Galérie historických vozidiel na Slovensku, III. časť

Keďže mám rád veci, ktoré mali vo svojej existencii isté príjemné, či nepríjemné momenty v súvislosti s ľudským elementom, rád sa vraciam teda k nim do minulosti. Staré veci majú svoje čaro, majú svoje príbehy a tým privodzujú svojim majiteľom nostalgické spomienky. Na Motoride sa vždy, no len sporadicky objavujú priblíženia týmto smerom. Priznám sa, k návštevám do miest, kde takéto (stále) živé veci môžem vidieť, mám kladný vzťah. Pri návštevách podtatranských destinácií nikdy nevynechám prehliadky múzeí a im podobných inštitúcií.

Múzeum Kežmarok 2012

V lete 2011, keď moje princezné prázdninovali vo Veľkom Slavkove, som navštívil dnes už neexistujúce múzeum v Mlynici. Priznám sa, nabudením pre mňa bola Awiova reportáž z roku 2004. Toto story som spomínal v seriáli o reinkarnácií múzeí na Slovensku. Pod Vysokými Tatrami sa podobne ako v Nitre múzeum v Mlynici presťahovalo do Kežmarku. Múzeum Kežmarok je umiestnené v mestskom hrade a aj z uličiek starého mesta je cítiť história ako taká. Keď sme dovolenkovali v Štrbe pod Tatrami nemohol som mestský hrad obísť. S rodinou som preliezol vtedy všetky dostupné priestory, no do prízemného motomúzea som len nakúkol. Obdivovali sme vtedy dobový interiér a bol som prekvapený, že tam boli exponáty spomínajúce priekopníka slovenskej rádiológie MUDr. V. Alexandra. Podobne na Modrom Kameni v múzeu bábik sme objavili kompletne zariadené zubárskeho laboratórium aj s exponátmi, kedy boľavé zuby trhali predovšetkým kováči vo svojich vyhniach so svojim náradím. V stredoveku to bolo zrejme bežné. Vrátim sa ale do Kežmarku.

Mustangy 2020

Ten som si prebicykloval naozaj veľakrát preto, lebo som dovolenkoval v susednom Vrbove. Bol som príjemne prekvapený cyklotrasou medzi Kežmarkom a Vrbovom. Žiaľ jej horský charakter nie je pre veterány, ale pre novodobé bicykle s mnohými prevodmi. Táto trasa bola skratkou, čo obchádza samostatnú časť Ľubica. S rodinou sme si znovu pozreli expozície v mestskom hrade a samozrejme som si neodpustil na nádvorí a na prízemí múzeum veteránov. V meste to tiež bol príjemné, pretože v historickej časti to bolo len pre peších a cyklistov. Priznám sa vybudované cyklochodníky historické jadro obchádzajú a teda som bol asi domácim čosi ako exot vďaka veteránskej skladačke. Mimo múzeí som sa zatúlal aj do okolia termálnych prameňov v Vrbove. Narazil som na dávno zabudnutú časť areálu, ktorá dominovala v minulom režime. Rozpadnuté chatky v kempingu, na nepoznanie zmenené priestory na stanovačku kde sem tam trčali betónové konštrukcie lavičiek. Tri rybníky, kde stále kraľovali rybári a ich drevenicové zázemie. Toto všetko vrátane rozpadnutých plechových skriniek na veci pod holým nebom bolo odvrátenou stranou nového aquaparku aj s ubytovaním.

považskobystrické nezmary 2020

Samotný mestský hrad bol síce vynovený, no vďaka daždivému počasiu pôsobil dosť desivo. Na nádvorí ako pútač na veterány bola žltá Fiatka 500, či 600 z konca 60-tych rokov minulého storočia. Samotné múzeum s oblúkovými stropmi je dosť komorné a venované zväčša motocyklom stabilným agregátom, ktorým sekundujú aj autá. Hneď pri vstupe ma potešili staré fotografie mesta s dobovými veteránmi. Najbližšie ku vchodu je automobilová vzorka vrátane hasičského auta. V ďalších miestnostiach sú veterány uložené v sekciách, či kútikoch. Svoju sekciu majú bicykle, mopedy, produkty z Považia, kývačkové JAWY a ČZ-ety. Samozrejme nesmie chýbať ani skúter ČEZETA. Musím sa priznať, že trošku ma zaskočila skladačka z dielcov z Považských strojární. Ťažko sa to dalo identifikovať ako veterán. Napriek tomu vďaka hranatej nádrži to pripomínalo Mustang. Svetlo bolo z Jednosedadláka a sedadlo z bicykla. Motor bol zrejme z 05-ky. Nepripadala mi táto skladačka, že mala patriť medzi pionierkovú klasiku. Ja by som jej vytvoril samostatnú kategóriu aby viac vynikla a nepôsobila ako päsť na oko. Najlepšie to zhodnotila moja dcéra s roztiahnutými rukami, palcami hore a dodatkom: „Tato, ty si ale suchár, mne sa to páči.“ Nesmiem zabudnúť na doplnkové exponáty ako samostatné komponenty do vozidiel, či starodávne mechanizmy na pílenie dreva.

