Najväčší motovýlet roka 2016? Stredná Ázia - Mongolsko - Vladivostok 2/5

Tadžikistan

Roman 28.6.

Po uzbeckej púšti a rovine sa v Tadžikistane začína krajina konečne trocha meniť a naberá zaujímavé výšky. Tak isto je odlišný mentalitou ľudí a funkčnosťou systému. Už nemusíme toľko dohadovať ceny, všetko tu dobre funguje. Nie je treba pracne zháňať benzín a peniaze možno bez problémov meniť v banke.

---

Iskander a päťtisícovky

Miloš 28.6.

Prešli sme z Uzbekistanu do Tajikistanu. Podla wiki je to najchudobnejšia krajina z regiónu. Prešli sme hranice a nastal kultúrny šok. Všetko tu funguje, normálne sa tankuje na benzínkach, peniaze sa dajú vyberať z bankomatov. Sú tu super ľudia, ktorí sú veľmi hrdí na svoju krajinu. Všetko je upravené, mesta sú krásne. Už nás tu nechcú zbaviť peňazí, pýtaju sa, ak by bolo treba niečo, tak radi pomôžu. Dostali sme mnoho pozvaní na čaj, len tak od cudzích ľudi.
Konečne sú tu kopce. Boli sme pozriet jazero Iskander kul vo Fanskych horach. Moc tu neprší, takže tu nie su lesy, ale iba kríky. Všade naokolo sú päťtisícovky

---

Dušanbe

Roman 28.6.

Dušanbe je veľmi upratané a uhladené mesto. Tak trocha výstavná skriňa Tajikistanu. Hotel sme ale na prvý pokus trafili hrozný… upotený, bez poriadnej sprchy a wc. Musel som poohýbať listy vrtule na ventilátore, aby sme sa neudusili vo vlastnej šťave. Druhý deň sme sa ubytovali v Green house hostel, kde sa stretli najväčšie hovadiny, aké tadžické cesty môžu zažiť- motorka z roku 52, motorová kolobežka, skladačka z USA a rôzne bicykle. Chýbal už len nejaký Čech alebo Slovák na automatickej práčke- potrebovali sme akútne poprať veci.

Jackie taxi- tento vtipný chlapík bol taxikár, komik, spevák a sprievodca v jednom. Jazda mestom bol zážitok nie len pre nás, ale aj po ulici chodiacich

Táto fotka ma stála v prepočte 5euro. Ale vidieť tučných policajtov bežať a preskakovať záhony s kvetmi aby ma chytili bola ešte lepšia sranda

---

Hisor

Roman 28.6.

Historická pevnosť pár kilometrov od Dušanbe. Očakávali sme zachovalú chuťovku, ale trocha nás to sklamalo. Je to pekne obnovene z jednej strany, ale z druhej strany preorané buldozérom tak, že artefakty, ktoré by sa mohli považovať za archeologické nálezy sa váľajú všade okolo.

---

Náš sen M41 Pamir Highway alebo rozprávka spod skalného previsu…

Roman 28.6.

Už v mape Dušanbe sa objavuje na jednej z hlavných ciest magické označenie M41. Je to naša vysnívaná Pamírska cesta. Prvá veľká skúška nás stretla pár kilometrov za mestom. Po značne poškodených cestách sme sa vyšplhali do priesmyku vo výške 3252m.n.m. Milošova motorka to zvládla bez zaváhania, perak občas zúfalo skučal, ale vyplazil sa. Naša prvá spoločná méta tohto druhu. Skoro každá horská dedina má vlastný buldozér. Zosuvy pôdy sú tu dosť časté a reliéf cesty sa tým stále mení.

Miestny obyvateľ:

Večer sa vytešuje, ako sa zajtra v robote blisne na svojej našprnganej Lade, ráno však musí sadnúť do buldozéra, aby to cez zával vôbec stihol na šichtu… to je život v Pamire.

---

Dolina Vanch

Miloš 28.6.

