Ako som sa stal motorkárom, alebo od čopríka k TDM a Fazerovi 1/2

Začal som s motorkami veľmi nečakane a v podstate náhodne. Od 20 do 48 rokov ma proste absolútne nezaujímali. Od 16 – 20 som jazdil síce na Pionieri a málo na ČZ 175. V podstate ma bavili iba autá a to som ich za tie roky vystriedal hodne. Prečo a kedy sa plechovkár stal motorkárom?

Raz pri návšteve TESCA som tam videl vystavené celkom pekné skútre s objemom 50 ccm za super cenu a tiež, v mojich očiach, nádherné chopríky s objemom 150 ccm. Značka mi nič nehovorila, ale nad tým som vtedy ani nerozmýšľal. Chvíľu som uvažoval a rozhodol som sa, že si skúter za tie peniaze kúpim. Tak som aj spravil, s cieľom, že občas s ním pôjdem do práce, občas na ryby, občas na malý nákup a pod. Skúter bol „údajne“ dvojsedadlový (tak ho aspoň charakterizoval predavač), čo tiež rozhodovalo v prospech kúpy. Doviezol som ho domov a začal študovať návod na obsluhu. Medzitým som už vedel, že výrobcom je Jinbawang Čína. Spočiatku som sa zľakol, ale potom som si začal vytvárať vlastné a pozitívne argumenty. Jedným z nich bol - Čína produkuje veľké množstvá motocyklov. Tak som už nemal až tak veľké obavy z kvality. Samozrejme, že za tie peniaze som nemohol čakať zázraky. Skútrik som nejazdil, až kým mi neprišiel veľký TP. Tu nastal prvý a zásadný problém. Skútrik bol v podstate jednomiestny a nie dvojmiestny, max. zaťaženie 100 kg! Bol teda akurát na mňa, alebo na dvoch 50 kg Číňanov, moju manželku a mňa by isto už neodviezol. Rozhodol som sa teda, že skúter vrátim. V TESCU som vysvetlil, že som chcel stroj pre dvoch a nie pre jedného, akceptovali moje argumenty a keď som im povedal, že si zoberiem jeden z vystavených chopríkov, bolo všetko úplne bez problémov. Chopper bol už dvojmiestny a z pohľadu laika aj veľmi krásny, takmer ozajstný stroj – Adams JBW 150.

Chopper Adams JBW 150

Doposiaľ neviem, prečo bol zaradený do kategórie chopper, keď to chopper vlastne nie je. Ale toto nie je dôležité a tak ho ďalej volajme chopper. Objem bol síce len 150 ccm – jednovalec – 8,5 kW, ale ja som nechcel žiadny super výkon, tak mi ten objem na pohodové jazdenie mal stačiť.

Odišiel som teda už na chopríku, ale s malou dušičkou, lebo môj vodičák v tom čase postrádal pečiatky na moto nad 50 ccm! Mal som teda už vizuálne veľkú motorku, ale bez vodičáku! Strojček som opatrene zabehol a on postupne s pribúdajúcimi km ožíval a mal som pocit, že sa mi chce odvďačiť za moju trpezlivosť a starostlivosť.

Choprík bol teda naša prvá moto, na ktorej sme začali s manželkou jazdiť, samozrejme že z počiatku bez vodičáku - na čierno. Našli sme na ňom takpovediac druhú dimenziu v našom živote – jazda na motorke si nás proste podmanila. Už v tomto momente sa z manželky a mňa stal – motorkár. Viete si predstaviť, že doposiaľ, keď bolo treba ísť napr. na nákup, aký som bol asi nadšený z tejto činnosti? Keď som už mal chopríka, bola aj táto činnosť pre mňa veľmi vítaná a pristal by som ísť na nákup aj desaťkrát denne! Samozrejme, že som jazdil najradšej do Kauflandu, ktorý mám od bydliska najviac vzdialený, dobrá logika, však! Dokúpil som naň 42 l kufor Kappa a tak aj nákupy neboli žiadny problém. Montáž kufra si vyžiadala odstránenie opierky, túto funkciu však nahradil kufor, ktorý som stále vozil so sebou.

