Najväčší motovýlet roka 2016? Stredná Ázia - Mongolsko - Vladivostok 1/5

[waypoint null]

STREDNÁ ÁZIA-MONGOLSKO-VLADIVOSTOK A SPÄŤ

Náš najväčší cestovateľský sen

V roku 2013, po návrate z Ruska, som mal spolu s kamarátom Milošom ohromný sen. Ísť sa pozrieť do Mongolska. Úplne bezhlavo sme začali hromadiť rôzne informácie, hudbu, texty, nenásytne sme navštevovali rôzne cestovateľské podujatia. Začali sa preteky v kŕmení porcelánových prasiatok, ale prasiatka boli vtedy príliš malé. O polovicu menšie ako naša odvaha a plány. V roku 2014 prišiel čas, kedy sme sa mali rozhodnúť. Nevyšlo to, ale skvelý záložný plán za ušetrené prostriedky bol Kaukaz a krajiny okolo neho. V roku 2015 som bol zase ja tak zahĺbený do práce, že som prakticky nemohol uvažovať nad cestovaním. Prišli ďalšie sny, ktoré by boli skvelé, keby sa premietli do reality a ten starý už skoro úplne zapadol prachom.

Na prelome rokov 2015 a 2016 padla tá obvyklá otázka… Milošove klišé:

Tak čo vedúci, kedy dáme to Mongolsko?

Chvíľu som sa konštruktívne zamýšľal. Je to ťažké, keď vás pohltí rutina. Znova som začal mať zasnené rána a vracal som sa na dávno navštívené miesta. Každý deň nové miesta, noví ľudia, nové krajiny a stovky nových kilometrov, ktoré zažijeme len raz v živote. Prepočet bol 25000 kilometrov a 150 dní. Takmer neuveriteľné, pre 90 percent ľudí nemysliteľné.

---

Vytrvali sme, spravili sme všetko, prekonali prekážky, obetovali sme, čo sme museli, a skutočne sme si to celé zaslúžili… Presne tak, ako som napísal na stránku Overland.sk:

Cestujeme na vzácnych historických motocykloch, ktoré sme doslova zachránili zo starého železa. Prešli nákladnými renováciami takmer do pôvodného stavu. Samozrejmosťou bol perfektný lak, perfektné chrómy, perfektné generálne opravy všetkého. Záležalo nám na tom, aby vyzerali a fungovali ako nové. Ako cestovateľské stroje potrebovali niektoré funkčné vychytávky, ktoré sériové modely nemali. Zásadou bolo nezasahovať do originálnych dielov, ktorých ceny sa pohybujú dosť vysoko. Sú to stroje so skutočnou dušou, bohatou všeobecnou históriou a špecifické svojim súčasným životom.

Veľa vecí sme sa pri renováciách naučili, pretože sme všetko riešili buď vlastnými rukami, alebo za pomoci starých majstrov, ktorí svojej profesii zasvätili celý život. S našimi skúsenosťami sme schopní vyriešiť všetky technické problémy.

Možno nie sme celkom podľa súčasnej módy, kde je hrdinom ten, kto sa do sveta vyberie na najlacnejšom čeriepku, možno bez vedomostí a s bohatou podporou. Pre nás sa nejedná o momentálny krátkodobý záujem. Nie je to recesia ani žiadne sponzorované hurá.

Máme radi naše motocykle a ešte radšej na nich cestujeme!

---

Stanovili sme dátum 10.5.2016. A keď už je dátum, vzniká príležitosť na ohýbanie priestoru a času…

Roman Kudroň- architekt a JAWA 350- rok výroby 1952

Miloš Vrábel- elektro inžinier a JAWA 350- rok výroby 1982

Takto sme si to predstavovali na začiatku mája 2016:

Budeme prechádzať okolo vysychajúceho Aralského jazera, zistíme, prečo je na mapách Kazachstanu vyobrazená ťava, zažijeme krásne mestá postavené na starobylej hodvábnej ceste, vyšplháme sa do najvyšších priesmykov pohoria Pamir, absolvujeme niekoľkodňové pešie túry do základných táborov sedemtisícoviek. Nahltáme sa prachu púšte Gobi, prebrodíme rieky. Na holáča sa okúpeme v Bajkale a trhneme vzdialenostné rekordy v prejazde cez Sibír. To všetko po vlastnej osi na našich krásnych historických motocykloch.

