Jarné prázdniny - prvýkrát bez snehu, no na dvoch kolesách

pohľad na masívy Tatier

Moje princezné sa tam (Liptovské Revúce) naučili rekreačne lyžovať. Svoj prvý kolektívny kontakt so snehom mali na jarnom kresťanskom tábore neďaleko baziliky na Motyčkách (Staré Hory nad Banskou Bystricou).

Lyžovačky spočiatku bývali v Revúckej doline v spojených osadách Nižné, Stredné a Vyšné pod spoločným názvom Liptovské Revúce. Paradoxne, ak si dobre pamätám na svoje detstvo, my sme cez "Jarné prázdniny" vypomáhali na príprave záhrady a záhumienky na novú vegetačnú sezónu. Nič netrvá večne a teda teraz sú, aspoň v roku 2024 "Jarné prázdniny" naozaj jarné. Klimatické zmeny teda zariadili, že sneh sa udržal len pod Chopkom v lyžiarskom stredisku v "Jasnej". Čo to sme videli po ceste na Donovaloch, aj to len na jednej úzkej zjazdovke bol sneh a naokolo blato. Lyžiarske potulky po Liptove počas jarných prázdnin sú minulosť. Jánska Dolina pri mojich pobytoch žila väčšinou zimnými radovánkami, no zažil som tam aj cyklistické chvíle mimo zimnej sezóny. Teraz ale niektoré lyžiarske trate evidentne bez snehu zívajú prázdnotou. Pri jednom našom wellnesse sme si s manželkou nahrievali kosti v hoteli Svätojánsky kaštieľ. Dedinka Liptovský Ján je prvou v Jánskej doline a samozrejme prvou po zjazde z diaľnice. Popri wellnesse som chodil na odborné prednášky do hotela Máj, teda plne som využíval svoje ekologické približovadlo a dopĺňal si svoje odborno-profesionálne znalosti. Mal som možnosť mapovať teda okolie a hlavne užívať si jarné počasie.

hotel Fitak a za ním areál bývalého pionierskeho tábora

Liptovský (kedysi Svätý) Ján sa hrdí najväčšou hustotou kaštieľov na meter štvorcový na Slovensku. Údajne ich bolo cez dvadsať, ale niektoré už neexistujú. Žiaľ poväčšine sú v zanedbanom stave. Na prvý som narazil hneď vedľa hotela v ktorom sme boli kedysi ubytovaní. Prakticky jeho budova vrátane hospodárskeho zázemia bola hneď za plotom toho nášho. Ďalšie som objavil v dedinke, no sú mimo dnešnej hlavnej cesty cez dedinu. Podobne to je aj s netradičnými penziónmi.

V minulosti asi hlavná trasa k vtedajším kúpeľom a ďalej po doline bola popri potoku a nie ako dnes. Na druhej strane potoka je mimo cintorína aj rozhľadňa. Historické jadro pozostáva z námestíčka na ktorom sú v historických budovách umiestnené inštitúcie, múzeum a kostol s farou. Pre moju maličkosť najzaujímavejšia prestavba je penzión pozostávajúci z troch bývalých vzájomne prepojených sýpok.

súkromné chatky a v pozadí zjazdovka

Ďalej popri potoku je prírodný prameň liečivej vody nazývaný kaďa. Spomínal som kúpele, zrejme boli situované pri tomto prameni. Ich funkciu prevzal hotel Máj s krytou plavárňou, kde v bazéne je tiež liečivá voda. Po pešej zóne smerom do hôr prvým zariadením, teda mimo hotela Máj, ktorý neleží na hlavnej ceste, je penzión Horec. Oproti nemu je veľké "záchytné parkovisko" a bývania domácich. Akési centrum turistického diania s nádychom kúpeľného prostredia je o trochu vyššie v okolí Jánskej drevenice Strachanovka. Pred týmto "centrom" odbočkou cez potok sa dá dostať k novopostavenému hotelu Fitak a starou cestou, ktorá pamätá časy pionierskych táborov k penziónom Limba a Štiavnica. Táto cesta nevyzerá, že by bola udržiavaná a počas našej dovolenky sa tam motali lesné stroje a drevorubači.

nové drevenice

V našom penzióne Štiavnica je wellness a bazén. Keď som mapoval okolie, tak som si zasníval a predstavoval si zasneženú krajinu perfektný sneh, zjazdovku a možnosť odopnúť si lyže priamo pred vchodom do penziónu. Žiaľ, keď ma opustilo bdelé snenie prepadla ma tvrdá realita- slnečné jarné počasie- na začiatku marca. Do doliny som vždy použil skratku strmou lesnou cestou k nižšie postavenému hotelu Fitak a jeho biednou asfaltkou k drevenici Strachanovka, alebo uličkou pomedzi novopostavené drevenice aj na prenájom. V pomyselnom centre okrem malého trhoviska so stánkami pri Strachanovke je toho, čo sa týka kultúry viacej. Je tam objekt hotela Sorea Ďumbier a areál Minislovenska.

Usporadúvajú sa tam folklórne, či hudobné stretnutia a dostaveníčko si tam dávajú autíčkari, veteránisti, či motocyklové kluby na svojich výjazdoch. Počas môjho pobytu som postrehol viacerých cestovateľov, ktorých slniečko povzbudilo na príjemné miesta. Svoje prvé kilometre si k Strachanovke razil aj jeden Pionierkár. Chutná strava a zázemie vrátane veľkého parkoviska oproti penziónu Horec má veľký potenciál na výjazdy, či víkendové stretnutia. My sme navštívili Minislovensko a poprechádzali sa po okolí. V druhom kole sme zdolali najbližšiu Stanišovskú jaskyňu vzdialený vodopád a večeru v rezorte Liptovský dvor. To ale nabudúce.