Slovinsko - Chorvátsko 2006 3/5

Na druhý deň opúšťame Alena a jeho chalupu a šibujeme to smer Chorvátsko, čo je len asi 30 km. Po prechode hraníc zastavujeme na parkovisku s nádherným výhľadom na jazero. Cesta začína postupne klesať a my sa spúšťame zo zalesnených slovinských hôr na rozpálené kamenisté chorvátske pobrežie. Teplomer sa z tridsiatich stupňov šplhá na štyridsiatku. A to sme si mysleli, že je poriadne horko. Až teraz začína riadne peklo. Milan začína mať problémy, točí sa mu hlava, čo má za následok, že pred križovatkou prepáli prednú a padá na zem. Chvalabohu nič vážne, iba zlomená páčka.

Po zaplatení mýtneho prechádzame po mostnom viadukte na ostrov Krk. Na Jarove odporúčanie valíme cez celý ostrov až na druhú stranu do mesta Krk. Tam po pol hodinke nachádzame veľmi príjemné ubytko. Sušíme naše prepotené veci a oddychujeme. Milan robí paniku a odmieta ísť domov na moto. Meria si sám tep a chystá sa umrieť. Vidno, že je doktor. Nakoniec ho musím ožrať ako batoľa, aby pochopil, že išlo iba o prehriatie organizmu v následku nesprávnej voľby oblečenia.

Je sobota večer a my sedíme na promenáde, dávame si kávičku a obzeráme opálené kočky v priesvitných šatočkách. Och, ako je na svete krásne! Večer sa úplne dorazíme, takže ideme do postele všetci pod obraz boží.

Na druhý deň ráno všetci jednoznačne vyhlásia, že domov sa ide až v pondelok a že celú nedeľu si chceme užiť pri vode. Ja jediný počujem akési volanie, ktoré prichádza od mora. Pozerám do mapy a zisťujem, že tým smerom je Bibione, kde zhodou okolností pracuje jedna moja kamarátka. Preto sa lúčim s ostatnými a odchádzam smer Taliansko.