Pri tomto žúre sa asi nevyhneme pravidlu ,,Človek mieni, Jawa mení.,, a pridáme aj nejaké bonusové Pohľadnice z destinácií, o ktorých ešte nevieme, že nás čakajú. Vlastne vôbec nevieme, čo nás čaká. Možno to nakoniec bude úplne inak.

Presne tak, nakoniec to bolo úplne inak. Prešli sme omnoho viac, trvalo to podstatne dlhšie.

Kamaráti mi po návrate rozprávali, kde všade boli, čo všetko pozažívali. Skutočne pestrý rok mali… Ja im na to vždy len skromne hovorím, že tento rok som sa bol na motorke previezť len raz a bol som len na jednom jedinom výlete.

Toto nie je skutočný cestopis !!!

Denník, ktorý som dôsledne viedol počas výletu obsahuje stovky strán. Úvahy, opisy, hnev, radosť a nadšenie aj bolesť. To, čo si môžete prečítať nižšie je len súhrn všetkých správ, ktoré sme prostredníctvom Facebooku posielali našim kamarátom priebežne. Každá správa má na začiatku meno autora. Teda ja alebo Miloš. Jedná sa o prepisy v pôvodnej forme, kde som doplnil len diakritiku. Nezasahoval som do štylistiky. Pomaly pracujem na sérii krátkych príbehov z nášho výletu. Budem ich zverejňovať na našej stránke

Pohľadnice z ciest.

Takže ak máte záujem, sledujte nás aj touto formou. Vypnutím motorov sa šou neskončila.

PRÍPRAVY NA CESTU ROKA

Gumy, gumky, gumičky- pneumatiky značky BAŤA

Roman 18.4.

Minulý týždeň sme zohnali pre naše stroje novú obuv. Postavil som k sebe 2 výrobky v zásade toho istého výrobcu, ale s priepasťou 70 rokov. Poznáte značku BAŤA? Vedeli ste, že Baťa vyrábal okrem topánok aj pneumatiky a to už od začiatku 30. rokov? Pred 2. Svetovou vojnou dokonca vtedajší generálny riaditeľ JAWY uvažoval o zlúčení značiek Jawa a Baťa z ekonomických dôvodov. Baťovky sa už viac ako pol storočia nevyrábajú. Po roku 1945 sa zlúčili traja najväčší výrobcovia Baťa-Rubena-Matador pod skratkou BARUM.

---

Čistenie motora – odstránenie karbónu

Miloš 19.4.

Týka sa to najmä dvojtaktných motorov. Do nádrže tu musíme liať benzín spolu s olejom. A práve tento olej pri spalovaní v motore postupne vytvára vrstvu usadeniny, takzvaný karbón. Tento karbón sa usádza na hlavičke piesta, v spalovacom priestore, vo výfukových kanáloch a hlavne vo výfukoch. Raz za čas je nutné tento karbón z motora odstrániť, pretože, ako upcháva výfuk a výfukové kanály vo valci, tak znižuje prietok plynov von z motora a tým aj znižuje výkon. A takisto, ako sa usadzuje na stenách piesta a v kompresnom priestore, znižuje schopnosť motora chladiť sa.
Video znázorňuje ako sa to robí alebo nerobí na piestoch na motore z mojej Jawy 350 634. Na výfuky (to bude zaujimavejšie) sa pozrieme neskôr

youtu.be/XqfAEz1Q8FA

---

Vedci z CCNP /Odbor cudzokrajných chorôb v Nimnici a laboratóriá v Púchove/ zistili…

Roman 24.4.

Po rozsiahlom a náročnom výskume dospeli vedci k prekvapivým výsledkom. Vrámci prevencie pred tráviacimi ťažkosťami na cestách sa odporúča pravidelný príjem výživových doplnkov, ktoré obsahujú prvky typické pre pôdu v oblasti trvalého pobytu cestovateľa. Aby sme so sebou nemuseli ťahať kilá zemiakov, mrkvy, kalerábu,…, volíme vždy skomprimovanú variantu. V duchu tohto odporúčania mi prišiel krásny darček. Podporné palivo pre našu cestu až z Klatov v ČR.

---

Odvetranie prevodovky

Miloš 24.4.