Začal som teda rýchlo zháňať autoškolu, ktorá robí skupinu A. Našiel som ju a prihlásil som aj manželku. Jazdili sme v autoškole aj na Jawe 350 a aj na novučkej Honde CBF 500. Majiteľ autoškoly bol úžasný a maximálne nám vyšiel v ústrety a venoval sa nám hlavne počas soboty a nedele. Super chlap, touto cestou mu ďakujeme. Naša skupina žiakov na moto pozostávala z troch vekových kategórií – mládež do 17 rokov do 50 ccm, potom traja 20 – 30 roční a potom sme tam boli my dvaja s manželkou 49 a 48 rokov. Vyzerali sme tam ako zabudnutý inventár, ale to jazdenie na chopríku nás tak intenzívne chytilo, že sme boli až posadnutí jazdením a tešili sme sa aj na jazdy v autoškole, hoci sme jazdili len medzi kužele. Už v autoškole som si už začal uvedomovať, že choprík bude u nás v garáži asi len veľmi krátko. Veľmi som ho porovnával s Hondou CBF 500, čo sa samozrejme štandardne nerobí. Zistil som totiž, že pohodových 60 – 80 km/hod. mi nestačí, že chcem viacej dynamiky a sily. Motorka nám slúžila síce bez problémov, dobre vyzerala, budila veľkú pozornosť – hlavne laikov, mala pekný zvuk, proste úplne vhodný stroj na môj pôvodný zámer využitia a na krátke a pohodové jazdenie. Keď budem mať už trošku vyšší vek – „okolo 80 – ky, tak si isto niečo podobné kúpim.“ Dúfam, že to v tom veku nebude už len rakva, alebo vozík! Len, potom budem mať isté obavy, že zabudnem, kde som ho vlastne zaparkoval a z obchodu budem šuchtať po vlastných, hoci do obchodu možno prídem na ňom....

Medzitým som začal intenzívne nakupovať moto časopisy, bol som často zavesený na internete, proste začal som byť „ zdravo posadnutý“ motocyklami a informáciami o nich. Veľmi rád napr. čítam príspevky do rubriky - Vaše stroje. Toto ale isto všetci dobre poznáte. Začal som si vyberať novú moto, ktorá by mi viacej vyhovovala. Mal to byť tak trochu aj turisticky zameraný stroj, pohodlný, dostatočne veľký na moju výšku a hmotnosť a mal by zvládnuť aj nejakú tú poľnú cestu, mal by mať polokapotáž, dvojválec, ale nemalo to byť klasické veľké cestné enduro, ako Varedero alebo V- Strom. Menované stroje sú super, ale len pre skúsených. Cena stroja bola tiež obmedzujúcim kritériom. Voľba padla teda na Yamaha TDM 850.

Choprík mal ostať manželke, ale veľmi rýchlo sme túto alternatívu zamietli, lebo chopríku najviac sedela 60 – 80- ka. Vedel sa rozvášniť aj na 110 km/hod, ale toto určite nebola optimálna rýchlosť pre tento strojček. Spotreba bola síce super, asi 3l/100km, motor bol pružný a 5 – ku som používal od 30 do 100km/hod. Podradil som iba v stúpaniach. Pri rýchlosti nad 80 km/h sa vibrácie dosť zvýšili a zas cestovná rýchlosť 70 – 80 km bola na otvorené cesty veľmi nízka. Priam nebezpečné bolo jazdiť na hlavných ťahoch plných kamiónov, ktoré ma neustále predbiehali a niekedy s veľmi nebezpečným bočným odstupom sprevádzaným silným bočným zakolísaním stroja vplyvom prúdiaceho vzduchu vytvoreného kamiónom. Chceli sme však jazdiť a chceli sme jazdiť aj na väčšie vzdialenosti, tak bolo jasné, že choprík musí zmeniť majiteľa. Choprík som teda po roku predal, mal najazdených cca 3 000 km. Budem naň isto v dobrom spomínať. Dal by sa hodne vylepšiť, napr. čiastočnou montážou motora do silenblov. Charakter motora dovoľoval aj následne malú zmenu sprevodovania, choprík by potom s menšími vibráciami zvládal trvalú cestovnú rýchlosť okolo 90 km/h, čo by jazdca už trochu uchránilo na hlavných ťahoch pred bezohľadne predbiehajúcimi kamiónmi. Možno iba ja som mal s týmto veľmi zlé skúsenosti, hoci som sa vždy snažil maximálne uhnúť v pravo, ale veľakrát to končilo tzv. zbieraním klincov až na krajnici. Motor dosahoval najväčší krútiaci moment pri 6 500 ot./min., ale mal som pocit, že jeho krivka je veľmi plochá a že min. 75% z jeho maxima, dosahuje už pri 3 000 ot./min. Myslím, že mu aj tak najviac svedčili otáčky do 6 000, potom už zvuk nebol taký typický pre túto kategóriu motoriek a vyššie otáčky pôsobili skôr únavne. Motor sa v nich necítil síce zle, ale tejto kategórii sedí proste spokojné bublanie. S pribúdajúcimi km sa motorka čoraz viac rozbiehala, motor evidentne po zábehu výrazne ožil a tento pozitívny trend som pozoroval až do 3 000 km. Choprík mal obuté pneu, ktoré boli na suchu dobré, na mokrom povrchu sa však ich priľnavosť výrazne zhoršila, hlavne v zákrutách. Boli tiež veľmi chúlostivé už aj na mierne podhustenie. Predná vidlica bola veľmi mäkká a pri silnejšom brzdení išla až na doraz. Zadok sa dal pritvrdiť – 5 polôh, ja som mal nastavenú najtvrdšiu, bola síce potom pri zaťažení jednou osobou moc tvrdá, ale zlepšila sa stabilita v rýchlych zákrutách. Motorka mala po každej strane vyvedené po dva výfukové tlmiče, ktoré pripomínali stroj s objemom min. 800 ccm, ale pri pohľade zozadu tento pocit mohutnosti negatívne ovplyvnila len 120 – ková zadná guma. Ja som do výfukov navŕtal zopár 10 mm dier, čo sa prejavilo celkom prijateľnou zvukovou kulisou. Isto ste sa pousmiali na tomto kroku, viem nebolo to rozumné, ale chcel som počuť ako sa zmení zvuk. Zároveň som si vyrobil kryty z plechu, ktoré sa dali jednoduchým spôsobom priskrutkovať na tlmič a tak navŕtané diery prekryť a výfuk bol zas v pôvodnom stave. Moto malo štandardne namontované pekné a mohutné padáky, prídavné reflektory, nosič a aj opierku. Bola osadená rýchlomerom, otáčkomerom, palivomerom, voltmetrom a dokonca ukazovala aktuálne zaradený prevodový stupeň a mala aj kontrolku blikajúcu pri zvonení mobilného telefónu. Výbava teda úplne super. K motorke nebolo dodané žiadne náradie, u laika to isto vyvolalo dojem, že motorka je tak dokonalá, že sa nikdy nepokazí.

