Endurotrip Mongolia 2018 – GOBI DESERT

Konečne som doma na PC a môžem napísať pár súvislých viet o výprave. A keďže mobil používam na telefonovanie, podľa toho vyzerali aj FB príspevky. Navyše v časovej tiesni a len v prípade, že som na chvíľu mal signál.

Logistika a pôvod výletu:

S Veronikou Merkovou – našou najodvážnejšou expedičnou motocestovateľkou zdieľame sympatie k rovnakým „cieľovým destináciám“. Teda radi sa chodíme „zrekreovať“ do miest, nad ktorými bežný ALLINCLUSIVE turista ohŕňa nos. Ostatne tieto miesta naozaj často príliš voňavé nie sú. Ázia je tou našou Haligandou, tam chodíme najčastejšie. Ja za mladi na bicykli a Veronika na motorke (Veronika je v móde za mladi ešte stále). No a Veronike sa často stáva, že sa odtrepe do takej ri.., že sa už odtiaľ nestihne vrátiť aj s motorkou. Teda motorka ostane v zmienenej „lokalite“ a Veronika doletí domov bez. Alebo ako posledne s pokazeným motorom v batohu.

Vtedy nastupujem ja, cielene zneužijúc situáciu sa vyberiem na miesto odparkovania motorky, túto zreparujem a pojazdím do sýta. Následne (ďalší rok) príde Veronika a pokračuje na nej do ďalšej úplnej ri... A teda časom vznikla takáto symbióza (či skôr cudzopasníctvo), ktorá je viacmenej prospešná pre obe strany. Tak sa toho roku vybral z ½ motorom v batohu do Ulanbátoru v Mongolsku. Yamahu sa podarilo spojazdniť a teda som si mohol dopriať môj najkrajší endurotrip cez nehostinnú, ale nádhernú púšť Gobi. V stručnosti hodnotím kľúčové stránky tohto výletu / krajiny.

Pozitíva:

+ žiadne asfaltky (v hlavnom meste a okolí sa nájdu)
+ žiadne obmedzenia (údajne je v celom MN obmedzená rýchlosť na 60 km/h)
+ nekonečné terény pre jazdenie
+ úplná 2D/3D voľnosť pohybu, môžeš sa vydať kamkoľvek, stromy, ploty a.p. prekážky tu nie sú
+ rôznorodosť povrchov - všetky typy terénov (pomerne často sa striedajú) takže nuda určite nie
+ dôvtip domorodých je na inom leveli, no v konečnom dôsledku pomôžu
+ dobrá chladná klíma i v púštnatých oblastiach
+ málo ľudí i turistov
+ žiadne komáre, muchy a otravný hmyz

Negatíva:

- dopravný kolaps = hlavné mesto (občas je prejazd nutný)
- nikto Vám nerozumie (anglicky, rusky ani mongolsky si nepokecáš)
- pomerne vysoké ceny na rozvojovú krajinu (špeciálne pre turistov)
- drahá letenka a víza
- žiadny internetový signál – softvéry musia fungovať OFF LINE
- problematická záchrana a transport v prípade problémov
- zmeny počasia môžu spôsobiť úplnú izoláciu niektorých oblastí
- kone nahradili čínske motorky s názvami typu PFUJ TCHUJ, romantika je v prdeli
- niekomu môže vadiť jednotvárna strava z baraniny

Charakteristické znaky Mongolska:

Mongoli nepotrebujú cesty ani mosty. Veď kôň prejde / prepláva všetko. Ak máš auto zariaď sa. Nech pracuje príroda. V stepi si každý spraví svoju cestu. Tú vyjazdenú začas príroda pretvorí opäť v step. A v horách predsa príroda vybudovala širočizné diaľnice = riečištia. Každý rok na ne naplaví nový štrk. Ostatne nové cesty i mosty by jarné záplavy i tak zmiatli zo sveta (čo sa naozaj často stáva). Preto nepoznám lepšiu bezsfaltóznu krajinu pre free enduro jazdy.