Na prevodovke z motora Jawa 350 634 je odvetrávací otvor. Tento otvor slúži na vyrovnávanie tlaku vo vnútri prevodovky. Tento tlak vzniká tak, že ako sa prevodový olej zohrieva, zväčšuje aj svoj objem. Inak by mohol vyraziť gufero, alebo tesnenie motora. A keďže sa chystáme do krajov, kde budeme musieť brodiť rieky, je vhodné si toto odvetranie upraviť, aby mi nenatiekla voda do prevodovky. Odrezal som dutú skrutku z bicykla, narezal závit do prevodovky a na túto skrutku som pripojil hadičku. Hadička pôjde niekam pod sedlo. Dúfam, že tam až tá voda nedočiahne.

---

Keď opravuješ, aby si opravoval

Miloš 27.4.

Ja som to vedel. Vždy sa mi to stane. Vždy sa musí niečo tesne pred odchodom stať, kvôli čomu musím rozoberať motor. Aj teraz je to tak. Toto je fotka môjho motora z dnešného dňa (27.4), za 13 dní vyrážame. Včera som si spokojne skladal motorečku a dnes, neviem čo skôr. Zistil som závadu na kľuke (lesklý valec v strede), odišlo krajné ložisko a stredové je tiež načaté.
Kľuku som dal robiť dnes, bude hotová za týždeň. Potom už iba všetko nahádžem do motora, zatrasiem ním, zoskrutkujem a bude hotovo.

---

Milošova kľukovka práve zdolala Kľak. Je to Kľakovka

Roman 27.4.

27.apríla napadlo 10 centimetrov snehu a Milošova kľukovka sa v ňom spokojne vyvaľuje aj napriek tomu, že za 13 dní má na 100 percent zabezpečovať pohyb motora na výlete, ktorý technicky predstavuje viac ako polovicu obvodu planéty.V skratke, sneh na konci apríla je to posledné miesto, kde by v tejto chvíli mala byť Milošova kľukovka.

---

Už sa z toho neVIZUjeme

Roman 3.5.

Minulý týždeň sa nám po mesiaci konečne vrátili pasy. Trocha postrapatené ale so vzácnymi obrázočkami. Jedine mongolské víza nám zatiaľ chýbajú. Problém je, že mongolské vízum zažína platiť dňom vystavenia a platí 3 mesiace. To znamená, že podľa nášho harmonogramu by nám prepadli ešte pred vstupom do krajiny. Budeme si ich musieť vybaviť počas cesty niekde v Kazachstane alebo v Rusku. Už teraz sa teším na tú komédiu.

---

Vedci z Nimnice a laboratória v Púchove odhalili črievko dinosaura

Roman 3.5.

Je možné, že sa o mňa obtrela zabudnutá legenda?

Mohlo by to byť aj šťastie v nešťastí…

Bol raz jeden motocyklový výrobca v Československu, ktorý vyrábal motocykle značky Ogar. Firma zanikla tesne po 2. Svetovej vojne, ale predsa stihla jednu výnimočnú vec. Na úplnom konci svojej existencie, v posledných mesiacoch vyrobila motocykle na vlas rovnaké, ako je tá moja. Vyznačovali sa tým, že boli v tzv. holubej sivej farbe, plnom chróme a so zlatým linkovaním (čiže veľmi pekné).

Mali však jedno špecifikum, ktoré obstálo v mlynčeku dejín až do konca 90. rokov. Ogar svoje peráky osadil prvými dvojvalcovými motormi o objeme 350ccm a koncept tohto motora neskôr zdedila jawa a používala ho pol storočia. Aj naše motory sú priamymi potomkami v línii začatej Ogarom.

– Nešťastie spočíva v tom, že som zrovna dnes riešil chybu na dôležitom komponente v mojom motore a riešenie som hľadal v kúpe nového z Českej republiky.
– Šťastie spočíva v tom, že síce sa môj problém nevyriešil kúpou nového komponentu (komponent je ľudovo povedané na hovno) ale pravdepodobne bratia česi doplnili moju zbierku nepoužitelných blbostí o diel z motora OGAR 350, ktorých sa vyrobilo presne tak málo, ako bielych jednorožcov.

Možno sa mýlim a všetko, čo som napísal je len bájka. Ostatne, ja som rozobratý Ogarmotor ešte nevidel. Vlastne ani komplet originálneho Ogara som nevidel.

Ale všetko nasvedčuje tomu, že je to pravda

---

Ponožky pre šťastie…

Roman 5.5.

Nie, že by som bol poverčivý… jediné, čomu verím je, že človek mieni a jawa mení…

Včera som sa snažil zložiť motor. Je to predsa brnkačka. Mám to zvládnuté, som predsa profík. -To som si myslel, a tak som aj k dielu pristupoval (s prstom v nose).