Na jej konci sa nachádza ľadovec Fedchenko. Tento ľadovec, dalej pokračuje až pod najvyššie štíty Pamiru. Najvyšší z nich je Ismoil Somoni Peak so svojimi 7495 metrami. A to sme si nemohli nechať újsť. Cez dolinu je to 100km po štrkovej rozbitej ceste. Celý deň sme šli hore až na miesto, odkiaľ sme sa nepohli. Buď brod cez divokú rieku, alebo strmák, ktorý sa nedal vyjst. Tak sme to tam otočili, 10 km od ľadovca. Pešo by to bolo odtial ešte asi deň pochodu, a keďže nás trošku tlačia viza, vrátili sme sa. Najvyššie štíty sme nevideli, iba nejaké trápne šesťťisícovky.

---

Mesto Khorog

Roman 28.6.

Dostali sme sa sem pred dvomi dňami v úmysle najesť sa a pokračovať v ceste. Zaujali nás prísne bezpečnostné opatrenia. Pýtali sme sa ľudi, vraj príde prezident. Neplánovane sme trafili veľmi významný sviatok. 27.6.1997 bol v Moskve podpísaný mier po občianskej vojne. Cele mesto žilo prípravami na túto špeciálnu príležitosť. Mnohé obchody zavreli ešte pred obedom, mesto bolo uzavrete pre dopravu. Oslavy prebiehali na viacerých miestach formou kultúrnych podujatí, hudobných vystúpení, na zaver vystúpenie prezidenta na štadióne a 10 minútový ohňostroj. Pekný zážitok a zároveň relax pred náročnou cestou. V najbližších dňoch nás čaká Iskashim, Murghab, priesmyk vo výške 4655m a vstup do Kirgizska.

---

Pamir

Miloš 6.7.

Prešli sme s našimi motorečkami Vachan koridor. Toto územie sa nachadza na Tadžicsko-Afgansko-Pakistanskom pomedzí. Kedysi tadiaľto prechádzala vetva Hodvábnej cesty, tak je tu vela kadejakych starých pevností. Navyše Vachan oddeľuje Pamir od Hindukúšu a neďaleko je Karakoram. Mali sme tú česť vidieť najvyšší vrch Hindukúšu Tirich Mir so 7708 metrami. A kopu Pamirskych šestisícoviek.

---

Vachanský koridor

Roman 6.7.

Ešte sme len prišli do Iskashimu a hneď som dostal ponuku pomôcť s natieraním plota. Takto to dopadlo...

---

R.I.P. Pav 40

Roman 6.7.

Okolnosti nás pred necelým týždňom donútili utratiť jeden príves.

Vo výške 3500 metrov nad morom a desiatky kilometrov od civilizácie sme sa rozhodli pre konečný verdikt. Objavilo sa poškodenie, ktorého riešenie by nás zbytočne pripravilo o čas a peniaze. Navyše by si vyžiadalo dobrého majstra. Príves bol veľmi preťažený a vzdal sa.

Vybudovali sme mu skvelý memoriál, ktorý bude naveky tu v horách Tadžikistanu pripomínať udatnosť prívesných vozíkov vo svete. Ak pôjdete okolo, zapichnite mu tam nejaké motorové sviečky.

---

A sme hore na plošine Pamiru

Miloš 6.7.

Priemerná nadmorská výška je 4000 metrov. Motorky idú, aj keď to už neje ono. Ale štvorku nemám problém zaradiť. Krajina je ako z iného sveta. Nič tu nerastie, je tu iba púšť a zima. Žijú tu ľudia v zopár malých mestečkách.

---

Čínska hranica

Miloš 6.7.

Z mestečka Murgab sme chceli ísť pozrieť na čínske hranice do priesmyku Kulma (4362 m). Odtiaľto by malo byť vidieť najvyšší vrch Pamiru Kongur s výškou 7719 m. Avšak Tadžidsko-Čínska byrokracia nás tam nepustila. 25 kilometrov pred týmto priesmykom je pohraničné pásmo a tam nás otočili. Aspoň sme ho videli z diaľky. Cesta tam je tak rozbitá, že všetci jazdia nie po ceste ale po okolitej kamennej púšti.

---

Výjazd na najvyšší priesmyk nášho výletu 4655m.n.m

Roman 6.7.

bola to výzva- hlavne pre perák. Bez prívesu a s vymenenou tryskou v karburátore to išlo pomerne dobre až po predposlednú zákrutu. Tam motor definitívne zastal. Musel som odmontovať výfuky pre lepší odchod spalín. Pomohlo to a s rachotom som to v pohode vybehol. Milošova motorečka všetko zvláda bravúrne bez zásahu do pôvodných nastavení.
Vzduch bol v priesmyku riedky, pri prudšom pohybe sme sa zadýchali. Aj napriek tomu sme si neodpustili peší výšlap na najbližší kopec do výšky 4930m.n.m.

