Honda VT 600 C Shadow - Ako som sa stal drsným čoprákom...

Nemal som predstavu akú, ani kedy – nič záväzného. Myšlienku som sem-tam pripomenul manželke. Uvažoval som znovu nad CBR 600, ale po „porade“ s manželkou padlo jasné NIE. Ak motorku, tak pomalšiu. Otec mi ešte za čias CBR drankal uši, je to rýchle, kúp si čopra a budem sa na ňom voziť aj ja :o)...

Lenže akého? Moje rozhodnutie sa kryštalizovalo – prvý majiteľ, kupovaná v SR, servisná knižka. Chcem malú, spoľahlivú, jednoduchú, ľahko ovládateľnú motorku, s malou spotrebou a pekným vzhľadom. Do úvahy pripadali Yamaha Virago 535, Honda Shadow 600, alebo 750, Suzuki Intruder 750 jedine s rokom výroby 2000 a mladším. Moja predstava čopra bola jednoznačne postavená na vypletaných kolesách a keďže Honda je moja obľúbená motoznačka, všetko bolo jasné. Vyčlenil som bubáčiky a poď ho hľadať. Vedel som, za aký rok výroby som ochotný dať akú sumu. Bokom som si odložil 50 litríkov na oblečenie. Zrazu začalo byť aj manželke jasné, že to myslím vážne. Prešlo pár týždňov...

V marci išla manželka na týždeň do IT spievať a už po 3 dňoch dostala SMS – našiel som nám motorku, bude sa ti páčiť! Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Už si ju kúpil? Nie, iba zajednal :o) A tak hneď na druhý deň po príchode som s ešte nevyspanou manželkou vyrazil do Trnavy na obhliadku moto. Poznáte to – kontrola všetkého od čísel, dokladov až po osvetlenie. Už pri druhej obhliadke Shadowa, keď sa mi už naozaj začal pozdávať, opísal som si výrobné čísla a motorku som preklepol v Honde aj cez známeho policajta. Všetko bolo ok. Po odchode bola moja prvá otázka na manželku – „Tak čo, ako sa ti páči? Môže byť?“ Na moju veľkú radosť sa Miška rozrozprávala – však je super, výborne vyzerá, a ani nie je žiadne tintítko... Berieme ju.

...a tak sme mali doma Shadowa a z okukávača sa konečne po 4 rokoch absencie stal motorkár.

Technické údaje :

Honda VT 600 C Shadow, rok výroby 2003, prvý majiteľ, výborný stav, servisovaná, 12 500 km, Max. výkon 29 kW (39 k)/ 6 500 ot/ min, Max. krútiaci moment 48 Nm/ 3 500 ot/ min, 5° prevodovka, Sekundárny prevod reťazou, prevádzková hmotnosť 212 kg, 11L nádrž (z toho 3,41L rezerva), čierna farba, na 3 miestach mierne oškretá po páde z miesta (predávajúci mi to sám ukázal, čo si cením), doplnky – padáky, chrómová mriežka na chladič.

Ako prvé som ju dal poistiť. Veľmi sa nám páčila, no ešte to nebolo ono. Preto som po zakúpení oblečenia, obutia a prilieb zainvestoval do doplnkov – predný plexištít, predsuté stupačky, zadný nosič s opierkou, bočné brašne, tankvak. Hneď sa nám vozilo lepšie.

Dojmy z motorky:

Pri svojej výške 180 cm som si na Shadowa zvykol veľmi rýchlo. Predtým som jazdil 9 rokov na superšportoch (SS), takže s brzdami nebol problém. Ten vznikol vždy pri rozbiehaní – predstavte si človeka, ktorý sa rozbieha na čopri a nohami stále hrabe dozadu, ako hľadá stupačky :o))). No humor. Veľmi dlhú chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol, že stupačky sú vpredu a nie vzadu ako na mojej bývalej CBRke. Keďže predchádzajúci majiteľ bol menšieho vzrastu, musel som upraviť polohu radiacej páky, nakoľko sa mi tam nezmestila topánka. Osobne mi vadil nápor vetra – do 70 km/h sa to dalo vydržať, ale vyššie už nie, tak som dokúpil predný štít. Veľmi dobrá a praktická vec. Momentálne sa prerába sedlo, spolujazdcovo je veľmi nepriaznivo tvarované so sklonom dopredu a ten je po každom prejazde nerovnosti posúvaný na vodiča.