Hrebeň mi klesol po neuveritelných vyše troch hodinách boja. Už som začal vzývať rôznych svätých. Najskôr decentne, neskôr poriadne nahlas, a aj tak to nepomohlo. O 22:00 som bol blízko nervového zrútenia, infarktu, s dopálenými rukami. Prvý krát v živote ma motor takto vycvičil- musel som si ísť ľahnúť.

Dnes som sa hlboko zamyslel. Spravil som zopár úkonov, určil som čo treba urobiť a ako to treba urobiť. Keď sa človek nachádza v momente, že sa zatvára motor, stojí čas, človek nestarne, nedýcha. Je to sekunda, ktorá rozhodne o celkovom výsledku. Dnes sa to podarilo. Bez problémov ako vždy v minulosti, s prehľadom a do hodiny.

Kua čo bol včera za deň?

Týmto ustanovujem moje 5. záväzné pravidlo:

,,Ak chceš úspešne zložiť motor jawy, obuj si ponožky vo farbe tesnenia,,

---

Viem, že takto by sa to v záujme zachovania duševného zdravia robiť nemalo…

Roman 8.5.

Zoštíhľujúca kúra z 8.5.

70 kilogramov za 3 hodiny.

---

Ešte sme stále doma

Miloš 15.5.

Prípravy sú v plnom prúde. Aj keď je nedeľa, naplno sa pracovalo. A zrejme sa mi tá nedeľa vypomstila. Motorka nechce ísť do vyšších otáčok. Ani na jednotke nevládze, stále ju niečo dusí. Zistil som zaujímavý úkaz, z dvora vôbec nechcela ísť, vyšiel som na cestu a tam zdochla. Ale keď som šiel naspäť domov, tak išla celkom fajn. A nebolo to raz. Zrejme sa je moc na cestu nechce. Ale ja ju presvedčím. Pri montáži pávika mi pomáhal celá rodina, ďakujem. Odchod máme nastavený na utorok, budeme mať týždenné oneskorenie, snáď to už stihneme.

---

Poznáte spôsob, ako odhadnúť potrebný čas na vykonanie práce?

Miloš 18.5.

Ja ho poznám, ale neviem prečo som sa ním neriadil. Je to váš reálny odhadovaný čas, ten vynásobíte dvomi, + jeden deň. Tak aj nám sa trochu prípravy predĺžili, máme meškanie týždeň. Ale to nevadí, všetko je tak ako má byť. Hlavné je, že už zajtra ráno vyrážame na našu cestu. Pôjdeme cez Kremnicu a Banskú Bystricu, chceli by sme spať na východe, v Michalovciach. Tak nám držte palce.
Moja motorku premenujem asi na mastodonta. Ešte som na ňu ani nedal všetky veci a aj tak som ju nemohol zhodiť zo stojana.

---

Za 30 minút vyrážame

Roman 19.5.

Dnes po 11 dňoch práce tu stojí plne funkčný 64 rokov starý stroj, do šróba rozobratý a znova zložený, v niektorých ohľadoch lepší ako nový. Sme pripravení vyraziť…
Bilancia:

– Za posledný týždeň som spal len max. 4 hodiny denne
– Za každú hodinu práce okolo motorky som spravil min. 20 drepov
– Už nech sme na ceste, lebo toto boli galeje…

---

KOLESÁ NA ZEMI, CESTA PRED NAMI

Za výdatnej podpory kamarátov z východu konečne cestujeme

Roman, Miloš a kamaráti 22.5.

Nádielka kilometrov je zatiaľ minimálna ale spoločensky hodnotná. Sme v Rumunsku. Zajtra nás čaká Moldavsko.

Motkame sa Rumunskom

Roman 23.5.

Včera sme navštívili drevený kostol v Surdesti zapísaný v UNESCO. Na záver dňa sa mi podarilo frajerským spôsobom zraziť psa vo veľkosti Miloša. Je to celkom povznášajúci pocit. Hlavne, keď bol šprajcnutý medzi predným kolesom a motorom. Dnes nás Vlado opúšťa a my pokračujeme do Moldavska.

---

Včera sme prechádzali Romanovym panstvom

Miloš 24.5.