---

Vyššie ako Mont Blanc

Miloš 6.7.

Ja ako skalný turista som si nemohol odpustiť prekonať 5000 metrovú hranicu. Vybral som si najbližši kopec od nášho najvyššieho priesmyku ktorý mal 5200 metrov. Všetko naplánované, mapy vytlačené. A realita? Pozerám na to, mohli by tam ešte jazdiť super obrovský slalom... Kopa snehu. Plan som na rýchlo zmenil a s Romanom sme vyšlapali na opačnú stranu priesmyku. Dosiahli sme výšku 4930m, čo je vyššie ako Mont Blanc. Aspoň naň už nemusíme ísť.

---

Karakulské príšery

Roman 6.7.

Pri jazere Karakul som sa pristihol, že mi asi začína chýbať Slovensko. Trocha sa mi zazdalo, že mi pripomína Liptovskú Maru. Dokonca aj voda mala podobnú teplotu. Jazda okolo jeho brehu bola perfektná rozlúčka s Tadžikistanom.

---

Kirgizsko

Miloš 6.7.

Prešli sme cez priesmyk 4280m do Kirgizska. Takéto metre nás už nerozhádžu. A krajina sa zmenila. Hory na hranici tvoria obrovskú hradbu, cez ktorú neprenikne do Tajikistanu žiadna vlaha. Preto je tam púšť. Ale na druhej strane je zrazu všetko zelené. Hneď je to tu pre mňa krajšie. Jeden štít z tejto hradby je aj Lenin pik so 7134 metrami. Chceli sme ísť pozrieť do základného tábora pod neho, ale počasie nás nepustilo. Aspoň som ho ráno zahliadol zo stanu ale bohužial neodfotil. Obrovská ľadová pyramída, niečo neskutočné.

---

Mesto Oš

Roman 14.7.

Boli sme v meste Oš. Dalo by sa povedať, že je to prerastená dedina s obrovským trhoviskom v strede a kamenným vrchom na ktorom je zvláštny prírodný tobogán z vyleštenej skaly. Ľudia, ktorí majú problém s chrbticou sa na ňom spúšťajú a tvária sa, že to pomáha. Chcel som sa spustiť po bruchu a hlavou dopredu, ale táto metóda ja vraj skôr na napravenie hlúpoty. Nechcel som vytŕčať z radu...

---

Priesmyky pre deti

Roman 14.7.

Priesmykom a prašným cestám sa vôbec nevyhýbame. Rozhodli sme sa navštíviť jazero Song kul. Mysleli sme si, že cestu zvládneme za jeden a pol dňa, ale realita nám plán zdvojnásobila. ešte pred dvomi mesiacmi som prehĺtal nasucho, keď som v mape videl výšky priesmykov nad 3500m. Teraz sa v horách rozhliadam okolo a pozerám či už, alebo ešte. Po Tadžikistane je všetko nízko.

---

Biškek

Roman 14.7.

Našim hlavným zámerom v tomto meste bolo získať mongolské víza. Aby to malo cveng, vybrali sme si môj narodeninový deň. A samozrejme ako prvý mi chcel zagratulovať Murphy. Toľko som toho sviniara vyháňal z garáže, keď som pripravoval motorku na cestu... Určite ho poznáte a jeho zákony tiež.

Samozrejme mongolská ambasáda bola zavretá...

---

Biškek opravovňa

Roman 21.7.

Aby ste si nemysleli, že sme sa v Bishkeku len zabávali, pridávam zopár technických fotiek. Vidieť zanesenie výfukových kanálov a spaľovacieho priestoru v motore po cca 7500 kilometroch. V týchto končinách nie je možné kupovať pre mazanie motorov olej originál do dvojtaktov. Nahrádzame ho najčastejšie motorovým olejom 10w40. Navyše ja som vyrážal s motorom po výbruse, čo si vyžiadalo zvýšené mazanie a bohatosť zmesi. Keď sa to spojí s ležérnym štýlom jazdy po rozbitých cestách, máme tu výsledok.

