Pionier dragster

Mustang v akcii

Motocyklový šprint je disciplína ktorej cieľom je čo na najkratšom úseku rovnej cesty alebo inej plochy získať na motocykli čo najväčšiu rýchlosť a teda vozidlá (nielen motocykle) zvyčajne vo dvojici šprintujú a vyhráva ten rýchlejší.

Európsky motocyklový šprint sa teda jazdí na 400 metrov a menej (200 metrov). Počas motocyklových zrazov je to podobne ako jazda pomalosti atraktívny pohľad. Pretekajú zväčša odvážni súťažiaci, ktorí sa zúčastňujú sezónnych majstrovstiev, alebo si len prišli vyskúšať aké zrýchlenie má ich stroj pod ich vedením. V bývalej ČSSR sa šprinty jazdili takmer na každom motocyklovom zraze. Dlhú tradíciu ale mali a majú v Čechách s tým, že bežné motocykle mali úsek skrátený (nie 400, ale len 200 m). Na Slovensku som sa povenoval takýmto pretekom v rámci mojej účasti na motocyklových zrazoch v Kalinove, či Poltári v 90-tych rokoch minulého storočia.

Podobne ako na iných motocyklových podujatiach (napríklad VC veteránov) sa pionierkári chcú tiež v šprintoch blysnúť. Spomínam si, že mimo pretekových Mustangov pána Kročku na VC pod Pezinskou Babou sa už dávnejšie mihla skupina pionierkárov na sériových Mustangoch. Bohužiaľ spomínam si na nich len matne, za to v Bernolákove pri vyraďovacích pretekoch ich bolo dosť. Žiaľ tam sa nejazdili podľa kategórii, ale každý s každým.

v príprave na štart

Každopádne aj dnes sa konajú šprintové podujatia za účasti bežných Pionierov, či Mustangov až po špeciálne postavené dragstery rôznych koncepcií. Tieto špeciály sú postavené buď ako deriváty odvíjajúce sa od klasickej továrenskej koncepcie s maximálnym odľahčením a vypustením nepotrebných dielcov ako plecharina, pérovanie, brzda na prednom kolese a podobne. Nádrže sú úplne minimalizované a dokonca niektorým jazdcom stačí len plastová nádoba s litrom paliva.

V ďalších momentoch sú na originálnych rámoch nosnou rúrou tieto rámy predĺžené tak, aby jazdec vytváral čo najmenší odpor vzduchu, a tým svoje zrýchlenie znásobil. Nebol teda skrčený ako na strojoch pre cestné preteky. Predĺžením rámov sa tieto približujú rámom plochodrážnych motocyklov vrátane malej trojuholníkovej pordámovej nádrže. V mojej mladosti v zväzarmovských dielňach podľa vzorov zo zahnívajúceho kapitalizmu vznikali všelijaké koncepcie dragsterov, no zväčša to boli stroje vybavované extrémne silnými motormi, ktoré boli buď z plochodrážnych motocyklov, či vlastných koncepcií v ktorých bolo motocyklových motorov spriahnutých viacej. Najextrémnejšie dragstery boli poháňané motormi automobilovými (Tatra 603) s turbodúchadlami, či s iným palivom (lieh, rajský plyn...).

šprintový Pionier s minimalistickou nádržou

V najnižších kategóriách kraľovali koncepcie pripomínajúce portviš, či metlu. Podstatou bola mohutná nosná rúra tak dlhá aby jazdec ležal vystretý. Na koncoch tohto nosníka boli na pevno ukotvené kolesá a ako pohonná jednotka bol motor PS 90 Roadster, Trail či Cross, pretože pri svojom objeme dosahoval vďaka kotúčovému šupátku a vtedajšej elektronike najvyšší litrový výkon. Uplatňoval sa aj motor Pionier, pretože mal ležatý valec a výroba nosníkov nebola tak náročná ako pri valci šikmom Roadstar a Cross. Podstatou týchto metiel bolo nízkopoložené všetko. Jazdec, kormán, motor a nádrž bola buď za jazdcom (akýkoľvek tvar ukotvený za sedadlom, alebo bola nádrž v ráme.

Súčasné pionierkové dragstery tejto metlovej koncepcie majú pre uvoľnenie tela pilota aj pomocné rámy, ktoré mu umožnia v kľude ležať a nebyť vystretý v tonuse struny. Zaujímavou je aj koncepcia dvojitého nosníka, no vtedy sa zvyšuje hmotnosť celého dragstera. Dnešní konštruktéri metlových dragsterov ale preferujú malú nádrž nie za jazdcom ale hneď za kĺbom riadenia aby zvýšili priľnavosť predného kolesa spolu s čo najnižšie uchytenými riadidlami. Priľnavosť predného kolesa je ešte maximalizovaná ďalšími konštrukčnými prvkami. Podobne ako u veľkých dragsterov, tak aj tu sú súčasťou konštrukcie za zadným kolesom s maličkými kolieskami zabraňujúce dvíhaniu prednej časti stroja. Predpokladám ale, že maximálne zrýchlenie nebude také brutálne pokiaľ tieto pionierkové dragstery nemajú aerodynamické kapotáže a turbo. To turbo rapídne v zlomku niekoľkých desiatok sekúnd zvýši otáčky a teda pridá na zrýchlení. Koľko je taká maximálka som nezistil, ale určite je blízka takej 90-ke. Zrejme snom každého šprintéra na Pionieri je dosiahnuť konečnú rýchlosť okolo 100-ky.

plnekapotovaný Pioner dragster

Naznačil som, že v minulosti extrémne dragstery mali automobilové motory, no paradoxne na vzdialenosť 400 (200) metrov, či štvrť (či polovičku z nej, teda osminu) míle im stačilo minimum paliva. Práve v tom období boli obľúbené nádrže z Pioniera 550, či 555 alebo Stadiona. Dodnes tento trend fičí na šprintových špeciáloch, dokonca sa presadzuje aj nádrž z Babetty 207.

Šprintové preteky neodmysliteľne patria predovšetkým na letiskové plochy. Tam zrejme nie je potrebné sa prezentovať vodičským preukazom. To využívajú konštruktéri 50-kových dragsterov. Zanietení rodičia teda nechávajú pretekať svoje ratolesti od útleho veku. V susedných Čechách je najnižšia hranica na účasť "8" rokov. Podobne ako na plochej dráhe špecializované firmy (ako napríklad česká SHUPA) stavajú trialky a plochodrážky podľa výšky a váhy jazdca, tak je to aj u dragsterov. Tie majú rôznorodé veľkosti kolies a sú v podstate aj rôzne dlhé.

V minulosti všestrannosť Pionierov bola daná ich postavením jedinej dostupnej 50-ky v ČSSR. Dodnes majú svojich fanúšikov a dnes v tvrdej konkurencii všelijakých 50-kových približovadiel nielen z Ázie sa tešia obľube vďaka jednoduchosti, všestranosti a trvanlivosti.

rám kopírujúci plochodrážne stroje I

metla (alebo Portviš) v akcii