Ale nikto nas tam nevítal. Neviem, ako to má tam ten Roman vybavené. Večer sme spali v pieskovni na kopci, bolo tam pekne. Aspoň sme mohli potrénovať podmienky do pušte Gobi. Teraz sme na pumpe vo Vasilei, na východe Rumunska, Roman sa borí so zadným kolesom. Utrhli sa mu na ňom 3 špice – nekvalitne repliky. Asi si dá poslať náhradne do Kišineva v Moldavsku, budeme tam na ne čakať. Zatiaľ si prezrieme vínne pivnice a budeme koštovat vínko.

Žijeme… aj keď s ťažkosťami…

Roman 28.5.

Navštívili sme podzemné vinné pivnice v Cricova neďaleko Kišiňova. Teraz sme už na ukrajine. Nútene sme museli prespať v Podnestersku. Odstrelilo mi 6 z 9 špici na jednej strane zadného kolesa. Núdzovo som minul všetky rezervné a zatiaľ to drží. Aj na ukrajinských cestách. Zajtra by sme mali byť v Charkove.

---

Navštívili raketové silo v Pervomajsku

Roman 28.5.

Skúsili sme si odpálenie jadrovej hlavice do USA v autentických priestoroch 12 podlaží pod zemou. Zápalka zhasla, ohňostroj sa nekonal.

Na ukrajine bolo asi 8 podobných základní, pripravených v období studenej vojny už od 50. rokov. Na území Ruska boli takýchto základní desiatky

---

Špice do kolesa hýbu motocyklovým svetom

Roman 4.6.

Už 2 dni putujeme Ruskom a sme vo Volgograde. Okrem prehliadky mesta počkáme dôležitú zásielku zo Slovenska. Kamarát mi tam poslal celú sadu špici z môjho starého kolesa a potom už môžeme pokračovať do Kazachstanu. Oprášil som staré kontakty spred dvoch rokov, a kamarát Alexej zariadil všetko pre hladký priebeh a doručenie mojej zásielky.

Miloš

Tak sme zasa online po dlhšom čase. Dostali sme sa do Volgogradu. Je to mestečko, ktoré žije históriou. My sme tiež trosku historicky požili. Nechali sme sa naverbovať do Ruskej armády. Ale keďže sme nováčikovia a ešte aj cudzinci, dali nám staré vojenské kabáty, staré zbrane a auto. Nechali nás voziť po celom Volgograde, pričom naplno hrali staré vojenské pesničky.

Druhý deň vo Volgograde

Miloš 4.6.

Umyli sme si motorečky, spravili nejakú základnú údržbu a po obede sme vyrazili do mesta. Navštívili sme Vojenské múzeum. Mali obrovský model zbombardovaného Stalingradu, na ktorý premietali projektormi situácie, ktoré sa diali v meste. Úžasné, niektorí ľudia pri tom plakali. Socha Matka Vlasť, sa týči nad mestom. Postavili ju na kote 102, na malom kopčeku. O toto strategické miesto sa viedli najkrutejšie boje. Pod sochou horí večný oheň na počest vojakom, ktorí tu padli. Ich menný zoznam je vytesaný do mramoru okolo tohto ohňa. Zaujímave miesto na zamyslenie sa.

---

Astrachan

Miloš 4.6.

Teraz sa nachádzame v Astrachane. Cestou sem sme išli okolo rieky Volgy. Rozlieva sa tu do ohromnej delty. Dosť veľa v Rusku pršalo a voda zaliala ohromné územia tejto delty. Ako sa rozliala voda, prišli obrovské množstvá malých mušiek. Sú veľmi otravné a je ich strašne veľa. Nič sa nedá robiť, iba ísť alebo keď stáť, tak s prilbou na hlave. Inak krajina je tu pre našinca zaujímavá. Miestami rovná, bez stromov, kríkov, iba tráva. Trochu severnejšie boli aj polia, ale tu už nič nie je. Iba piesok porastený trávou. Sme na skok od Kazachstanu, je to asi 100 km.

---

Horizontálna krajina

Roman 9.6.

Prešlo pár dní a my sme celkom slušne pohli mapou výletu. Podarilo sa nam prejsť Kazachstanom až do Uzbekistanu. Nečakali sme takú vysokú kvalitu ciest. Vďaka tomu sme si mohli naplno užiť horizontalnu krajinu. Niekto by mohol povedať, že je to nuda, ale prináša to zaujímavé impresie. Chvíľku sme pozorovali vzdialenú búrku, ktora sa podobala na atomovy hryb a v strede sa blýskalo. Železnice a cesty sa zbiehajú na horizonte do jedneho bodu. Na stepiach rastie tvrda trava, ktora vonia ako ihličie- a nie, nesniva sa mi o borovičke, aj keď sme ju doma zabudli.