Brať kvalitný olej do zásoby na takúto cestu by bol číry nezmysel. Bolo by to cez 22 litrov.

Na funkčnosti sa použitie 10w40 nijako neprejavilo. A že motoru dávam extrémne zabrať vedia všetci, čo ma poznajú

---

Ešte trocha o Biškeku z môjho denníka...

Babylonská veža- Ako som Milošovi prehodil výhybku a poslal ho na druhú koľaj

Zatriasť Babylonskou vežou, alebo ju obrátiť hore nohami môže len slovenský architekt. A hostel pre cestovateľov je veľká veža, veľká výzva. Každý tu hovorí inou rečou. Triasol som poriadne. Až tak, že z nej spadla anglická slečna. Priamo mne do náručia...

Ako sa mi len do toho Nomads Home Hostela nechce. Dostali sme odporúčanie, ale ja by som najradšej vysliedil včerajšiu partiu motorkárov nech je sranda. No nakoniec sme to našli.

A aj niečo viac. Trochu som sa pri pohľade zarazil... svieža a prirodzená, celkom pekná, pokojne sedí a pozerá trocha zasnenými modrými očami. S o to väčším nadšením pristupujem k zoznamovaniu.

Jej odpoveď na štandardnú otázku odkiaľ, kam, ako ma dostala.

,,Z Anglicka do Mongolska na Vespe- skútri.,,

Prekvapenie a aj nadšenie som bol pripravený hrať, ale to vôbec nemusím.

Emma.

Hneď sme sa dozvedeli, že Vespa umrela po ceste sem až trikrát a vždy na tú istú chorobu. Zaseknutý ventil stretnutý s piestom a paseka v motore. Vespa je momentálne v Almaty v Kazachstane a čaká na náhradné diely z Anglicka. Malo by to byť do dvoch týždňov pojazdné.

A tu sa to celé začalo. Paralely a neuveriteľné náhody spojili cestovateľské plány. O 2 týždne totiž máme opúšťat s Milošom Almaty.

Po základných úsmevoch sme si každý išli po svojom. Ale chytil som jeden jej letmý a veľmi dôležitý pohľad. Ostáva už len čakať, kedy ho rozoznám opäť.

---

Jazero Issyk-kul

Roman 21.7.

Keď sme niekomu po ceste hovorili, že pôjdeme pozrieť aj jazero Issyk-kul, všetci svorne tvrdili, že tam bude teplo a bude sa dať kúpať. Veľmi som tomu neveril, ale je to tak. Jazierko už asi 200 rokov neodteká (prečítal som na Wiki) a je z neho celkom príjemná alternatíva mora s piesočnatou plážou. Chvíľu som uvažoval na rozložením tábora, ale slnko bolo vysoko a ešte niekoľko bodov záujmu predomnou...

---

Úloha zameraná na kreativitu

Roman 21.7.

Južne od jazera Issyk-kul sa nachádza niečo, čo tu na rýchlo pre upútanie turistov pomenovali Fairy Tale Canyon. Mne sa viac páči origo názov Skazka.

Je to pieskovcové údolie, kde sa príroda celkom slušne vyhrala s tým, čo mala momentálne k dispozícii. Ostali bizarné tvary, ktoré sem chodia obdivovať turisti. Zo začiatku som bol skeptický. Veď také tvary mám stále okolo cesty... ale je to celkom vtipné. tak som sa zapozeral a zamyslel, že som dvakrát spadol.

---

Čo je mokré, to je čisté

Roman 22.7.

Pamätáte sa na tie horizontálne fotky z Kazachstanu spred mesiaca? Po prejazde hranicami s Kirgizskom som bol dosť prekvapený... Posúďte sami. Veľmi tomu pomohol dáždik, ktorý pekne osviežil farby a vyčistil vzduch. Ako ja hovorievam, keď utieram kvapky vody z helmy: ,, To je super, že prší, aspoň sa nebude prášiť,,

---

Jeden kaňon na každý deň+ strašidlo

Roman 22.7.