Mestský hrad Kežmarok s motomúzeom

Spomínal som samotné mesto, ktoré má viaceré lákadlá pre turistov kostoly, kaplnky, historické školské budovy, či stanicu. Ja som navštívil malý rodinný servis, pretože mi akosi zmäkla zadná duša. Boli ochotní a ako pripomienku mali na ulici odstavenú Škodu 100, ktorú nedávno vytiahli z nejakej šopy a čakala na svoje znovuoživenie. Ešte v ten deň som dofukoval aj priamo na ulici, kde boli rozložení chalani z bicyklového obchodu. Vraveli, že vonku je im príjemnejšie ako vnútri v dielni. Boli nadšení, že konečne ich niekto vytrhol z dennej existencie opravy prehadzovačkových moderných hitoviek. Veterán v akcii z úplne iného konca Slovenska je pod Tatrami príjemnou zmenou.

V minulosti, keď sme sa občas presúvali na Východ, ma na druhom brehu rieky Poprad vždy fascinovala veľká sklenená vitrína v ktorej boli tiež dlhodobo odstavené veterány. Prostredie sa od vtedy dosť zmenilo, no tá vitrína tam bola vždy. Povedal som si, stojí to za preskúmanie. Nikdy som nezistil, čia to bola iniciatíva mať na hlavnom ťahu na Bardejov niečo také.

Múzeum Mlynica 2004 II

Keď som sa tam presúval, míňal som na stĺpe ukotvenú detskú crossu. Zastavil som a skúmal, čo je to za pútač. Obďaleč som narazil v bývalom priemyselnom objekte na predajňu, ktorá mala v ponuke nielen čerpadlá a tomu podobné veci, ale aj motocykle či quady. O niekoľko metrov som zbadal onú vitrínu, ktorá sa evidentne v poslednej dobe rozrástla do veľkosti. Narazil som tam na príjemného staršieho pána, ktorý ma pozval do jeho kráľovstva. Kedysi v vitríne bol staručký Spartak v sivej farbe. Dnes tam bol zrejme tiež, no jeho farba bola červená. Sekundovala mu starodávna Škodovka.

V spleti doplnkov tam svietili také skvosty ako motocykel značky Hoffmann, ktorý je snáď jediný na Slovensku. V jeho prítomnosti sa nestratila ČZ, no akého objemu bola mi aj majiteľ hovoril, no už si napamätám. Čestné miesto tam ma aj Stadion S22 a Pionier 20. Bol to príjemný rozhovor, v ktorom padlo aj meno majiteľa firmy Hoffmann v ktorej je servis, umyvárka, či čerpačka plynu pod skratkou GTC. Evidentne je majiteľ tiež naladený na veteránsku vlnu. Odchádzal som odtiaľ až po tme a dobre mi padla navigácia a relexné prvky, pretože okolo bývalých kasární to je naozaj hektické.

pútač na motopredajňu

Toto story som nazval galérie historických vozidiel III, preto nesmiem zabudnúť a na také veterány, ktoré sú aj v iných oblastiach Slovenska. Kedysi som navštívil Lehotu pod Vtáčnikom a spomínal tamojšie technické múzeum. Dnes je údajne o hodne rozšírené. Tam neviem, či ešte zavítam. Jeho majiteľa som vtedy zrejme naozaj vystrašil. Myslel som si totiž, že by bol schopný protislužby, no on to videl ináč a dal sa do pozície mŕtveho chrobáka. V Seredi je v hangári pri Múzeu holokaustu tiež hala s veteránmi a nedávno som chcel spraviť vnukom radosť a pod hradom Stará Ľubovňa som vbehol do army areálu a neľutoval som. Boli tam síce len dva motocykle, no z obdobia II. svetovej vojny. Cestou domov som cvakol aj zopár dnešných exotov. Možno aj tie zaujmú.

pouličná oprava v historickom jadre mesta

niekde pri pumpe

sereďské múzeum II

cyklosekcia 2020

pohľad na Vysoké Tatry III

aj fialová ČEZETA 2020