Základné postrehy:

-nájsť miesto pre stan je trocha problém, nikde stromy a od cesty je vidieť 30 km. Náš spôsob je nájsť moslimský cintorín a rozbalit to za ním.

-Strachovka sa platí hneď na hraniciach a stojí 2000rb

-vzhľadom na kvalitu ciest, kazaši majú vo zvyku rýchlo jazdiť. Treba dodržiavať maximálku a hlavne svietiť. Policajti sú schovaní všade.

---

Ťavie cesty

Roman 9.6.

Keď sme plánovali výlet, čudoval som sa, prečo je krížom cez Kazachstan a Uzbekistan diaľnica na nej nakreslená ťava. Zahadu som odhalil, na ceste sú občas hrby, ktoré tu vybudovali po vzore ťavieho chrbta, a na nich lietam meter nad sedadlo. Dokonalá prevencia proti mikrospánku

---

Uzbekistan

Roman 10.6.

Nasou prvou zastávkou bol Moynak. Určite poznáte príbeh Aralského jazera, ktoré bolo ešte v polovici 20.storočia 4. najväčsie na svete. Teraz postupne vysychá. Moynak bol rybársky prístav. Tam, kde bola voda je teraz púšť a na pôvodnom brehu sú hrdzavé vraky lodí. Zážitok pekný… ale čo bolo potom…

Odskočil som priekopu, motorka bez problémov preletela, ale preťažený pavik dostal malinko cez hubu. Nasledovalo zváranie rámu. Teplota sa postupne vyšplhala nad 40 stupňov. Vydali sme sa na cestu. Po pár kilometroch som diagnostikoval defekt na zadnom kolese- prerazená neprierazná duša. Operácia sa natiahla na niekoľko hodin- bez vody, Miloš niekam zdrhol. Nikto z vodičov nechcel zastaviť, len mi s úsmevom mávali. Nakoniec som musel zatarasiť vozovku mojou batožinou, aby zastalo auto a konečne som si mohol kúpiť vodu. Také malé púštne dobrodružstvo.

---

Khiva

Roman 10.6.

Malé mestečko v Uzbekistane, ktoré bolo významnou križovatkou na hodvábnej ceste. Ma perfektne zachované historické centrum s hradbami. Je zapísané aj v UNESCO. Užili sme si relaxačný deň prechádzkami po starých uličkách, ochutnali dobroty kultúrne aj kulinárske. Pozreli sme si tradičné remeslá, ktoré zavŕšil Miloš snahou o výmenu prasknutej špice na zadnom kolese so skvelou panorámou historického opevnenia.

---

Do Buchary a v Buchare

Miloš 15.6.

Po ceste do Buchary sme mali krásne počasie. 45 stupňov, púšť, čierne prilby, bundy. Miestni sa ma pýtali, či mi nieje zima. Buchara – historické mesto, plno orientálnych stavieb. Kedže sa ale tejto kultúre moc nerozumiem, spoznávame to tu po svojom. Dostali sme pozvanie na večeru od miestneho pána. Kedže som bol zarastený ako Matuzalem, tak o polnoci vybavil miestneho holiča a profesionálne ma ostrihali a oholili. Prespali sme tam a na druhy deň, keď už nebolo tak teplo sme išli pozrieť aj nejaké pamiatky. Bývali sme v starom meste, po nociach tu preskakuje Alibaba zo strechy na strechu.

---

Samarkand

Roman 28.6.

Spokojne si my cestovatelia žijeme. Dokonca lepšie ako inokedy. Nevieme poriadne aký je dátum, deň v týždni a čas odhadujeme podla slnka. Všimnite si, aké sú pamiatky krivé. Nie je to chybou fotoaparátu. Pred nejakým časom tu bolo silné zemetrasenie a minarety tu celkom vtipne poohýbalo. Našťastie sa im nič vážnejšie nestalo. Spomedzi troch významných miest vrátane Samarkandu, ktoré sme navštívili je práve toto najbohatšie. Odráža sa to aj na pestrosti zdobenia stavieb, ale najdôležitejšie je jeho kultúrne postavenie. Vzniklo tu mnoho škôl, observatórium, bolo otvorené vzdelaniu a umeniu.

---