Východne od Almaty sa nachádza Šaryn kaňon, o ktorom ľudia hovoria, že je podobný ako Grand Canyon. Turistov je tam asi toľko, ako prstov na jednej ruke. Má zaujímavú klímu. Na jeho horných okrajoch príjemne pofukuje vietor, ale na jeho dne vzduch stojí a je tam veľmi horúco. Pri kempovaní v jeho blízkosti ma počas noci budili zvláštne zvuky. Neustále som sa strhával zo sna a postupne som vylúčil všetky šelmy, ktoré by ma chceli zožrať. Ostal už len tirannosaurus alebo slon. Ráno som sa príšere pozrel zoči-voči... posledná foto... tomu neuveríte. Čo to je?

---

Alma Ata

Miloš 27.7.

Vyviezli sme sa lanovkou na kopček nad mestom ako Nemeckí turisti. Mali tam tabulu s osobnosťami, ktoré navštívili Almatu. A presne v strede, hneď vedľa Stevena Segala, bol aj prezident Ivan Gašparovič. To som sa musel odfotit. A ostatne sú už iba prerábky pri pivečku.

---

Ťažké je dodržať plány staré niekoľko mesiacov, ťažko je všetko detailne naplánovať niekoľko mesiacov dopredu

Roman 28.7.

Naša cestovateľská svorka sa náhodou rozrástla o jedno vozidlo. Emma a jej vespa Grettle má rovnakú trasu ako my. Vespa bola niekoľko týždňov v kóme po kolapse rozvodov a dnes ráno o cca 2:00 miestneho času znova zavrčala. Držte tomu podivnému stroju palce, nech s nami vydrží až do Ulanbataru

---

V Almaty sa uzavrela etapa Strednej Ázie, na ktorú som sa najviac tešil

Roman 3.8.

Opustili sme pestré a rôznorodé krajiny.

Emma si to na Vespe poriadne valí. Občas jej aj stíhame. 300 kilomettrov za deň je náš štandard a práve sa nachádzame v meste Barnaul.

No a to Mongolsko? Mám z neho rovnaký pocit, ako pred dvomi rokmi s Tureckom... hlavne preletieť... Predsa len je tu za rohom a navyše tam bol už každý. Teším sa na prekvapenia, ktoré nám prinesie.

---

30 kilometrov pred ruskou hranicou

Roman 3.8.

Doprial som si technickú prestávku. Keď sme vyrážali zo Slovenska, veštil som mojej rozete životnosť do 10000 kilometrov. Potvrdilo sa to skoro presne.

---

Stravovanie

Miloš 3.8.

Dostal som veľa otázok typu: A čo tam preboha jete? Tak tu je jeden príspevok o tom, ako sme si krásne vyžierali v tej Centrálnej Ázii.

Obrázok č.1 - V Almaty sme si objednali veľký tanier, bolo to drahé, ale dobré. Všetky druhy grilovaného mäska + prílohy. Traja sme to nezjedli.
č.2. - vo väčších mestách je možné nájsť táckarne. Zoberieš tácku a ukazuješ prstom. Nemusíš lúskať menu, ktorému nerozumiem. Väčšinou sem prídem riadne hladný, naukazujem riadnu kopu a potom už len odfukujem .
č.3.- Lagman. To ti je taká lakocinka, niečo ako náš guláš, mäsko, rôzna zelenina a hrubé rezance. Fakt dobré, majú to skoro všade.
č.4. - Manty. Cestová taštička plnená mletým mäsom a potom uvarenä. Väčšinou je to mrazený polotovar, nič moc.
č.5. - Pirožky. Majú ich v obchodíkoch, v stánkoch na ulici. Plnené mäsom alebo zemiakovou kašou. Sú dobré a dá sa z nich najesť.
č.6. Keď sme v nejakej diere a v obchodíku nemajú skoro nič, určite majú aspoň sladkosti. Napríklad kávenky.
č.7. Večerné varenie, keď niekde stanujeme. Nejaka vifonka s chlebom, áno dajú sa tu kúpiť. Málokedy sa zmôžeme na niečo lepšie, sme leňosi.
č.8. Raňajky. Niečo rýchle do úst. Chleba s chlebom, zajedané ruským atlasom. Za luxusné raňajky mám to, keď zajem paprikou alebo dokonca jablkom.
V Rusku sú už aj nejaké lesy, kde sú okrem húb aj komáre. Šašlik, je tu celkom rozšírený. Šašlikom nikdy nič nepokazíte.
Dobru chuť priatelia