Anketa:
Tatoo story alebo ako na nové tetovanie
ZdieľaťPridané: 01.02.2006 Autor: campa
Čitatelia: 45227 [Technika - Dobré Rady]
Ak niekto uvažoval o tetovaní tak maximum času venoval tomu, že čo si dá a hlavne kam pôjde. Nie každému sa to podarilo a ja tu prinášam mini návod ako si nepokaziť telo a kúpiť si pekné tetovanie.
...vošla do dvier, pekná, blond, pevné prsia a tvrdá prdel. Pozerá ako bacil do lekárne, následne sa odváži a povie..“ chcem tetovanie“ a Milan prerušujúc prácu na novej koži čumiac ako bager na pevnú hlinu pustí „ a čo to má byť ? “, cica zaváha a ...“neviem, niečo pekné...
Keď som sa oddal sa bzučaniu strojčeka makajúceho na mojom novom tatoo, začal som uvažovať nad scénkou. Asi nie každý vie o čo ide...
Moto, motorkovanie a všetko okolo toho je previazané s tetovaním. Pamätám si ako som pracne dlho zháňal človeka na ktorého sa môžem spoľahnúť a viem že to čo si dám, bude OK a na long life...
Je nás viac čo máme dve, tri tetovania alebo ako Smrťák, skoro celé telo. Dnes je dostupná literatúra, ale ako som zistil na „motorajde“ o tetovaní ani cek. Tak teraz ja amatér skúsim aspoň trocha načrtnúť čo to obnáša a na čo treba dať pozor.
Prvá vec ktorá vás nesmie zastrašiť, sú peniaze. Neverím že ak to je moc lacné- bude to aj dobré. Bežné tetovania 8x8 cm stojí v dobrom štúdiu od 3 000 do 6 000 Sk podľa náročnosti obrázku. Berme klasické haka-baka tatoo vzor. Zhruba 4 litre. Tak asi. Najlepšie mimo rodinný rozpočet, nech starú nešlahne. Ak viem kam tetovanie umiestnim, musím vedieť aspoň na 90% že ČO to bude!
Ja som sa v prvom prípade rozhodoval skoro rok a v druhom tak 2 mesiace. Doporučujem si ten nápad nosiť v hlave a predstavovať si to pár dní a ten výsledok sa dosť mení od prvej predstavy. Ak naozaj viem čo, tak nech to odzrkadľuje aspoň vaše ja. Môže sa Vám ale stať, že tetovač vás odmietne ak chcete Hitlera na riť alebo niečo čo mu proste nevyhovuje. „Tetovač lacák“ ti ale na chrbát dá aj prcajúceho Hermana Miklu. Veď vieš. Slovensko. Dobré je vziať si odporúčanie a vzhliadnuť dobrú robotu už na človeku prípadne webe. Tak tiež na webe nájdeš veľa nápadov aj keď kopírovanie moc neuznávam. Aspoň to treba dáko zmeniť. Najdôležitejšia je hygiena, sterilnosť a nástroje. Treba sa opýtať či používa rukavice a sterilizuje si používane „nástroje“.
![]() |
Každá koža je iná a reakcia na tetovanie je rôzna. Ale odporúčam podľa seba (viac menej je to tak všade) absolvovať linku, dať tomu sedem dní oddych a potom to dopracovať či farbiť. Tak ako na Vás, aj na tetovača je to dosť.
Ja som po skúsenostiach iných dal na radu a stretol sa tak asi v 1998 s Milanom Bartoňom. Skončil umeleckú školu a mimo tetovania krásne maľuje. Zopár prác nájdete aj na www.akmal.sk. Jeho precíznosť a čistota ma utvrdili že som na správnom mieste. Tiež som pochopil, že ak tetovanie nebude len jedno, treba pokračovať u jedného tetovača (ak si samozrejme spokojný). U dobrého majstra nájdete aj foto opráv pokazených či zlých tetovaní. Je to dobré doporučenie.
Ak už vieme kam ideme a čo si dáme tetovať, treba sa dobre rozhodnúť nad miestom. Neviem či Drtič má tetovanie, ale v práci je to dôležitý navoňaný riaditeľ :-) že drtič? A trčiaca sexujúca šestnástka na krku asi nepomôže. On ju tam nemá ale ako príklad, proste, uvažujte.
![]() |
Ak spĺňame tieto tri body a máme linku za sebou nechajte po zákroku všetko suché tak 24 hodín. Tetovač to natrie, ale vy až po 24 hodinách. Asi najlepšia je kalciová masť, ktorá je bežne k dostupná. Neodliepajte chrastu a natierať len jemne!
Keď linkovanie skontroluje, a začne sa dorábka tak postup po skončení je rovnaký. V každom bode vám vie poradiť fundovaný tetovač, a ten kto sa neopýta je blbec. Lenivá huba, hotové nešťastie. Nezabúdajte že v konečnom dôsledku je to na celý život. Každý toho svojho majstra odporúča najviac. Ja Milanovi dôverujem a je u mňa číslo jedna. Pre jeho precíznosť a detailnosť práce je proste macher.
![]() |
Týmto mu vzdávam hold a ďakujem za doterajšie práce ktoré si moc vážim. Ave Milan! Kto sa teda nerozhodol, berte to ako mini návod ktorý som ja márne hľadal.
![]() |
![]() |
Pridané: 01.02.2006 Autor: campa Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
- Do aukcií sa dostávajú postupne aj motocykle
- World Ducati Week 2012 21 - 24.6.2012 – Ducati Slovakia Team
- Reakcia na článok BEZTRESTNÝ REV v Plus 7 dní
- Kokava 2008
- Superstar dnes večer nielen v rockovom štýle
- Ukončenie sezóny v Trnave sa nekoná!
- Cez kostlivca až do pekelných dolov...
- História Harley-Davidson, 4. časť (1980 – súčasnosť)
- Kokava 2007
- História Harley-Davidson, 3. časť (1960 – 1980)
- ... zobraz všetky články od tohto autora

Redakčné videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!