Plnokrvný turista za extra výhodné prachy - Honda NT1100 (2022) 2/2

Matej Mularčík:

Na prvý pohľad vyzerá spredu ako skúter a ľudia si ju mýlia, ale pozor, toto je veľká cestovná motorka s vybavením na dlhé testy, ktorá má všetko čo potrebujú cestovné motorky. My sme náš konkrétny kus mali s automatom a v plnej výbave. Na vyhrievanie rukovätí nemáte samostatné tlačidlo, ale musíte ísť cez menu, takže ako sa dá zapnúť vyhrievanie som zistil až v polke výjazdu. Dizajn je veľmi podobný modernizovanému X-ADV.

Po naštartovaní sa rozsvieti 6,5-palcový displej, ktorý je navyše dotykový aj v rukaviciach. Posed je veľmi pohodlný a riadidlá sú v pohodlnej pozícii, aby vás neunavili. Motor je veľmi dobre známy z Africa Twin, ktorý má navlas rovnaké údaje. Dokonca ma prekvapil aj údaj o hmotnosti, ktorú má Africa Twin Adventure Sports identickú, teda 238 kg, ale hmotnosti s DCT prevodovkou sú už odlišné.

Najprv idem na nej ráno do práce. Ráno je ešte chladno + 1 °C, tak idem radšej opatrne. Kufre som nezhadzoval a rozhodol som sa ich vyplniť vecami. O 10 km ďalej, keď prichádzam do zápch, to aj ľutujem. Výhodou sú ale svetlá Hondičky, samozrejme plné LED, a tak ma rozospatí vodiči púšťajú dopredu bez toho, aby som si to vynucoval. V meste je automat výhodou, lebo sa stačí sústrediť iba na pridávanie a brzdenie, ale tu prichádzam do konfliktu s prevodovkou. Keď ju mám na D, tak až zbytočne podtáča motor a vyšší prevodový stupeň radí príliš skoro, a keď pridám, tak na to aby podradila, musím pravú rukoväť veľa vytočiť. Kašlem na to a dávam režim S, nech je to svižnejšie. Automat je veľmi podobný s automatom v autách a učí sa s vami žiť. Takže aj režim S ide občas mimo môj rytmus, ale to je len preto, že testovacie motocykle používa každú chvíľu niekto iný a každý má iný štýl jazdy. Čo sa týka podvozka, tak do nášho rozbitého hlavného mesta sa hodí, lebo žehlí nerovnosti ako na počkanie. Do práce prichádzam vysmiaty, ako vždy keď idem na motorke, a o to viac, keď sa mi jazda páči.

Po práci si volím jazdu domov cez Záhorie a Pezinskú Babu. Poďme ale po poriadku. Najprv vychádzam na bratislavský obchvat, aby som chvíľku potiahol po diaľnici po Lozorno. Veď toto je motorka, ktorá bude tráviť čas aj na diaľnici pri dlhých presunoch za výletmi a dobrodružstvom. Motor je veľmi agilný a záťah je výborný. Tempo 130 km/h máte okamžite a pohodu vám znásobí tempomat. Pri vyššej rýchlosti už mierne chytá rybí chvost, ale to je kvôli kufrom. Schádzam z diaľnice a idem na okresky vyskúšať správanie podvozka. Pri predbiehaní nemám žiadne problémy a všetko pekne upracem, nech si môžem užívať voľnú cestu.

Pri prvých zákrutách od Perneku na Pezinskú Babu si všímam, že pruženie je nastavené na komfort a dosť sa ponára. Je to kvôli pohodliu cestujúcich. Takže si treba zvyknúť na ponáranie sa predku pri prudkom brzdení a netreba sa toho zľaknúť. Do zákrut ide hladko a bez problémov, to aj vďaka rozloženiu váhy. Pri rozbitejších zákrutách je však pohupujúca, pretože sa snaží vyžehliť tie nerovnosti, aby ste sa cítili ako v bavlnke. Automat v režime manuálneho radenie poslúcha pekne pokyny prstov a jednoducho sa s ním radí.

Z PK Baby si užívam bezstarostnú jazdu domov. K brzdám napíšem len toľko, že v kooperácii s motorom fungujú skvelo a nie je im čo vytknúť. No napriek tomu sa do mňa pustí Mazda 3 MPS vytuningovaná a keď sa mu tlačím na nárazník, tak pridáva plný plyn. Sranda, že niektorí vodiči majú tendenciu súperiť s motorkami, tak podraďujem a spolieham sa na záťah motora, a veru nesklamal ma. Upratal som mazdičku a presvedčil som vodiča, že na novú NT1100 nemá. Motor ide krásne aj vo vyšších rýchlostiach a má dostatočnú silu aj na moje nezmyselné preteky.

Honda NT1100 (2022)