S Mongolom sa nedohodneš. Skúšali to i po mongolsky, no ak nemáš správny prízvuk a výslovnosť, tak sa len čudujú že nehovoríš mongolsky. Snáď pri ruských hraniciach by to šlo. Akurát nechápem kde súdruhovia urobili / robia chybu. Učili sa rusky/ učia sa anglicky v školách. Prakticky sa dohodneš s 0,01 % populácie.

Bez poriadnej a aj duplicitnej navigácie sa do Gobi nepoberaj. Tvoja cesta je zvyčajne tá posledná zabudnutá koľaj v prachu. Na každej etape sú tisíce odbočiek nevedno kam. Odhadnúť tú správnu je prakticky nemožné. Stredné Mongolsko je orientačne jednoduché. Prípadne sa „opýtaš“, keďže sa tu vyskytujú pastieri.

Záver

Pred cestou som mal info od ľudí, ktorí prešli severné a stredné Mongolsko. Vieš sa tam zorientovať, aj ti má kto opraviť defekt. Gobi je iná. Nehostinná a pustá. Ani muchy tam nie sú. V Gobi som za najväčšie nebezpečie považoval stretnutie s obávaným červom, údajne žijúcim v piesku. Jeho meno sa z titulu poverčivosti nevyslovuje. Nestretol som. Môj skoro spolucestovateľ z Holandska považoval za najväčšie nebezpečenstvo stretnutie s medveďom. Tých mám doma za humnami, takže rešpekt áno, no iné problémy ma trápili.

Najväčšie obavy som mal z toho či moto naštartuje. Vydať sa do sveta s motorom v kufri bola opovážlivosť. I preto lebo ja som cyklista, v tom sa vyznám. Ale motorár nie som (zatiaľ).

Musím konštatovať, že som mal šťastie na počasie, na techniku, i na pár ľudí, ktorí mi pomohli. Tiež som urobil (okrem niekoľkých chýb) aj mnoho správnych rozhodnutí. Napr. keď som sa rozhodol nebrodiť rieku pri meste Bogd.
Za pochodu som sa naučil navigovať s mobilom. Mapa a kompas, na ktoré som bol zvyknutý sú nepoužiteľné. Možno keby som v ruksaku nosil 20 kg podrobných máp (ktoré budeš ťažko zháňať a zaplatíš za ne nečakanú sumu).
V neposlednom rade pomohol opatrný štýl jazdy. Jazdil som na 70% svojich možností. A teda bez pádu. Ostatne vykopŕcať sa v Gobi s dopadom na mňa, či techniku by bol naozaj vážny problém.

Denné etapy mali v priemere 200 – 400 km. Bez zhonu s fotením a pauzami podľa svojvôle. Aj preto som nijak extrémne nehľadal spoluputovateľa. Nahánač kilometrov je pre mňa zlý partner.

I tak som bol na trase vždy najrýchlejší. Pripadal som si ako Toruk Makto z Avatara. Do spätného zrkadla som sa už nedíval. A môj partner Yamaha XT 600 je pre jazdenie v Gobi s batožinou dokonalá kombinácia. Občas išli tlmiče na doraz, no obdivujem tú motorku, že vydržala klepotať celé dni bez ohľadu na terén a teploty. Tiež obdivujem Veroniku. Stláčať 8 hodín denne manuálnu spojku to je záber aj pre chlapa.

Mongolsko a špeciálne GOBI je pre enduro dokonalá krajina. Lepšiu som zatiaľ nenašiel. Dávam bez váhania 10 z 10 bodov.

Poďakovania:

Veronike Merkovej – majiteľke Yamahy XT 600
Patrikovi Krewniakovi a Paľovi Fekiačovi za on line rady počas opráv
PM moto za repas motora a inštrukcie k montáži
Facebukárom za psychickú podporu

Pokračovanie?

Foto a video prezentácia 2018
Endurotrip TransAsia 2019
Prepis a publikovanie expedičného denníka (odkladám na dôchodkový vek)

Autor: Jan Luptak DETVA 2018
Expedičný príbeh nájdeš na : www.facebook.com/jan.luptak.967