Mne osobne sa ozaj nič nestalo, okrem vypálených žiaroviek, ktoré ale odchádzali asi vplyvom vibrácií pri rýchlosti nad 80 km/h. Samozrejme, že som dosť času preventívne venoval kontrole spojov. Predné stúpačky boli už v originály nahradené plošinami, tieto som plánoval časom pripevniť na silenbloky, aby som odstránil vibrácie smerujúce do chodidiel. Predné koleso bolo osadené dvoma kotúčmi, ale brzdný účinok bol, na 175 kg ťažký stroj, dosť slabý a bolo treba pri razantnom brzdení z celej sily tlačiť na páčku, žiaden jeden prst, ale hrubá sila! Zadná brzda bola bubnová a buď blokovala, alebo vôbec nebrzdila. Stálo ma dosť námahy, kým som to ako tak nadstavil. Potom to bolo o 50 % lepšie. O tom, že to ale nebol zlý strojček svedčí aj skutočnosť, že ho kúpil motorkár, čo mal taký istý stroj už doma a tento kúpil pre svoju manželku. Isto jeho aj jeho manželku, poznáte zo zrazov , hlavne ich synčeka Markusa – malého motorkára.

Ja som kúpil po čase Yamahu TDM 850 r. v 1998. Už sadnutie na tento stroj vo mne vyvolalo vlnu vzrušenia a obáv, či túto mašinu s brutálnym zvukom a úplne iným charakterom a potenciálom zvládnem. Veď som skočil zo 150 ccm na 850 ccm! Nárast výkonu bol dokonca 8 x väčší v porovnaní s chopríkom. Choprík bol aj tak veľmi dobrý medzistupeň v mojom motorkárskom živote. Prvá skúšobná jazda bola veľmi opatrná a veru som sa motorky aj bál. Predávajúci bol otvorený a úprimný chlap a o moto mi povedal všetko, čo o nej vedel. Bola dovezená zo Švajčiarska a bola aj padnutá, ale asi len ľahko... Kúpil som, nasadol a hurá domov. Na tento okamih neskutočného nadšenia nezabudnem asi nikdy. Ten pocit sily, pružnosti, výkonu, ale aj ľahkosti ovládania, bol proste úžasný. Trochu ma trápilo trasenie prednej brzdy pri miernom brzdení, čo som pripisoval krivému kotúču. Po príchode domov som ako prvé dal vymeniť všetky náplne a bolo odstránené aj trasenie pri brzdení, nespôsoboval to krivý kotúč, ale mierne ohnuté unášače predných kotúčov. Trochu som pojazdil cca 2 500 km a prišla táto dlhá zima. Raz som si aj zajazdil aj so skúsenými motorkármi z Liptovského Hrádku, vybrali sme sa do Poľska a vtedy som zistil, že som ozaj cucák - motorkár. Tam, kde oni úplne v pohode zvládali zákruty, ja som mal pocit, že sa to nedá prejsť takou rýchlosťou a veru som aj vybehol do protismeru, samozrejme tam, kde som videl a mohol si to dovoliť skúsiť. Mám teda ozaj rešpekt a viem, že sa netreba preceňovať, že to čo je pre niekoho turistické tempo, to je pre mňa zatiaľ vražedné. Moje krátke skúsenosti s TDM rozhodne nie sú zrelé na nejaké hodnotenie tohto stroja. Obmedzím sa len na nejaké konštatovania.