Motor – 583 cm3, OHC, ide veľmi kultivovane, okamžite reaguje na otočenie plynom. Myslím si, že je pomerne elastický, dá sa s ním v pohode jazdiť 50 km/h na 5°, netrhá a poslušne ide do obrátok. Studené štarty bezproblémové. Mojim nárokom vyhovuje.

Prevodovka a radenie – plynulé, keď jazdec nájde radiace otáčky bez trhaní a nad 2° aj bez spojky – samozrejme iba smerom hore.

Podvozok – rúrkový, pozváraný, mierne sa vlní, má menšie problémy s nerovnosťami. Po zvyknutí si a rešpektovaní jeho možností bezproblémový.

Brzdy – vpredu kotúčová, jednoduchá, vzadu bubnová. Svoju prácu odvádzajú veľmi dobre. Zadná má tendenciu ísť ihneď do šmyku – pri krátkom tréningu sa dá však zvyknúť na jemné dávkovanie. Predná – pri nacvičovaní prudkého brzdenia sa dá dostať bez problémov do šmyku, inak zaberá plynulo.

Spotreba – pri dlhších trasách do rýchlosti 100 km/h a bez spolujazdca sa dá dostať aj pod 3L/ 100 km, pri jazde v meste alebo na krátkych a členitých úsekoch je spotreba okolo 4,5L/ 100 km. Na jednu nádrž sa dá prejsť pri normálnej jazde okolo 300 km.

Pneumatiky – Dunlop, predná 100/90-19 57S, zadná 170/80-15 M/C 77 S

Starostlivosť o motocykel : pravidelný servis, bežná údržba reťaze, umývanie, kontrola náplní a vôlí, tankovanie :o), doťahovanie a kontrola spojov. Je to v podstate nová motorka, takže zatiaľ všetko funguje výborne bez problémov.

Jazda s týmto motocyklom je najpríjemnejšia okolo 90 km/h. Rýchlosť okolo 120 – 130 km/ h je už iba pre krajné prípady, je nepohodlná, motorka skáče, vibruje a mravce lezú po celom človeku. Maximálka je 130 km/h vo dvojici/ sólo aj s batožinou. Motorka ju zvládne aj na dlhšiu dobu bez problémov, ale pýta viac benzínu. Keď sme išli zo 4. Motoridestretka, išli sme takto celú cestu, spotreba išla na 6,5l/ 100 km. Ale tá rýchlosť a adrenalín po jazde cez pezinskú Babu :o))) Keď už o tej pezinskej Babe – dá sa to v pohode klopiť až na stupačku, gumy vydržia, iba vodič musí byť pripravený na kopanec a držať to poriadne v rukách. Podľa môjho názoru je to motocykel vhodný aj do rúk žien – vodičiek. Sedadlo vodiča je položené nízko (690 mm) a s motocyklom sa ľahko manipuluje.

Viem. Vám, čo máte SS sa to nezdá, že aj to je adrenalín, ale je to tak. Jazdil som na oboch, druhoch motoriek, takže môžem povedať o každom čosi, lebo porovnávať sa to nedá. Jazda na SS je pohodová za každej rýchlosti. Motorka výborne drží stopu aj pri vysokých rýchlostiach, rám je pevný, ide kam ju nasmerujete, brzdí vynikajúco. Zapnete stopky a už ste na mieste. Všetko trvá okamih. Preto je to SS. Čoper je niečo úplne iného. Všetko pod vami skáče, rám sa podstatne viacej vlní, motorka brzdí podstatne horšie ako SS. Prirovnal by som to k jazde na SS vo vysokých rýchlostiach. Na čopri však stačí 100 km/h. Je to však štýl. Na čopri sa dá ísť v pohode aj v obleku a ľudia na vás nevrhajú čudné a spýtavé pohľady. Jazda na CBR bola fantastická a nikdy na tie pocity nezabudnem.

Pýtate sa, prečo som prešiel na čopra? Otázka znie, prečo nie?

Live to ride, ride to live...

Ďalšie fotky na mojej stránke.