za jazdy (snáď ste pochopili, čo som tým chcel povedať).

Vrátim sa však k relaxačnej touring jazde do 5 tisíc točiek za minútu. Vtedy pri zaradenej 6-tke idete po diaľnici presne tak, aby nebola pokuta. Ak nejdete po diaľnici, postačí vám 3.500 ot./min. A Versys vtedy nie je žiadna zdochlina, pritom k dispozícii je taká rezerva výkonu a otáčok, že krízovka, ktorú treba riešiť zatiahnutím za plyn, tu skrátka ani nebude krízovka.

Tož, je to stroj pohodlný, jazdec je na ňom dobre chránený pred vetrom, nič ho neznervózňuje, aj vo dvojke má sily dostatok tak poď ho na ňom aj do nekonečna. Pri priemernej spotrebe celého testu (kde sa väčšinou motor vytáčal) 5,5 litríka na stovečku si to však vyžiada pauzu na pumpe každých zhruba 300 km (po rezervu). Čo je, myslím si, tak akurát.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.